4 príbehy z Tokia 1964: Zlato si vybehal víťaz Super Bowlu aj učiteľka telesnej výchovy
Letné olympijské hry 1964 v Tokiu boli naozaj zaujímavé. Priniesli nám niekoľko pozoruhodných a ikonických momentov, ktoré si treba pripomenúť. Neboli to iba prvé olympijské hry v Ázii, tieto Hry znamenali pre japonský ľud aj zvláštny míľnik, pretože Tokio bolo vybrané ako hostiteľské mesto aj pre olympijské hry 1940. Tie boli zrušené kvôli druhej svetovej vojne. Toto sú 4 najzaujímavejšie momenty z tokijských olympijských hier.
Prvý olympijský plavec, ktorý vyhral štyri zlaté medaily
Štyrikrát zlato, tri svetové rekordy a jeden olympijský rekord – to je bilancia amerického plavca Dona Schollandera. Na tú dobu to bol obdivuhodný výkon a je treba dodať, že Donova najsilnejšia disciplína, 200 m voľný spôsob, nebola na OH súčasťou programu. Zlato bral na 100 m, 400 m, 4 x 100 m a v štafete 4 x 200 m. Bolo to vôbec prvýkrát, čo Američan získal štyri zlaté medaily od čias Jesseho Owensa v roku 1936. Vďaka tomu sa Schollander stal jediným štvornásobným víťazom v Tokiu. Po návrate domov bol vyhlásený za amerického športovca roka.
Olympijský víťaz s prsteňom z NFL
Bob Hayes je legenda až v dvoch športoch. Len jeden z nich je olympijský – atletika. Tento Američan získal na prvých tokijských olympijských hrách dve zlaté medaily. V stovke dorovnal vtedajší svetový rekord 10,00 sekúnd a zlato získal aj v štafete na 4 × 100 metrov.
Po olympijských hrách Hayes prestal s atletikou a začal hrať profesionálne americký futbal. V ňom zaznamenal obrovský úspech. Takmer desať rokov strávil v tíme Dallas Cowboys a kariéru ukončil v tíme San Francisco 49ers. Je zatiaľ jediným človekom, ktorý dosiahol víťazstvo na olympijských hrách aj v Super Bowle.
Zlato na trati s minimom skúseností
Britská atlétka Ann Packerová mala na OH v Tokiu 1964 súťažiť predovšetkým na 400 m trati. V tejto disciplíne získala striebornú medailu a domov sa mohla vrátiť spokojná a s cenným úspechom. Britská bežkyňa sa však rozhodla súťažiť aj na 800 metrov, čo bola disciplína, s ktorou sotva mala skúsenosti . Predtým bežala iba päť domácich pretekov.
Bez medzinárodnej skúsenosti na 800 metrovej trati Packerová všetkých v Tokiu 1964 ohromila. Učiteľka telesnej výchovy na dievčenskej škole v anglickom Surrey triumfovala a získala senzačné zlato. Vo veku 22 rokov jej predpovedali žiarivú budúcnosť, no Packerová sa rozhodla venovať materstvu. Zobrala si britského atléta Robbieho Brightwella, ktorý si z Tokia odniesol striebro zo štafety na 4x400 m. Spoločne vychovali troch synov, Gary bol po rodičoch špecialista na 400 m trate a Ian s Davidom sa stali profesionálni futbalisti.
Olympijská premiéra volejbalu
Bolo to po prvýkrát, čo bol volejbal zahrnutý do olympijského programu a domáci priaznivci sa už nevedeli dočkať. Japonci získali bronz za dominantným Sovietskym zväzom a Československom, ale domáci národ sa viac sústredil na japonský volejbalový tím žien.
Desať hráčok pracovalo v pradiarni bavlny neďaleko Osaky. Pracoval tam aj tréner tímu Hirofumi Daimatsu, mal na starosti nákup kancelárskych potrieb. Jeho tréningové techniky hraničili s extrémom. Hráčky boli nútené trénovať takmer každý deň v roku. Vytvoril preto veľmi úspešný tím, ktorý si získal uznanie japonskej verejnosti. Očakávalo sa od nich, že vyhrajú, no možno nie až tak dominantne.
Na celom turnaji prehrali iba jeden set z Poľkami. A to len preto, že tréner nechal odpočívať najlepšie hráčky, aby pozorujúcim Sovietom sťažil prípravu na finále. Japonky v ňom zvíťazili 3:0 a získali vytúžené zlaté medaily.
