Juraj Tarr OLY

JURAJ TARR, rýchlostná kanoistika

* 18. 2. 1979 Komárno

PEKING 2008 - STRIEBRO: K4 na 1000 m

RIO JE JANEIRO 2016 - STRIEBRO: K4 na 1000 m

Na rozdiel od ďalších kajakárskych olympijských medailistov z Komárna sa Jurajov otec venoval rýchlostnej kanoistike na špičkovej úrovni. Juraj Tarr starší bol dokonca reprezentant ČSSR. Jazdil spolu s neskorším veľmi úspešným trénerom Tiborom Soósom. Tarr senior roky pôsobil ako správca vodáckej lodenice v Komárne, takže jeho syn mal k tomuto športu bližšie než ostatní jeho „kolegovia“.

Príbeh dvojnásobného strieborného olympijského medailistu v štvorkajaku a štvornásobného majstra sveta (po dva razy v K4 aj v K2) Juraja Tarra má v sebe „grády“, aké v príbehoch jeho „parťákov“ (našťastie) absentujú.

Tarr pochádza z vynikajúcej komárňanskej kajakárskej liahne šampiónov, odchovaných na tečúcej vode Váhu a Starej Nitry. Avšak výrazne sa presadil vo vyššom veku, než jeho ostatní kolegovia z neskorších medailových štvorkajakov. V roku 1996 mu totiž diagnostikovali rakovinu štítnej žľazy. Chorobu mu pri vyšetrení odhalil otec ďalšieho špičkového kajakára z rovnakej lodenice pri Váhu Juraja Baču, krčný lekár.

Juraj sa z choroby liečil tri roky. Jeho zhruba o dva roky starší kolegovia z komárňanskej vodáckej lodenice Michal Riszdorfer a Juraj Bača sa počas tohto obdobia tešil z dvoch titulov majstrov sveta v dvojkajaku, o dva roky mladší Richard Riszdorfer a Erik Vlček zase z titulov juniorských majstrov sveta v dvojkajaku. A Tarr dlho len sníval o tom, aby sa aj on mohol aspoň pokúšať o dosiahnutie vysokých športových mét.

Až od začiatku roka 2000 mohol po vystrábení z rakoviny trénovať naplno. Keď však zacítil šancu dostať sa na olympiádu v Sydney, chytil sa jej všetkými desiatimi. V štvorkajaku s R. Riszdorferom, Vlčekom a so skúseným Erbanom získal striebro na ME v Poznani a potom prispel k triumfu novozloženej osádky v domácom kvalifikačnom boji o olympiádu s loďou, ktorá vybojovala moestenky do tejto disciplíny. Priamo na olympiáde sa tešil zo štvrtého miesta, čo bolo po predošlom trojročnom trápení ako naplnenie nereálneho sna...

Žiaľ, keď po OH v Sydney presadli do štvorkajaka z K2 M. Riszdorfer a Bača, Tarr ako výkonnostne najslabší z okruhu špičkových kandidátov jazdenia vo vlajkovej lodi zostal mimo. Člen Strediska štátnej športovej reprezentácie Ministerstva vnútra SR a ŠKP Bratislava sa potom pokúšal uspieť predovšetkým v dvojkajaku. V gréckom Schiniase síce v K2 s Nemcom vyhrali predolympijskú regatu 2003, ale na OH 2004 sa nekvalifikovali. S iným spolujazdcom Wiebauerom dosiahol dve štvrté miesta na ME na 1000 m trati -  v Poznani 2005 a v Račiciach o rok neskôr.

Keď sa na svetovom šampionáte 2005 v Záhrebe i na ME v Poznani experimentovalo so zložením štvorkajaka, Tarr dostal oba razy šancu na 500 m trati. V lodi s netradičnou zostavou (s M. Riszdorferom, Wiebauerom a Erbanom) sa na MS aj na ME tešil zo striebra. Na olympijskom kilometri sa však na poste zadáka osvedčil veterán Erban, ktorý v štvorkajaku absolvoval aj obe vrcholné súťaže nasledujúceho roka.

