Víťazka Svetových hier Monika Chochlíková: Najcennejšie zlato v kariére
Čo nevyšlo v roku 2017 vo Vroclave, napravila v Birminghame 2022. Všestranná bojovníčka Monika Chochlíková sa konečne dočkala cenného triumfu na Svetových hrách. Bola to medaila, ktorá majsterke sveta aj Európy v kickboxe aj thajskom boxe ešte chýbala do zbierky.
Text vyšiel v časopiseckom magazíne Slovenského olympijského a športového výboru OLYMPIC.sk jeseň/zima 2022.
Vráťme sa o trochu späť v čase. V americkom Birminghame sa 7. júla začali Svetové hry 2022. Na miestnom štadióne určenom pre americký futbal odštartoval sprievod jednotlivých výprav. Na čele tej slovenskej bola Monika Chochlíková. Pred samotným začiatkom podujatia sa práve o nej hovorilo najviac. Rozhodla sa totiž štartovať vo dvoch rôznych športoch – v thajskom boxe a v kickboxe K1. A v oboch mala medailové ambície.
„Niesla som vlajku, bola to pre mňa česť. No cítila som, že je na mňa vyvíjaný veľký tlak. Bola som jediný športovec, ktorý súťažil vo dvoch športoch. Každý očakával, že nejakú medailu domov prinesiem. Slovenskú vlajku som niesla už na otvorení Svetových hier vo Vroclave 2017. Birminghamský ceremoniál bol väčší, sledovalo ho aj oveľa viac ľudí,“ spomína Chochlíková.
V Poľsku vtedy v kickboxe získala vo váhe do 52 kg striebornú medailu, keď vo finále prehrala s Ruskou Annou Poskrebyševovou. Od roku 2017 sa jej medailová zbierka utešene rozrástla. Stala sa majsterkou sveta (2019) aj Európy (2016, 2018) v kickboxe, historicky prvou slovenskou majsterkou Európy v thajskom boxe (2018) a vlani v thajskom boxe aj majsterkou sveta (2021). Okrem thajského boxu a kickboxu už pričuchla aj k populárnemu MMA či už v domácej organizácií Oktagon MMA alebo vo svetovom Bellatore.
Tri športy, trojo pravidiel
Kickbox, thajský box, MMA. Tri rôzne bojové športy, tri rôzne sady pravidiel. Prepínať medzi nimi musí byť poriadne náročné, Chochlíková sa však nesťažuje. „Viem si to v hlave usporiadať a viem, čo sa môže a čo nie. Problém majú skôr moji tréneri Tomáš Tadlánek a Jakub Müller. Ja počas súbojov veľa kopem. Musím si však dávať pozor, aby mi nechytili nohy a nezvalili ma na zem. V K1 sa nohy chytať vôbec nemôžu, v thajskom boxe zase áno. Naučím sa nejakú vec a ďalší zápas sa ju musím odnaučiť. Je to náročné načasovať.“
Sen o dvoch športoch sa rýchlo rozplynul
Keďže ani jeden z jej športov zatiaľ nemá prívlastok olympijský, pre Trenčianku bol dlhodobým cieľom triumf na Svetových hrách. Jej birminghamský príbeh však nezačal najlepšie. V programe kickboxerov sa jej púť skončila už vo štvrťfinále. Rozhodcovia sa tesne priklonili na stranu jej súperky, Češky Kláry Strnadovej.
„Štvrťfinále bolo vyrovnané. Kickbox má nevýhodu v bodovaní. Body sa udeľujú za predvedenú techniku, ktorá spĺňa určité parametre. Musí byť dobre predvedená, mať efekt na súpera a podobne. Keďže o tom rozhodujú rozhodcovia, je to veľmi individuálne. Najhoršie je, že hocikedy môže rozhodca kliknúť, pridať bod a odôvodniť si ho. Nebodovali mi takmer žiadne kopy na stehná - lowkicky. Tie bývajú najviac oceňované. Mojej súperke dávali body viacmenej za všetko. V prvom kole som ju lowkickom trafila možno sedemkrát. No u jedného rozhodcu som v prvom kole nedostala ani jeden bod,“ vysvetľuje členka Victory Gym Trenčín.
Na konci zápasu jeden rozhodca výhru prisúdil Chochlíkovej a jeden Strnadovej. Tretí dal remízu, nakoniec sa však rozhodol pre Češku. „Tesnejšie sa prehrať nedalo. Pri takomto bodovaní sa nezohľadňuje, kto v zápase tlačí, kto má kontrolu ringu, kto je agresívnejší. Tieto parametre sa nedajú vtesnať do bodovania.“
Prehra jej pomohla ušetriť sily
S odstupom času však napriek počiatočnému sklamaniu hodnotí, že prehra jej pomohla sústrediť sa len na thajský box. „Dopadlo to najlepšie, ako mohlo. Štvrťfinále v thajskom boxe bolo veľmi fyzicky náročné. Ak by som vyhrala aj v kickboxe, znamenalo by to, že by ma čakali zápasy každý deň. Je dosť možné, že by som nemala dosť síl. Chcela som získať aspoň jedno zlato, nechcela som skončiť horšie ako v roku 2017.“
Hoci ju na Svetových hrách po rýchlej prehre čakal už „iba“ jeden šport, opäť prišli problémy. „Ostarla som asi o tri roky. Keď som prehrala zápas v kickboxe, hoci to bola smoliarska prehra, bála som sa, že prehrám aj v thajskom boxe. Vo štvrťfinále som dostala veľmi šikovnú súperku z USA, ktorá sa v zápasoch stále tlačí dopredu, môže kopnúť či udrieť hocikam. Prvé kolo som vyhrala ja, druhé ona, malo teda rozhodnúť tretie kolo. Našťastie som ho vyhrala.“
V semifinále sa stretla s Rakúšankou Rebeccou Hödlovou. Duel s aktuálnou vicemajsterkou Európy začala Monika aktívne a od prvej sekundy v súboji dominovala. U rozhodcov vyhrala každé z troch kôl, v druhom musela ringová rozhodkyňa Rakúšanku napomínať. Po dvoch kolách nebolo o víťazke a postupujúcej do semifinále pochýb. Monika Chochlíková vyhrala súboj na body 30:27.
