Obrovský rozdiel v olympijských zážitkoch Anny Karolíny Schmiedlovej
V ére samostatnosti žiadny slovenský tenista nedosiahol pod piatimi kruhmi taký úspech, ako ANNA KAROLÍNA SCHMIEDLOVÁ v Paríži 2024. Prebojovala sa až do semifinále a napokon bojovala o olympijský bronz. Jej parížske účinkovanie na antukových dvorcoch areálu Rolanda Garrosa bolo veľmi príjemným prekvapením. Naša debata s Annou Karolínou Schmiedlovou však bola o všetkom možnom, nielen o jej olympijskom vystúpení.
V časopise OLYMPIC.sk jeseň/zima 2024 vyjde 19. decembra rozhovor Tomáša Grosmanna so štvrtou tenistkou parížskej olympiády. Zverejňujeme ho aj na rovnomennej webovej stránke.
POLKA ŽIVOTA V KOŠICIACH, POLKA V BRATISLAVE
Od septembra ste tridsiatnička. Oslávili ste toto vaše nevšedné jubileum mohutnejšie než narodeniny v iných rokoch?
„Iba deň predtým som prišla domov z turnaja v Mexiku značne unavená. Zhodou okolností bola v Bratislave moja sestra Kristína, s ktorou som mala prvé skromné oslavy. Až neskôr bola možnosť si sadnúť aj s rodičmi v Košiciach, osláviť tridsiatku aj s nimi o niečo vážnejšie a na všeličo pospomínať.“
Hneď ste uviedli obe mestá, ktoré sa k vám na Slovensku viažu. Ste doma stále v rodných Košiciach, alebo je už váš domov jednoznačne Bratislava?
„Rodičia stále žijú v Košiciach, takisto tam mám aj ďalších blízkych príbuzných. Pochopiteľne, že sa tam vraciam, ak mám takú možnosť. Nie je to však často. Od pätnástich rokov, práve polovicu svojho života, bývam v Bratislave. Detstvo s krásnymi spomienkami som prežila v Košiciach, tenisové roky už v Bratislave, ktorú som spoznala oveľa viac. V nej som sa osamostatnila, stala sa mojím novým a súčasným domovom.“
V Košiciach sa narodili viaceré známe tenistky. Prečo ste odtiaľ odišli vy do Bratislavy?
„Na to existuje dosť jednoduché vysvetlenie. Tenis je extrémne nákladný šport, rodičov stojí nemálo peňazí pri začiatkoch ich detí, o čase ani nehovoriac. Z rodinného hľadiska bolo vyslobodenie, keď som ako 15-ročná dostala možnosť zaradiť sa do NTC, ktoré mi potom v mojom športovom raste významne pomohlo.“
Mali ste v Bratislave nejakých príbuzných či blízkych ľudí, ktorí vás v hlavnom meste prichýlili a utvorili domáce zázemie?
„Nie, nikoho takého som v Bratislave nemala. V podstate som bola odkázaná sama na seba, bývala som nejaký čas v Hoteli Domu športu a popri tenise som sa venovala aj škole. Bola som súčasne i stredoškoláčka, pravda, s individuálnym študijným plánom a niektorými výhodami. Mala som však možnosť obrátiť sa po rady k trénerom v NTC, ale i k niektorým spoluhráčkam práve z Košíc, najmä k Janke Čepelovej. Neskôr do našej skupinky odtiaľ pribudla Viki Kužmová.“
ANNA KAROLÍNA SCHMIEDLOVÁ
Narodila sa 13. septembra 1994 v Košiciach, je vysoká 176 cm. Otec Juraj bol aktívny hokejista, mama Martina bola úspešná vo vodnom lyžovaní. Sestra Kristína (nar. 1997) takisto hrala súťažný tenis a patrila medzi najlepšie svetové juniorky, ale ako 21-ročná dala prednosť štúdiu medicíny; brat Juraj (1999) je iba čisto amatérsky športovec a v súčasnosti vysokoškolák.
Profesionálnou tenistkou sa stala v roku 2011. Vo dvojhre triumfovala na troch turnajoch WTA (Katovice 2015, Bukurešť 2015, Bogota 2018), na ďalších troch bola finalistka. Je víťazka dvanástich podujatí na okruhu ITF. Najvyššie vo svetovom rebríčku bola na 26. mieste (prvý raz 12. októbra 2015). Tenis hrá pravou rukou, bekhend oboma rukami, jej jednoznačne obľúbený povrch na dvorci je antuka.