Sedem rokov bol Juraj v tieni svojich slávnych spolurodákov. Ukázal však, že vie trpezlivo čakať na príležitosť. Napokon si v roku 2007 sadol nadlho do štvorkajaka vedno s bratmi Riszdorferovcami a Vlčekom. Čisto komárňanské kvarteto získalo spolu olympijské striebro v Pekingu, jeden titul z majstrovstiev sveta a štyri z majstrovstiev Európy. V rokoch 2010 a 2011 však už na stupňoch víťazov v K4 absentovali.

Keďže Erik Vlček sa v Szegede v roku 2011 v dvojkajaku s Petrom Gellem stal majstrom sveta na olympijskej kilometrovej trati, aj na OH 2012 v Londýne chcel okrem štvorkajaka súťažiť aj v dvojkajaku. S tým ostro nesúhlasil najstarší z partie Michal Riszdorfer, ktorý však mal už obdobie vrcholnej výkonnosti za sebou.

Došlo k veľkému rozkolu, ktorý sa prehlboval. Jeho dôsledkom bolo, že dovtedajšieho reprezentačného trénera Pavla Blaha aj osobného trénera kvarteta Tibora Soósa vystriedal na trénerskej pozícii rovesník špičkových pretekárov Peter Likér a že bratia Riszdorferovci si už do reprezentačného štvorkajaka nikdy nesadli. Novozložená osádka Gelle, Jankovec, Vlček a Tarr obsadila na OH v Londýne šieste miesto.

Juraj Tarr mal vtedy už 33 rokov, ale napriek tomu sa ešte dočkal výnimočných úspechov. V roku 2014 preňho išiel štvorkajak bokom a spolu s Erikom Vlčekom sa zamerali na dvojkajak. Výsledok bol fantastický – na svetovom šampionáte v Moskve získali titul na 500 aj na 1000 m, čo bol naozaj zriedkavý kúsok!

O rok neskôr poskladal Peter Likér nový štvorkajak, v ktorom nadmieru skúsených Vlčeka a Tarra doplnili mladíci Denis Myšák (ukázal sa ako vynikajúci „háčik“, udávajúci tempo lode) a Tibor Linka. Novozložená osádka na olympijskom kilometri senzačne triumfovala na svetovom šampionáte 2015 v Miláne, aj na majstrovstvách Európy 2016 v Moskve.

Na OH 2016 v Riu de Janeiro si kvarteto Myšák, Vlček, Tarr a Linka vybojovalo strieborné medaily za nedostižnými Nemcami. Pre Juraja to bolo druhé olympijské striebro, vďaka čomu je pod piatimi kruhmi náš historicky druhý najúspešnejší kajakár. S Vlčekom štartovali aj v dvojkajaku na 1000 m, kde skončili ôsmi.

Po olympiáde v Riu došlo k zámene olympijských disciplín – v prípade štvorkajakov kilometrovú trať nahradila päťstovka. Na ME 2017 ešte Juraj Tarr sedel na kratšej trati v striebornej slovenskej lodi a na dlhšej v bronzovej, ale na prahu štyridsiatky už nevedel odolať tlaku vynikajúcich mladíkov Baláža, Boteka i Zalku. Poslednú veľkú medailu (bronzovú) získal na MS 2019 v Szegede v K4 na kilometri. O rok neskôr ukončil pretekársku činnosť, ale pri aktívnom športe zostal ako – hokejista v nižšej maďarskej súťaži... Ľadový hokej je dlhodobo jeho veľkou záľubou.

V Tarrovej zbierke je spolu 25 medailí z vrcholných súťaží. Z OH má medailovú bilanciu 0-2-0, z MS 4-3-3 a z ME 5-6-2.

Autor: Ľubomír Souček