V živote nebola tak blízko k ukončeniu zápasu
Po semifinále, ktoré bolo popoludní, malo byť finále v birminghamskej hale na druhý deň okolo obeda. Už po semifinálovom zápase sa však slovenská reprezentantka necítila dobre. „Prišla na mňa únava, či už z diéty, alebo z predchádzajúcich zápasov. Večer som z váhy zhadzovala pol kila, čo je dosť málo. Dávala som ju dole asi len dve hodiny. V deň finále som sa odvážila, doplnila tekutiny a... Asi 5 minút pred odchodom do haly som zvracala. Všetko, čo som dostala ako jedlo či pitie do seba, som vyvrátila. Stále ma napínalo, nevedela som ani rovno kráčať, mala som kŕče v bruchu. Rozmýšľali sme, či vôbec nastúpiť na zápas. V živote som nebola tak blízko k predčasnému vzdaniu sa ako vtedy. Nakoniec sme to riskli a čím viac sa blížil čas duelu, tým menej som sa cítila zle,” spomína si.
Dve majsterky sveta vo finále
V dôsledku pandémie nového koronavírusu sa menili programy väčšiny športových podujatí. Inak to nebolo ani pri majstrovstvách sveta v thajskom boxe. Preto sa vo finále Svetových hier 2022 proti sebe postavili dve majsterky sveta za posledného pol roka. „Ja som sa stala majsterkou sveta v decembri 2021, moja finálová súperka Meriem El Moubariková z Maroka ovládla MS v máji 2022. Na ten šampionát som nešla, pretože som sa pripravovala na Svetové hry a bolo toho na mňa už príliš. Nechcela som sa zraniť,“ hovorí Chochlíková.
Vo váhe do 51 kg sa všeobecne očakávalo slovensko-marocké finále. Obe bojovníčky ukázali v ringu veľkú kvalitu a zaslúžene sa dostali do boja o zlato. V samotnom zápase sa už nemali čím prekvapiť, rozhodovali maličkosti.
„Vedela som, že ma čaká technický zápas. Na súperku sme sa dobre pripravili, chcela som byť tá, ktorá bude viac kopať a končiť každú výmenu. Snažila som sa využívať dominantnejšie techniky, čo sa mi darilo,“ popisovala po finále slovenská šampiónka.
Po prvom kole sa ešte viac upokojila. Rozhodcovia ju častejšie hodnotili a viedla. Darilo sa jej napĺňať stanovenú taktiku a súperku udierala a kopala častejšie. „Videla som, ako sa pomaly začala lámať. Kondícia nie je jej najsilnejšia stránka. Keď som vyhrala aj druhé kolo, v treťom som sa snažila bojovať, aby som jej veľa nedovolila a všetko si postrážila. Pre mňa je to najcennejšia medaila. Svetové hry sa konajú raz za štyri roky a pre nás sú ako olympijské hry. Získala som krásnu a veľmi cennú medailu,“ žiarila šťastím v pozápasovom rozhovore.
Sponzorov musí aj odmietať
Na svojom konte má Monika množstvo úspechov. Dá sa povedať, že v bojových športoch dosiahla takmer všetko. S úspechom prichádza množstvo fanúšikov, ale aj sponzorov. Sponzorstvo a financie sú v menších športoch nesmierne dôležité. Svoje o tom vie aj Monika. Je aktívna na sociálnych sieťach a to nielen na Facebooku a Instagrame, priaznivcom sa prihovára aj na TikToku či prostredníctvom videoblogov na YouTube.
„Dostala som sa do takého štádia, že sponzori sa ozývajú konečne sami. A nie sú to len bartrové spolupráce. Ide o finančnú podporu. Drvivú väčšinu som už musela odmietnuť, keďže na to nemám dostatočný priestor a čas. Je to sen každého športovca, ak si môže vyberať partnerov.“
Napriek športovým úspechom, ťažkým tréningom a mnohým aktivitám si vie nájsť čas aj na sociálne siete, hoci uznáva, že to nie je vždy jednoduché. „Je ťažké nastavovať si tréningový plán a myslieť ešte aj na marketingový plán a nejaký rozvrh publikovania príspevkov. Mám určené dni a časy, keď pridávam príbehy a posty, no neplánujem si ich dopredu mesiac.