Okrem mnohých štartov v Pohári federácie (najnovšie ide o Pohár Billie Jean Kingovej) od roku 2012 reprezentovala Slovensko na dvojo olympijských hrách. V Riu de Janeiro 2016 postúpila do 2. kola a v Paríži 2024 hrala priamo, ale neúspešne o bronzovú medailu. Jej najlepšie grandslamové výsledky: Australian Open štyrikrát druhé kolo (2014, 2015, 2021, 2023), Roland Garros raz osemfinále (2023), Wimbledon raz druhé kolo (2022), US Open dvakrát tretie kolo (2015, 2023). Zmienku si zaslúži jej účasť vo finále súťaže junioriek na Roland Garros 2012.
V TRIDSIATKE UŽ AJ ÚVAHY O ZALOŽENÍ RODINY
Ako vnímate svoj vek? Čo pre vás tridsiatka znamená?
„Postupne sa v mojom živote veľa zmenilo. Mám podstatne viac skúseností, než keď som mala povedzme dvadsať a predovšetkým plno energie. Teraz jej je možno niečo menej, ale oveľa lepšie sa poznám, čo je nová výhoda. Samozrejme, cítim sa stále dostatočne mladá na to, aby som sa mohla naplno venovať tenisu.“
Zamysleli ste sa už niekedy aj nad tým, dokedy pri ňom vydržíte?
„Priznávam, že už aj také myšlienky sa objavujú. Veď je dosť bežné, že tridsať či tridsaťdvaročné dievčatá sa rozlúčia s tenisom. Ja mám priateľa (tenistu Lukáša Kleina – pozn. autora), takže ani téma založenia rodiny nám nie je úplne cudzia. Netvrdím, že hneď teraz, ale o nejaký čas sa vynorí znovu... V súčasnosti mi slúži zdravie a nič mi nebráni v športe pokračovať. Ak mi však tenis už nebude prinášať radosť, nebudem pôsobenie v ňom zbytočne naťahovať.“
SCHMIEDLOVEJ OLYMPIJSKÉ VYSTÚPENIA
RIO DE JANEIRO 2016
1. KOLO Roberta Vinciová (Tal., 8.) 7:5, 6:4
2. KOLO Jekaterina Makarovová (Rus., 35.) 6:3, 4:6, 2:6
PARÍŽ 2024
1. KOLO Katie Boulterová (V. Brit., 34.) 6:4, 6:2
2. KOLO Beatriz Haddadová Maiová (Braz., 22.) 6:4, 6:4
3. KOLO Jasmine Paoliniová (Tal., 5.) 7:5, 3:6, 7:5
ŠTVRŤFINÁLE Barbora Krejčíková (Česko, 10.) 6:4, 6:2
SEMIFINÁLE Donna Vekičová (Chor., 21.) 4:6, 0:6
DUEL O BRONZ Iga Swiateková (Poľ., 1.) 2:6, 1:6
V zátvorkách za názvami krajín súperiek je ich vtedajšie aktuálne postavenie vo svetovom rebríčku. Schmiedlová vstúpila do olympijského turnaja v Paríži ako 70. hráčka rebríčka WTA.
Anna Karolína Schmiedlová.
TENIS JEJ DAL TAKMER VŠETKO A ZOBRAL VOĽNÝ ČAS
Čo vám dal tenis do života?
„Takmer všetko, veď som v ňom dlhé roky profesionálka. On ma živí, je to moja práca. Popri ňom sa veľa učím, formuje ma, ovplyvňuje moje povahové črty. Iba vďaka nemu som získala väčšinu skúseností, spoznala som svet i mnoho ľudí v ňom. On ma naučil pracovitosti a zodpovednosti.“
Obral vás tenis o niečo v porovnaní s rovesníčkami, ktoré nie sú profesionálne športovkyne?
„Nemala som klasické detstvo, čo je iba jasné konštatovanie, vôbec nie dôvod sťažovať sa. Obral ma však, ak to tak možno povedať, o voľný čas. Náročné je v ňom predovšetkým cestovanie do rôznych krajín, do všelijakých miest, na nespočetné turnaje. Navyše bez toho, aby si človek mohol presne naplánovať odchody, keďže v podstate vždy závisia od výsledkov. Takýto život znemožňuje dožičiť si aj dostatok potrebného oddychu.“
Ako a prečo sa z vás stala tenistka, keďže ste ten šport nemali priamo v rodine?
