Kráľovnej sa darí, ale bez haly to nepôjde
V bývalom Československu rezonovali najmä úspechy českých atlétov, slovenskí ťahali za kratší koniec. Aj oni však dosiahli pekné úspechy. Z nich sa najviac vynímajú výsledky chodcov na 20 km, olympijské zlato Jozefa Pribilinca v Soule 1988, tituly majstrov Európy Pribilinca v Stuttgarte 1986 a Pavla Blažeka v Splite 1990 a tiež zlato Anny Chmelkovej-Blanárikovej na 400 m na ME 1966 v Budapešti.
Text vyšiel pôvodne v časopise Olympic.sk jeseň/zima 2024. V časopise nájdete aj ďalšie zaujímavé články. Celý časopis si môžete prečítať na tomto odkaze.
Po rozdelení Československa v roku 1993 prešla slovenská atletika rôznymi obdobiami – zložitými, najmä z ekonomických dôvodov, i lepšími, keď z podvyživeného dieťaťa v 90. rokoch 20. a v prvej dekáde 21. storočia vyrástla v období od roku 2012 driečna mladá dáma.
To, ako sa zlepšili podmienky pre slovenskú špičku, dobre ilustruje nasledovný fakt: jeden z najlepších prekážkarov na 110 m na svete Igor Kováč dostal v roku 1997, keď na MS v Aténach získal bronz, od zväzu/štátu na prípravu na celý rok približne 45-tisíc slovenských korún, čo je v prepočte necelých 1500 eur. V súčasnosti podporuje zväz takouto sumou už aj dorasteneckých reprezentantov...
Český kouč Jan Pospíšil po aténskom bronze odhadol celoročnú Kováčovu sumu na prípravu zhruba na 1 milión slovenských korún, čiže okolo 33-tisíc eur... Slovenský prekážkarský rekordér vtedy ťažil z toho, že bol v tréningovej skupine s českou oštepárskou megahviezdou Janom Železným a ekonomicky sa s ním „zviezol“...
O dve desaťročia neskôr bola situácia už iná: chodec Matej Tóth v roku svojho olympijského triumfu v Riu minul z verejných zdrojov približne dvojnásobok Kováčovho rozpočtu z roku 1997, plus mal k dispozícii ďalšie sponzorské financie...
ZLOM V ROKU 2012
Evidentný posun vpred dokumentujú aj nasledovné cifry: na začiatku druhej dekády 21. storočia pracoval SAZ s rozpočtom od 738-tisíc (2010) do 939-tisíc (2012) eur, v súčasnosti je vyšší ako 3 milióny, čo sú naozaj neporovnateľné čiastky. Toto výrazné zvýšenie sumy súvisí s radikálnou zmenou prístupu štátu k financovaniu športu, ku ktorému došlo okolo roku 2012. Práve v tom období prevzal vedenie SAZ od Márie Mračnovej, ktorá našej atletike šéfovala 14 rokov (1998 – 2012), bývalý chodec – olympionik Peter Korčok s ambicióznou partiou ani nie štyridsiatnikov.
Viac financií, celkom logicky, prinieslo možnosť posúvať atletiku dopredu. Zrodilo sa viacero zaujímavých projektov – napríklad mimoriadne úspešná Detská atletika, obnovenie legendárneho mítingu P-T-S, radikálne sa zvýšila finančná podpora klubov i reprezentantov, zlepšila sa infraštruktúra.
Kým pred rokom 2012 bolo na Slovensku len 9 štadiónov so 400-metrovým „umelohmotným“ oválom s aspoň 6 dráhami (Bratislava/Pasienky, Bratislava/Mladá Garda, Banská Bystrica/Štiavničky, Košice, Nitra, Dubnica n/V., Trnava, Nové Zámky, Nové Mesto n/V.), v súčasnosti ich je takmer trikrát toľko.
„Kredit slovenskej atletiky stúpol. Nielen vďaka výborným výsledkom na vrcholných podujatiach, ale aj zásluhou aktivít zväzu,“ pripomína prezident SAZ Peter Korčok, ktorý slovenskej atletike šéfuje od 20. októbra 2012 a delegáti valného zhromaždenia SAZ ho 16. novembra 2024 potvrdili vo funkcii aj na štvrté štvorročné obdobie.
