Adam Botek: „Dúfam, že s Erikom Vlčekom budem v jednej lodi sedieť aj na olympiáde"
Adam Botek je mladý a talentovaný kajakár. Donedávna tvoril úspešné duo s Petrom Gellem v disciplíne K2. Dva mesiace pred majstrovstvami sveta v maďarskom Szegede však 22-ročný Botek prešiel do K4 a pridal sa tak k Erikovi Vlčekovi, Samuelovi Balážovi a Csabovi Zalkovi. Na šampionáte vybojovali nielen skvelý bronz, ale aj olympijskú miestenku.
Na tohtoročných majstrovstvách sveta v Szegede ste s K4 skončili vo finále tretí za loďami Nemecka a Španielska. Zároveň sa vám podarilo vybojovať štyri olympijské miestenky do Tokia. Aké boli vaše bezprostredné pocity po skončení pretekov?
Veľmi dobré, no keď sme prišli do cieľa, nevedeli sme, na ktorom mieste sme skončili. Až keď sme na výsledkovej tabuli uvideli, že sme tretí, spadol nám veľký kameň zo srdca. Potom už prišla aj radosť a všetko okolo toho. Som veľmi rád, že sa nám to podarilo vyjazdiť. Dúfam, že o rok budem v tej lodi sedieť...
Akým spôsobom prebieha záverečná nominácia na olympijské hry, keďže miestenka vo vašom prípade nie je vybojovaná na meno?
Začiatkom mája budeme mať kvalifikačné preteky. Bude sa pretekať v K1 na 500 metrov a vyberať sa bude podľa poradia. Ja o svoje miesto súperím s dvoma pretekármi. Aj keby by som však prehral, je možné, že na olympiádu aj tak nakoniec pôjdem. Po kvalifikácii totiž bude prebiehať ešte diskusia s trénermi a zasadnutie viacerých ľudí, kde sa tiež môže rozhodnúť. Je tam viacero faktorov.
Čo by pre vás Tokio znamenalo?
Veľa, bola by to moja prvá olympiáda. Veľmi by som sa na nej chcel zúčastniť a spraviť čo najlepší výsledok.
K4 a K2 nedávno prežívala turbulentné obdobie… Dva mesiace pred majstrovstvami sveta ste z K2 prešli do K4, Peter Gelle presadol do singlovej lode. Urovnali sa už všetky spory?
Určite je ešte trochu dusno, nie je to úplne uzavreté. Ja som si však vybral K4. Veril som tomu viac ako K2. Dúfam, že sa to už celé upokojí.
Ten najväčší tlak zrejme opadol po zisku miestenky v obidvoch športových odvetviach...
Áno, ak by sa nevybojovali, bolo by to horšie. Chvalabohu, vyjazdili sa na oboch stranách.
Nedávno ste boli na skúšobnej jazde v Tokiu na testoch olympijskej trate. Aký z nej máte dojem?
Menší problém tam bude robiť počasie, je tam veľmi teplo. Keď sme skúšali preteky, bolo to super. Len občas vyskakovali ryby. S tým sa však dá vysporiadať. Trošku čudné bude, že je tam slaná voda. Páčilo sa mi aj zázemie, o rok tam chcem určite ísť a celé to zažiť naplno.
Spomínali ste, že sa vám tokijská trať páčila, len občas z vody vyskakovali ryby. Ako veľmi vedia obyvatelia riek narušiť preteky?
Na 500 metrovej trati ideme veľmi rýchlo. Ak by sa stalo, že ryba vyskočí a trafí nám pádlo, môže to dosť zamiešať karty. Bolo by nepríjemné, ak by sa nám to stalo na olympijských hrách.
Aké je to sedieť v jednej lodi s Erikom Vlčekom, legendou slovenskej rýchlostnej kanoistiky? Pre Erika môžu byť olympijské hry v Tokiu už jeho šieste...
Veľa sa od neho učím, ako aj od Juraja Tarra, s ktorým trénujem. Dalo mi to veľmi veľa. Aj vďaka nim som tam, kde som… Veľká vďaka patrí aj trénerovi Petrovi Likérovi. A čo sa týka Erika, dúfam, že s ním budem v jednej lodi sedieť aj na olympiáde.
Na ceste do Tokio nás sprevádza náš partner SATUR.