„Šport však v rodine bol, čo bol dôležitý základ. Otec hral solídne ľadový hokej, najmä ako junior patril v Košiciach medzi najlepších, mama sa na vysokej úrovni venovala vodnému lyžovaniu. Šport som doma vnímala odmalička. Mala som tuším osem rokov, keď otec oslovil svojho priateľa Petra Čepela, majiteľa tenisových kurtov, či by ma tam nezobral medzi deti. On súhlasil, začala som tam chodiť dva či trikrát týždenne, čo boli moje tenisové začiatky.“
Už vtedy s cieľom, že z vás bude tenistka?
„Spočiatku určite nie. Lenže rýchlo som sa zaradila medzi šikovné deti, prichádzali víťazstvá a radosť z hry. Preto som tam ostala.“
VYŠŠIE BOL NA OH Z NAŠINCOV LEN MEČÍŘ
Slovensko reprezentovali v ére samostatnosti na tenisových turnajoch olympijských hier aj vskutku hviezdne mená ako Dominika Cibulková, Daniela Hantuchová, Karina Habšudová, Karol Kučera, Janette Husárová či Filip Polášek, ktorí sa v určitej fáze kariéry prebojovali do prvej desiatky svetových rebríčkov. Avšak zatiaľ najväčší úspech, najbližší k triumfu Miloslava Mečířa vo dvojhre a k jeho bronzu vo štvorhre pod piatimi kruhmi v Soule 1988, dosiahla Anna Karolína Schmiedlová. Do boja o medaily zasiahla v ére samostatného Slovenska ako prvá.
ZA 15 ROKOV LEN DVAJA TRÉNERI
Ktorým trénerom môžete byť vďačná za svoj športový rast?
„Ja som ich nemala veľa, čo sa niektorým iným dievčatám stáva. V Bratislave sa ma ujal Milan Martinec a spoločne s ním kondičný tréner Ladislav Olasz, ktorý vydržal pri mne dodnes. Prvého trénera som zmenila až po ôsmich rokoch. Novým sa stal Ladislav Simon, ktorý je ním dodnes. V podstate len títo traja muži boli pri mne dlhodobo.“
Dá sa nejako číselne vyjadriť, koľko zásluhy na hre a výsledkoch má tréner, a koľko závisí od samotnej hráčky?
„Tréner môže veľmi pomôcť, človeka vie usmerniť, dať mu rady, navrhnúť riešenia a priamo pred zápasmi upozorniť na hru súperky. Je jasné, že sám talent na úspechy nestačí. Najpodstatnejšie však je, aby hráčka sama chcela hrať i trénovať čo najlepšie, mať pevnú vôľu, zobrať si k srdcu všetky rady a uplatniť ich na dvorci. Číselne to vyjadriť presne nie je možné.“
O SEBAVEDOMÍ AJ VZŤAHOCH
Len pozorovaním zvonku sa niekedy zdá, že na dvorci neprekypujete sebavedomím. Akoby ste si neverili. Ako vy skutočne prežívate zápasy?
„Vždy mi pomohlo, ak som vedela, že mi tréner veril. V minulosti som mala o sebe pochybnosti, ale pán Martinec mi stále veril, čo mi pomáhalo. Bolo to pre mňa veľmi dôležité. Rovnaké je to aj so súčasným trénerom. Psychika človeka sa však nedá jednoducho zmeniť. Bojujem s tým, aby som bola sebavedomejšia. V podobnej situácii nebývam sama. Nestačí však niečo si povedať a hneď sa v tomto všetko zmení. Najviac sebavedomia mi zvyknú dodávať úspešné výsledky.“
▲ Aké sú vzťahy medzi tenistkami? Prejavuje sa výrazne, že ide o individuálny šport, kde ste predovšetkým konkurentky?
