Šachová legenda Ján Plachetka oslavuje významné životné jubileum
V utorok 18. februára sa dožíva významného životného jubilea – 80 rokov – prvý slovenský šachový povojnový medzinárodný veľmajster Ján Plachetka.
Zakladajúci člen Siene slávy slovenského šachu sa narodil 18. februára 1945 v Trenčíne. So šachom ho ako 8-ročného oboznámil otec počas sychravého dňa na chate v Drietome. Pod vplyvom iniciačného zážitku sa na základnej škole v rodnom meste zapísal do krúžku, ktorý viedol šachový nadšenec a organizátor Karol Kosík.
Ján Plachetka hneď na svojom prvom turnaji skončil na druhom mieste, hoci bol napospol mladší ako jeho súperi. V začiatkoch mu pomohol aj Rudolf Meliš ako duša šachového života pod hradom Matúša Čáka i na celom západe Slovenska. Rád si spomína aj na to, ako ukradomky sledoval šachové partie štamgastov v trenčianskej kaviarni Tatra.
Spätne sám seba označuje za univerzálneho šachistu, ktorý mal široký diapazón herných variantov a dokázal improvizovať, keď partia po otvorení už žila. Nevedel hrať takzvané mŕtve pozície a lavírovať. Za šachovnicou sa nielen na vrchole svojej aktívnej kariéry vyznačoval podnikavosťou, v jeho partiách sa vždy niečo dialo. Do súperov sa zadrapil a vytváral hrozby, že im – obrazne – odniekiaľ priletí facka.
V roku 1978 sa Ján Plachetka stal prvým slovenským šachistom v povojnových dejinách, ktorý dosiahol titul medzinárodný veľmajster – Grand Master (GM). Medzinárodná šachová federácia (FIDE) mu ho oficiálne udelila na svojom kongrese v Buenos Aires.
S Jánom Plachetkom je v zmysle úspechov neodmysliteľne spojené, že bol člen čs. družstva, ktoré na Šachovej olympiáde 1982 vo švajčiarskom Luzerne získalo strieborné medaily. Individuálne prispel 6 bodmi z 8 možných. Päť partií vyhral, dve remizoval a len jednu prehral. V rámci toho odohral svoju možno životnú partiu, keď remizoval s Holanďanom Johnom van der Wielom, čím definitívne rozhodol o konečnom umiestnení hneď za vtedy v podstate nepremožiteľnými Sovietmi.
Počas svojej kariéry vyhral Ján Plachetka približne 30 významných turnajov. Posledný triumf dosiahol v roku 2008 v belgickom Charleroi. Z pozície trénera, šesť rokov aj reprezentačného, sa podieľal na výchove mnohých popredných hráčov, napríklad Reginy Theissl Pokornej, Evy Repkovej, Zuzany Borošovej či Tomáša Petríka. Družstvo žien pod jeho vedením získalo historické zlato na majstrovstvách Európy 1999 v gruzínskom Batumi. Za celoživotné pôsobenie v duchu fair play mu v roku 2013 udelili Cenu Klubu Fair Play Slovenského olympijského výboru (SOV). Z bohatej publikačnej či metodickej činnosti stojí za zmienku skutočnosť, že je spoluautor publikácie o šachových olympiádach.
Jána Plachetku ako prvého člena uviedli do vznikajúcej Siene slávy slovenského šachu 7. septembra 2024 na galavečere SŠZ v Bratislave pri príležitosti osláv storočnice od vzniku dobovej stavovskej organizácie v Trenčianskych Tepliciach – Slovenskej šachovej župy. „Sebe aj budúcim členom želám, aby sme sa v tej Sieni slávy slovenského šachu cítili dobre,“ s úsmevom vtedy vyhlásil. Prítomní mu vzdali úctu a vyjadrili poďakovanie prostredníctvom potlesku postojačky.