„Atletiku sme začali vnímať tak, že nejde len o výkonnostný a vrcholový šport, ale ponúkli sme ju aj najmenším. Rozbehli sme projekt Detská atletika a začali sme systematicky budovať členskú základňu. Z približne 5-tisícovej sa postupne rozrástla na 21-tisícovú, čo znamená, že po futbale máme druhý najvyšší počet aktívnych členov spomedzi slovenských športových zväzov,“ hovorí Korčok.
PRIBUDLI ŠTADIÓNY, ZMIZLA HALA
Už sme spomenuli, že do roku 2012 bolo na Slovensku len 9 atletických štadiónov (z nich boli štyri vybudované pred rokom 1993), ku ktorým potom ešte pribudli „tartanové“ ovály a sektory v Skalici (2014) a v x-bionic® sphere v Šamoríne (2016).
V roku 2019 sa však vedeniu SAZ podaril husársky kúsok: z vládnych zdrojov získalo dotáciu 5 miliónov eur naprojekt výstavby a rekonštrukcie štadiónov. Banská Bystrica (UMB), Banská Štiavnica, Čadca, Dolný Kubín, Dubnicanad Váhom, Humenné, Krupina, Kysucké Nové Mesto, Liptovský Mikuláš, Lučenec, Martin, Moldava nad Bodvou, Nitra (ŠOG), Nové Zámky, Piešťany, Považská Bystrica, Spišská Nová Ves, Žiar nad Hronom, Žilina – to 19 lokalít, kde sa podarilo atletické štadióny vybudovať nanovo alebo zrekonštruovať.
Peter Korčok: „Infraštruktúra bola v katastrofálnom stave. Hľadali sme riešenia, ako z toho von. Nebolo to jednoduché, no napokon sme sa v rokoch 2021 – 2023 výrazne posunuli. Okrem toho sa podarilo zrekonštruovať Národný atletický štadión VŠC Dukla a vďaka Fondu na podporu športu aj mnohé školské atletické dráhy. Vnímam to ako obrovský pokrok. Žiaľ, prišli sme o halu Elán, jedinú atletickú na Slovensku, čo je tvrdá rana pre náš šport.“
Práve výstavbu haly považujú Peter Korčok i jeho nový viceprezident, chodecký olympijský šampión Matej Tóth, za jednu z dvoch hlavných priorít SAZ na najbližšie mesiace.
„V jednej chvíli sa to síce javilo tak, že na budúci rok bude nová hala stáť, ale to už nie je reálne. Hrozí, že bez haly budeme dve zimné sezóny. Niektoré procesy – nie našou vinou – trvajú, žiaľ, veľmi dlho, lebo do nich vstupuje veľa faktorov. Preto neviem povedať žiadny konkrétny termín, kedy bude hala k dispozícii,“ vysvetľuje Korčok. „Na zabezpečenie tréningov stále hľadáme aspoň dočasné riešenia – okrem viacerých, ktoré sme už ponúkli. Boli by sme však najradšej, keby moderná hala spĺňajúca vyššie štandardy vyrástla čo najskôr.“
ATLETIKA JE AJ PRE NAJMENŠÍCH
Peter Korčok vraví, že v každom z jeho doterajších troch štvorročných období riešil on a jeho tím iné výzvy, a každé malo svoje špecifiká: „Prvé štyri roky by som charakterizoval ako obdobie nadšenia a rýchleho zlepšovania ekonomických a materiálnych podmienok, ktoré naši atléti, zvyknutí na veľmi skromné pomery, veľmi oceňovali. Takisto si pochvaľovali zmenu celkovej filozofie SAZ, ktorá priniesla i najväčšie úspechy v ére samostatnosti, víťazstvo Mateja Tótha v chôdzi na 50 km na MS 2015 a na OH 2016.“
V Korčokovom druhom období na poste šéfa SAZ dominovali zo športového hľadiska najmä úspechy skvelého šprintéra Jána Volka. Bol strieborný na 60 m na halových ME 2017 v Belehrade, ako najlepší Európan šiesty na halovom svetovom šampionáte v Birminghame 2018 a o rok neskôr sa v Glasgowe stal halovým majstrom Európy na 60 m.