„Áno, vládne medzi nami rivalita. Ale len taká zdravá, športová. Sama som sa nestretla so žiadnou nevraživosťou. Priznávam, a je to o mne aj známe, že absolútne nie som spoločenský typ. Nevyhľadávam ,žúrky’, ani nové kamarátky, nemám žiadny bližší kontakt so zahraničnými tenistkami. Tu doma na Slovensku bola vždy moja dobrá priateľka Janka Čepelová, veď sme sa dobre poznali už z Košíc. Takisto mi boli blízke Magda Rybáriková aj Viki Kužmová, s ktorou sa však už stretávam iba zriedka. Veľmi dobre vychádzam aj s Rebeccou Šramkovou, na čom azda má zásluhu aj skutočnosť, že ju vedie môj bývalý tréner Milan Martinec.“
PARÍŽ ÚPLNE INÝ AKO RIO
V roku 2024 vás jednoznačne preslávila parížska olympiáda. Nebola však prvá vo vašej kariére, hrali ste už aj v Riu de Janeiro 2016. Aké sú vaše hlavné olympijské zážitky?
„Je medzi nimi obrovský rozdiel. Hlavný v tom, že v Riu som mala čas aj na rôzne olympijské zážitky, ale v Paríži nebol žiadny. Po tom, čo nám v dôsledku lejakov na začiatku olympiády veľmi nahustili herný program, v podstate som bola ,nonstop’ na dvorci. Hrala som zápas každý deň. Pravda, už som vedela, do čoho idem, predtým som spoznala olympiádu zblízka. Od hier v Riu sa bližšie poznám s Dankou Bartekovou, keďže sme bývali spolu v izbe. Z takého istého dôvodu som v Paríži spoznala Zuzku Paňkovú, veľmi milé dievča práve z Košíc, odkiaľ aj ja pochádzam.“
Mnohí tenisti hovoria, že pravý úspech je až vtedy, ak človek vyhrá finálový zápas. Toto sa vám na olympiáde v Paríži nepodarilo, a predsa ste hovorili o svojom najväčšom úspechu. Platí toto hodnotenie aj s odstupom času?
„Nie je žiadny dôvod zmeniť tieto moje slová. Olympiáda je špecifická udalosť, uskutočňuje sa raz za štyri roky a sleduje ju aj v tenise oveľa viac ľudí, než bežné turnaje. Navyše som tam hrala výborný tenis a všetky štyri hráčky, na ktorými som zvíťazila, boli vyššie vo svetovom rebríčku než ja. Nikdy predtým som takúto šnúru úspešných výsledkov na turnaji nedosiahla. Priamy zápas o olympijskú medailu, hoci som ju napokon nezískala, bol jedinečný zážitok.“
Ktoré z ďalších úspechov si ešte vysoko ceníte?
„Štvrté kolo na grandslamovom Roland Garros má v mojej športovej kariére taktiež vysokú hodnotu. Jasné, že ma vždy potešili turnajové triumfy na menších aj väčších turnajoch. Predovšetkým však ten v kolumbijskej Bogote, keďže sa zrodil po priam krízovom období v mojej kariére. Navyše vo vysokej nadmorskej výške nad dvetisíc metrov. Veľmi som sa z neho vtedy tešila.“
NAŠI TENISTI NA OH V ÉRE SAMOSTATNOSTI
● ATLANTA: Ján Krošlák 1. kolo dvojhry; Karol Kučera 2. kolo dvojhry; Katarína Studeníková 1. kolo dvojhry; Radka Zrubáková 2. kolo dvojhry; Karina Habšudová osemfinále dvojhry; Habšudová, Zrubáková 1. kolo štvorhry.
● SYDNEY: Dominik Hrbatý 1. kolo dvojhry; Karol Kučera 2. kolo dvojhry; Hrbatý, Kučera štvrťfinále štvorhry; Henrieta Nagyová 1. kolo dvojhry; Karina Habšudová osemfinále dvojhry; Habšudová, Janette Husárová 2. kolo štvorhry.
● ATÉNY: Karol Beck 1. kolo dvojhry; Karol Kučera 1. kolo dvojhry; Dominik Hrbatý 2. kolo dvojhry; Beck, Hrbatý 1. kolo štvorhry; Ľubomíra Kurhajcová 1. kolo dvojhry; Martina Suchá 1. kolo dvojhry; Daniela Hantuchová 2. kolo dvojhry; Hantuchová, Janette Husárová 1. kolo štvorhry; Kurhajcová, Suchá 1. kolo štvorhry.
● PEKING: Dominik Hrbatý 2. kolo dvojhry; Daniela Hantuchová 2. kolo dvojhry; Dominika Cibulková osemfinále dvojhry; Hantuchová, Janette Husárová 1. kolo štvorhry.
