Adam Botek

Adam Botek sa narodil v Mekke našej rýchlostnej kanoistiky – v Komárne, ale dlhodobo žije v neďalekom Virte. Odmala sa venoval viacerým športom, napokon ho však vo veku 10 rokov zlákala kanoistika, ktorej sa venovala jeho sesternica. Komárňanský Kajak&kanoe klub má v meste, v ktorom sa Váh vlieva do Dunaja, vďaka viacerým majstrom sveta či olympijským medailistom veľké meno a pôsobí ako lákadlo.

K hviezdnym predchodcom Attilovi Szabóovi (vôbec prvý slovenský majster sveta v rýchlostnej kanoistike), a k neskorším olympijským medailistom, majstrom sveta i Európy Michalovi a Richardovi Riszdorferovcom, Jurajovi Bačovi, Jurajovi Tarrovi a k Erikovi Vlčekovi sa v Tokiu v roku 2021 pridal aj ďalší olympijský medailista Botek. Veľa sa naučil od podstatne starších Vlčeka a Tarra, ktorých videl v Komárne často trénovať. Takisto ako jeho predchodcovia aj on bol členom Športového centra polície (predtým to bolo Stredisko štátnej športovej reprezentácie MV SR).

Najúspešnejší z celej tamojšej partie Erik Vlček sedel pred Botekom v medailových štvorkajakoch a v roku 2022 aj v novo utvorenom dvojkajaku. Hoci pri Erikovi sa v oboch lodiach vystriedalo viacero špičkových kajakárov a viacerí z nich boli poriadne chlapiny, hovorí, že ani od jedného necítil „od chrbta“, teda zozadu, takú veľkú silu ako od 193 cm vysokého Adama.

Vodácke základy dávala Botekovi v Komárne trénerka Kristína Medovčíková. Vo veku 18 rokov ho prevzal pod svoje vedenie Peter Likér. Veľmi náročný tréner v ňom vybadal veľký potenciál a sústredil sa na to, aby svoju prirodzenú silu a obrovskú vytrvalostnú kapacitu umocnil zlepšením techniky pádlovania. Zároveň ho tvrdo donútil zmeniť dovtedajší spôsob života. Adam sám priznáva, že vo veku na prahu dospelosti mal rád „nočný život“. Ten mu Likér zatrhol. Talentovaný a pracovitý pretekár sa rýchlo presvedčil, že prísna disciplína a tvrdší režim prinášajú na vode zrelé ovocie.

V roku 2017 vtedy 20-ročného Boteka prizval na spoločné súťaženie v dvojkajaku o tucet rokov starší Peter Gelle, dlhší čas najlepší slovenský singlista. Ten si ho vyhliadol na podujatí Svetového pohára v Belehrade, kde s ním mladík tuho bojoval v singli na kilometrovej trati. Zakrátko spoločne spôsobili senzáciu. Na svetovom šampionáte v Račiciach získali na olympijskej kilometrovej trati v dvojkajaku striebro!

O rok neskôr spolu vyhrali aj preteky Svetového pohára v Duisburgu na 500 m trati. Na majstrovstvách Európy 2018 v Belehrade však medailu nezískali – na 1000 m skončili štvrtí (90 stotín od bronzu) a na 500 m šiesti. Na svetovom šampionáte v Montemore-o-Velho štartovali Gelle s Botekom len na kilometri a obsadili 6. miesto. Na MS do 23 rokov v Plovdive sa však Botek ako zadák štvorkajaka na 1000 m v partii s Balážom, Fraňom a Zalkom tešil z titulu majstra sveta v tejto vekovej kategórii.

V roku 2019 na Európskych hrách v Minsku Adam ešte skúšal šťastie v dvoch lodiach. V K2 na 1000 m s Gellem skončili na 5. mieste, ale v K4 na novej olympijskej trati 500 m si spolu s Balážom, Vlčekom a Zalkom vybojoval bronz. Práve tieto výsledky zrejme rozhodli, že spoluprácu s Gellem ukončil a zameral sa len na štvorkajak. V tom čase bol už mladý Komárňan na Slovensku individuálne najlepší na 500 aj na 1000 m.

Pre Petra Likéra, ktorý viedol nielen jeho, ale aj celý štvorkajak, bolo kľúčové zamerať sa na tú loď, ktorá bude mať väčšiu šancu vybojovať postup na OH a aj na kvalitný olympijský výsledok. A tou loďou bol štvorkajak, ktorý Slovensku aj historicky priniesol jednoznačne najviac úspechov.