„Za veľké plus považujem, že v rokoch 2017 – 2020 sa nám podarilo presvedčiť slovenské atletické hnutie, že musíme rozšíriť členskú základňu a okrem vrcholovej či výkonnostnej atletiky by sme sa mali venovať aj atletike pre najmenších. Vyšlo to! Vďaka projektu Detská atletika sme dostali kráľovnú športov do všetkých kútov Slovenska. To bol výrazný impulz pre popularizáciu atletiky,“ zdôrazňuje Peter Korčok a pripomína aj veľký úspech na diplomatickom poli: „V apríli 2019 zvolili našu dlhoročnú medzinárodnú sekretárku Annu Kirnovú do rady Európskej atletiky a o štyri roky neskôr miesto v exekutíve obhájila.“
Za kľúčovú vec v jeho treťom období na čele SAZ (2021 – 2024), považuje Korčok, ktorý je od roku 2012 člen výkonného výboru a od roku 2016 viceprezident Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV), už spomenuté výrazné zlepšenie stavu atletickej infraštruktúry.
VRCHOLOM BANSKOBYSTRICKÉ ME DO 18 ROKOV
SAZ je mimoriadne aktívny v organizovaní a podpore významných medzinárodných podujatí. Obnovil míting P-T-S (v rokoch 2016 – 2022 v Šamoríne, ďalšie dva roky v Banskej Bystrici). V roku 2017 pripravil na výbornej úrovni ME v krose v Šamoríne. Na rovnakom mieste sa v roku 2019 uskutočnil zimný Európsky pohár vo vrhoch. Vysokú úroveň – organizačnú i športovú – mali atletické súťaže na EYOF 2022 v Banskej Bystrici. V Dudinciach sa v roku 2013 uskutočnili chodecké ME družstiev. SAZ sa stal hlavným organizátorom Dudinskej päťdesiatky a halového mítingu Elán.
Vrcholom zväzového snaženia v oblasti organizácie podujatí boli v júli 2024 IV. ME atlétov do 18 rokov v Banskej Bystrici s rekordnou účasťou 1190 športovcov zo 48 krajín. „Najlepší šampionát do 18 rokov v histórii!“ – hlásal titulok webu Európskej atletiky po šampionáte. Banskobystrické ME sledovalo vo verejnoprávnej televízii (STVR) 469-tisíc divákov. Stream na webe Európskej atletiky zaznamenal 6 miliónov tzv. page views, čo bol v porovnaní s predošlým šampionátom v Jeruzaleme 2022 nárast o priam neuveriteľných 517 percent!
„Veľmi ma teší, že okrem základných funkcií zväzu, čiže rozvíjania a podpory atletiky na Slovensku, sme boli schopní organizovať významné podujatia. Dali sme dokopy výborný tím ľudí, ktorí sa za posledné roky veľa naučili, nabrali skúsenosti a majú chuť pracovať v prospech našej atletiky,“ podotýka generálny sekretár SAZ Vladimír Gubrický.
CHÝBA LEN MEDAILA Z HALOVÝCH MS
Slovenskej atletike sa darí aj na športovom poli. V ére samostatnosti od roku 1993 získala na „dráhových“ šampionátoch 79 medailí! Z trinástich významných podujatí (OH, MS, HMS, ME, HME, OHM, MSJ, MS do 18 rokov, ME do 23 rokov, MEJ, ME do 18 rokov, EYOF, SU) nemá Slovensko zatiaľ cenný kov len z halových MS. Najúspešnejšie bolo na Európskom olympijskom festivale mládeže (EYOF) so 17 medailami (6 – 4 – 7), na Svetových univerziádach získalo 11 (2 – 7 – 2) a na juniorských ME 10 cenných kovov (1 – 3 – 6). Z jednotlivcov majú v zbierke najviac medailí, až šesť, šprintér Ján Volko (2 – 2 – 2) a kladivárka Martina Hrašnová-Danišová (0 – 5 – 1), päť získali guliar Mikuláš Konopka (4 – 1 – 0) a osemstovkárka Lucia Hrivnák Klocová (1 – 2 – 2), štyri cenné kovy si vybojovali chodec Matej Tóth (2 – 2 – 0), trojskokanka Dana Velďáková (0 – 1 – 3) a kladivár Marcel Lomnický (0 – 2 – 2). Zlato z olympiády (Rio 2016) a MS (Peking 2015) má len Tóth, jediný majster Európy v ére samostatnosti (Barcelona 2010) je kladivár Libor Charfreitag.