● LONDÝN: Martin Kližan 1. kolo dvojhry; Lukáš Lacko 1. kolo dvojhry; Kližan, Lacko 1. kolo štvorhry; Dominika Cibulková 1. kolo dvojhry; Daniela Hantuchová osemfinále dvojhry; Cibulková, Hantuchová 1. kolo štvorhry.
● RIO DE JANEIRO: Andrej Martin 3. kolo dvojhry; Andrej Martin, Igor Zelenay 1. kolo štvorhry; Anna Karolína Schmiedlová 2. kolo dvojhry.
● TOKIO: Lukáš Klein 1. kolo dvojhry; Lukáš Klein, Filip Polášek 2. kolo štvorhry.
● PARÍŽ: Anna Karolína Schmiedlová semifinále dvojhry a konečné 4. miesto.
ČÍTANIE NÁROČNEJŠÍCH KNÍH, MÚZEÁ AJ GALÉRIE
▲ Tenisti, ktorí často poznajú iba letisko, hotel a dvorce, majú niekedy túžbu vrátiť sa do miest, aby ich spoznali ako takpovediac bežní ľudia. Kam by ste sa takto chceli pozrieť?
„Vždy sa rada vraciam do miest, kde som uhrala nejaký pekný výsledok. A naopak, mestá, kde sa mi nedarilo, by som už ani vidieť nechcela. A v mojom prípade nie je celkom pravda, že som nič okrem hotela či dvorcov nevidela. Vo viacerých štátoch aj mestách som všeličo ponavštevovala. Celkove mám rada Španielsko, švédsky Bastad, Makarskú v Chorvátsku a, samozrejme, Paríž. Ten bol mojím mestom už aj pred úspešnou olympiádou. Paradoxom však je, že som ešte nikdy nebola v Portugalsku, ani v Grécku. Turnaje tam nie sú a na súkromnú návštevu ešte nebol čas. Je možné, že sa vyberiem práve do takýchto neznámych kútov sveta.“
▲ Čo si zvyknete pozrieť v cudzine, ak sa nájde taká príležitosť?
„Rada čítam aj náročnejšie knihy, zaujíma ma história aj umenie. Tento záujem ma už zaviedol do nejedného múzea a galérie. Zvyknem takisto vedieť nemálo aj o súčasnosti krajín, v ktorých sa nachádzam. Platí to aj o Anglicku, hoci tamojšie turnaje na trávnatých dvorcoch nie sú pre mňa lákavé. V podstate sa im vyhýbam. Ale hrá sa tam aj na betóne, čo je môj druhý povrch po jednoznačne obľúbenej antuke. Tú vždy uprednostňujem, keďže som na nej vyrastala. Mám rada predovšetkým letné turnaje v Európe.“
▲ Nepriamo ste naznačili, že chodíte po svete s otvorenými očami. Vďaka tomu sa o vás viac hovorilo písalo aj počas Roland Garros 2023. Prečo ste si vtedy zvolili oblečenie v ukrajinských farbách?
„Nechcela som sa vyslovene venovať politickej téme, ale mám medzi ukrajinskými tenistkami niekoľko blízkych dievčat, ktoré som chcela takto podporiť. Nastúpila som v prvom kole proti Ruske Kudermetovovej, zvíťazila som 6:3, 6:1 a mnohí si okrem výsledku všimli moje žlto-modré oblečenie. Nebola to vôbec náhoda.“
LÁKAJÚ JU HUMANITNÉ A SPOLOČENSKÉ VEDY
Páčili sa vám niektoré profesie dospelých, o ktorých ste v útlom veku videli vašu budúcnosť?
„Ako úplne malá som mala rada všetky zvieratká, obdivovala som prírodu, v takomto prostredí by som bola rada stále. Súčasne ako trinásť či štrnásťročná som snívala, že bude zo mňa lekárka. Vysvitlo však, že to všetko zladiť s tenisom ozaj nie je možné. Tejto myšlienky som sa musela vzdať.“
Štúdium medicíny ste zrejme oželeli, ale váš záujem o život okolo seba by vás mohol nasmerovať do inej školy. Máte aj také myšlienky?
„Nič nevylučujem. Nevedno však, aké rodinné povinnosti či radosti budem mať po skončení tenisovej kariéry. A ktovie, koľko budem mať v sebe energie. Chodiť denne do školy určite nechcem, ale nejaký individuálny študijný plán by som aj prijala. Záujem by som zamerala na niečo pre mňa príťažlivé z humanitných a spoločenských vied.“
