Slafkovský ukončil skvelú kariéru, mrzí ho neúčasť na OH
Vodnému slalomu dala v sobotu na domácej vode v Liptovskom Mikuláši zbohom jedna z jeho legiend. Alexander Slafkovský sa poslednýkrát spustil s číslom na drese dole kanálom v kanoe a rozlúčil sa s kariérou. Počas nej síce neštartoval na olympijských hrách, ale stal sa v C1 mužov trikrát majstrom Európy, štyrikrát vicemajstrom sveta, trikrát víťazom Svetového pohára a spolu s hliadkami má doma z MS a ME spolu 38 medailí.
Slafkovský sa so súťažným vodným slalomom rozlúčil vo veku 41 rokov. Rozhodnutie sa nerodilo ľahko, napokon ho však aj pod vplyvom všetkých zdravotných problémov musel rodák z Liptovského Mikuláša urobiť.
„Je to definitívne rozhodnutie. Už sa o zopár rokov určite nevrátim. Nadsluhoval som štyri roky. Moje telo už povedalo definitívne nie a hlava to doklepla. Už som nemal drajv pokračovať ďalej. Už by som sa skutočne nedokázal pripravovať tak, aby som dosahoval výsledky a robil radosť fanúšikom. Nechcel som stráviť ďalšiu sezónu na liekoch. K chronickému zápalu lakťa sa pridali aj problémy s ramenom a tak som si povedal, že stačilo,“povedal po svojej rozlúčkovej jazde počas pretekov v Liptovskom Mikuláši Alexander Slafkovský.
Rozlúčiť s s ním prišli kamaráti z divokej vody i množstvo fanúšikov. Počas sobotňajších pretekov prežíval veľmi emotívne chvíle. „Keď som sedel na štarte a videl som ľudí, ktorí sa prišli rozlúčiť, bol som veľmi šťastný. Podarilo sa mi dôstojne uzavrieť celú kariéru. Na vode som dnes nemal ambíciu prejsť všetko čisto a rýchlo. Nechcel som urobiť jedine eskimáka, keďže bolo dosť chladno. S canoe sa však rozhodne nelúčim. Ešte si pôjdem určite zajazdiť aj v budúcnosti. Ale už len pre radosť. A možno pôjdem aj s deťmi,“ hovoril jeden zo slávnej éry slovenského vodného slalomu.
V reprezentácii bol od roku 1999. Jeho súboje s Michalom Martikánom, Matejom Beňušom i Jurajom Minčíkom o olympijské miestenky zostanú nezabudnuteľné. Viackrát bol k účasti na OH blízko, ale napokon sa v olympijskej dedine neubytoval. Podľa denníka Šport muž, ktorému pri pôrode diagnostikovali vrodenú vadu oboch nožičiek, pedes equinovarus, ktorá bola príčinou piatich operácii chodidiel a predkolenia, si na majstrovstvách svete vypádloval 16 medailí (10 – 5 – 1), z toho v C1 štyri. (0 – 4 – 0). Na majstrovstvách Európy si vybojoval 22 cenných kovov (12 – 7 – 3), z toho v C1 8 (3 – 3 – 2). Trikrát sa stal celkovým víťazom seriálu Svetového pohára (2012, 2016 a 2018), dva razy bol druhý (2008 a 2010) a trikrát tretí (2011, 2015 a 2017). Na stupňoch víťazov v pretekoch Svetového pohára stál 28-krát (8 – 13 – 7). Na majstrovstvách Slovenska sa dostal medzi troch najlepších 14-krát (8 – 4 – 2), pričom posledný ôsmy titul získal v roku 2023 v Čunove.
„Ak sa pozriem na tieto čísla, potom to nebola asi neúspešná kariéra. Vždy je čo vylepšiť a mohol som dosiahnuť aj lepšie výsledky. Olympiáda ma skutočne mrzí. Budem vždy hovoriť, že som ten, čo nikdy na nej nebol. Možno je všetko tak, ako má byť a pomôžem niekomu inému sa na olympiádu v budúcnosti dostať a získať medailu. Na druhej strane som pri vodnom slalome zažil veľa pekných chvíľ. Najemotívnejšie boli asi počas majstrovstiev Európy v Liptovskom Mikuláši, teda u mňa doma, kde som navyše vyhral. A potom počas svetových šampionátov v Čunove,“ povedal muž, ktorý aj v budúcnosti chce zostať pri športe.
Chcel by z pozície funkcionára pomôcť k rozvoju vodného slalomu. Zároveň chce pomáhať športovcom, firmám i bežným ľuďom poradenstvom, ako by mali využívať ich vlastný potenciál pomocou ich prirodzených silných stránok.