Ďalšie cenné kovy získali slovenskí atléti na podujatiach mimo oválu, posledný bol bronz Petra Fraňa v dlhom traile na MS 2023 v horských behoch v Innsbrucku. Slováci boli úspešní aj na MS či ME (oficiálnych i neoficiálnych) v ultrabehoch na 100 km či v 24-hodinovke (4 – 2 – 2), v behu do vrchu (2 – 5 – 5), na zimnom európskom vrhačskom pohári (0 – 1 – 2) či na ME (1 – 1 – 3) a MS (1 – 1 – 0) v chôdzi družstiev.
„Viac sa presadzujeme v mládežníckych kategóriách, čo ukázal aj rok 2024. Medzi dospelými je to z rôznych dôvodov čoraz zložitejšie,“ priznal šéf SAZ Peter Korčok. „Systém podpory športu na Slovensku je, žiaľ, nastavený na výsledky. Aby športovec dostal dostatočnú podporu, musí dosahovať výsledky už v mladom veku. V minulosti boli vrcholové strediská ochotné čakať na adekvátne výsledky dlhšie. V súčasnosti, ak sa talentovaný športovec nedostane do strediska, vyberie sa inou cestou. Možností uplatniť sa je výrazne viac ako kedysi. Pre nás je teraz dôležité, aby sme mali dosť zanietených, kvalitných a dobre ohodnotených trénerov plus k tomu minimálne jednu atletickú halu a jeden moderný štadión so 400-metrovým oválom v Bratislave. To sú základné podmienky na rozvoj nášho športu. Bez nich sa veľmi dopredu už nepohneme.“
SLOVENSKÍ VÍŤAZI NA VRCHOLNÝCH PODUJATIACH
(v období štátnej samostatnosti 1993 – 2024)
■ Olympijské hry: MATEJ TÓTH (50 km chôdza) Rio de Janeiro 2016
■ Majstrovstvá sveta: MATEJ TÓTH (50 km chôdza) Peking 2015
■ Majstrovstvá Európy: LIBOR CHARFREITAG (kladivo) Barcelona 2010
■ Halové ME: MIKULÁŠ KONOPKA (guľa) Birmingham 2007, JÁN VOLKO (60 m) Glasgow 2019
■ Svetové univerziády: MARTIN KUČERA (400 m prek.) Kazaň 2013, VIKTÓRIA FORSTER (100 m prek.) Čcheng-tu 2023
■ Juniorské MS: MIKULÁŠ KONOPKA (guľa) Annecy 1998
■ ME do 23 rokov: MIKULÁŠ KONOPKA (guľa) Göteborg 1999, MIKULÁŠ KONOPKA (guľa) Amsterdam 2001, JÁN VOLKO (200 m) Bydgoszcz 2017, EMMA ZAPLETALOVÁ (400 m prek.) Tallinn 2021
■ Juniorské ME: LUCIA KLOCOVÁ (800 m) Grosseto 2001
■ ME do 18 rokov: LAURA FRLIČKOVÁ (100 m prek.) Banská Bystrica 2024
■ EYOF: TOMÁŠ HALVA (oštep) Valkenswaard 1993, BORIS VAZOVAN (400 m prek.) Bath 1995, MIRIAM BOBKOVÁ (100 m prek.) Bath 1995, JOZEF REPČÍK (800 m) Paríž 2003, ALEXANDRA ŠTUKOVÁ (400 m) Belehrad 2007, TOMÁŠ KRUŽLIAK (kladivo) Tampere 2009