Dôležitejší ako bronz na Európskych hrách bol rovnako bronzový úspech štvorkajaka na tej istej trati na svetovom šampionáte v Szegede. Nielenže sa zrodil v najsilnejšej konkurencii, ale zároveň znamenal zároveň zisk olympijskej miestenky do Tokia 2020.

V rovnakom roku Botek získal ešte dve striebra na ME do 23 rokov – spolu s Balážom v K2 a s Balážom, Jedinákom a Zalkom v K4 na 1000 m. To bola jeho rozlúčka touto vekovou kategóriou, pretože vzhľadom na pandémiu ochorenia COVID-19 vrcholné podujatia v roku 2020 zrušili. A pandémia si vynútila aj preloženie OH v Tokiu o rok neskôr.

Adam patril spolu so Samuelom Balážom a s členom striebornej olympijskej lode z Ria de Janeiro Denisom Myšákom k jasným adeptom na sedenie v olympijskom štvorkajaku. O pozíciu štvrtého na OH sa „bili“ veterán Erik Vlček a ďalším mladíkom Csabom Zalkom. Napokon došlo k tomu, že v partii „štyráku“ na ME sedel Zalka, ale na OH Vlček.

Európsky šampionát 2021 v Poznani priniesol štvrkajaku na 500 m v zložení Baláž, Myšák, Zalka, Botek striebro. Baláž s Botekom si sadli aj do dvojkajaka na 1000 m, čo je tiež olympijská disciplína – a aj v nej získali striebro. Olympijská šanca sa teda pre nich črtala až v dvoch súťažiach.

Tokijské olympijské súťaže v rýchlostnej kanoistike sa konali na morskej vode v areáli Sea Forest Waterway. Boteka čakalo ako prvé súťaženie v dvojkajaku na 1000 m spoločne s Balážom. Čerství vicemajstri Európe v semifinále, ktoré sa išlo za protivetra, „prepálili“ tempo v druhej tretine trate. Vtedy ešte viedli, ale v závere im došli sily a do A-finále nepostúpili. Druhé miesto v B-finále a celkove desiate bolo pre nich sklamaním.

So štvorkajakom na 500 m to však bol našťastie iný príbeh. Naša loď v zložení Baláž, Myšák, Vlček, Botek v úmornej horúčave postúpila z rozjazdy priamo do semifinále, ktoré zvládla bez problémov. Pred finále prišla obrovská búrka so silným lejakom, vďaka ktorej sa však trochu ochladilo a pretekárom sa dalo lepšie dýchať. Slovenská loď sa od začiatku držala na tretej pozícii, ktorú si vo finiši s náskokom 12 stotín sekundy udržala pred dotierajúcou ruskou osádkou.

Pre trojicu mladíkov to ešte nebol koniec súťažnej sezóny. Viac než mesiac po olympiáde sa totiž ešte konal svetový šampionát v Kodani. Namiesto Vlčeka si tam sadol do K4 na 500 m Zalka, a výsledkom bola ďalšia medaila – tentoraz strieborná.

V roku 2022 Adam Botek pôvodne plánoval zamerať sa len na dvojkajak, v ktorom sa spoločne s Erikom Vlčekom (starším o 15 rokov) na kvalifikačných pretekoch prezentovali ako najsilnejšia slovenská loď.

Pred ďalším rokom a bojom o olympijské miestenky do Paríža 2024 chcel mať trochu voľnejšiu prípravu so štartom iba na majstrovstvách Európy. Kanoistický zväz však chcel na MS postaviť najsilnejší možný štvorkajak a k tomu aj kvalitný dvojkajak, takže Adam musel ísť aj do kanadského Dartmouthu.

Na MS 2022 však medailovo neuspel. V štvorkajaku na 500 m prešiel cieľom na štvrtej pozícii a v dvojkajaku s Vlčekom na rovnakej trati na deviatom. Len o niekoľko dní neskôr si rovnaký program zopakoval na ME v Mnichove. V štvorkajaku na 500 m s Balážom, Myšákom a Zalkom získal striebro, v K2 na rovnakej trati s Vlčekom došli na siedmej priečke.

Autor: Ľubomír Souček