Rio de Janeiro 2016
Brazílske Rio de Janeiro sa v auguste 2016 stalo vôbec prvým mestom v Južnej Amerike, ktoré hostilo olympijské hry. Po OH 1956 a 2000 v austrálskych mestách Melbourne, resp. v Sydney to boli ešte len tretie hry na južnej pologuli, v čase ich konania teda bolo tamojšie zimné obdobie. Rio malo pred hlasovaním o pridelení OH 2016 na zasadnutí MOV v Kodani 2009 veľkolepú záverečnú prezentáciu, plnú južanskej vášne a sľubovalo výnimočné hry. Z pôvodného autsajdera sa stalo čiernym koňom volieb a v ich finálovom kole „rozdrvilo“ Madrid 66:32. V minulosti len tri mestá získali právo usporiadať OH so suverénnejším volebným výsledkom. V tom čase ešte bola brazílska ekonomika napriek už prepuknuvšej svetovej finančnej kríze na prudkom vzostupe. Lenže krajina intenzívne chystala aj ďalšie megapodujatie – majstrovstvá sveta vo futbale 2014.
Kombinácia usporiadania dvoch najväčších športových podujatí v rozpätí len dvoch rokov sa napokon ukázala ako naozaj veľké sústo aj pre jednu z najväčších a najľudnatejších krajín sveta. Onedlho po pridelení OH 2016 Riu sa situácia v krajine sužovanej obrovskou korupciou začala výrazne meniť k horšiemu. Prišla silná recesia. A keďže Rio prechádzalo rozsiahlou transformáciou a masívnou výstavbou, veľmi znateľne to pocítilo. Prípravy hier sprevádzali obrovské problémy, šetrilo sa, kde sa dalo a výstavba potrebných stavieb veľmi meškala. MOV organizátorom dokonca viackrát ukazoval symbolickú napomínaciu žltú kartu.
Malebné veľkomesto na pobreží Atlantiku síce napokon hry vcelku zvládlo, ale veľa vecí v Riu nefungovalo tak, ako malo – predovšetkým verejná doprava. Ani návštevnosť mnohých súťaží nesplnila očakávania. Obavy z vírusu zika, ktoré sa napokon ukázali ako prehnané, spôsobili absenciu mnohých špičkových tenistov aj golfistov. A ukázalo sa, že podobne ako v Aténach (dejisko OH 2004) v meste nemali celkom premyslené, čo po hrách spravia s viacerými novými športoviskami.
Paradoxné je, že namiesto prezidentky Dilmy Rouseffovej, ktorá bola krátko pred OH pozbavená funkcie, na slávnostnom otvorení na ikonickom futbalovom štadióne Maracaná otváral hry ako zastupujúci najvyšší predstaviteľ štátu viceprezident Michel Temer, ktorý mal na krku tiež početné podozrenia súvisiace s korupciou, aj obvinenia...
Dva športy v Riu zažili obnovenú olympijskú premiéru po dlhých desaťročiach. Po 92 rokoch sa vrátilo do olympijského programu ragby (v sedmičkovej verzii) a dokonca po 112 rokoch golf. Spolu sa na OH v Riu de Janeiro v 42 odvetviach 28 športov súťažilo o rekordných 306 kolekcií medailí. Aspoň jednu medailu získali športovci z rekordného počtu 87 krajín. Okrem výprav, ktoré do Brazílie vyslalo 205 národných krajín sveta, po prvý raz súťažil aj tzv. olympijský tím utečencov (ROT), ktorý zostavil a jeho prípravu aj účasť financoval MOV.
Hrám predchádzal veľký ruský dopingový škandál, ktorý odštartovali obvinenia zo štátom riadeného dopingu v najväčšej krajine sveta. MOV síce ruskú výpravu na hry pripustil (Medzinárodný paralympijský výbor na následné paralympijské nie), ale ruských atlétov (s výnimkou diaľkarky Klišinovej, žijúcej v zahraničí), vzpieračov a ani väčšinu veslárov príslušné medzinárodné federácie na OH nepustili. Skupiny 68 atlétov, 17 veslárov ani 8 vzpieračov z Ruska neuspeli ani s odvolaním na Športový arbitrážny súd v Lausanne.
Najúspešnejšou krajinou hier v Riu sa úplne suverénne stali USA. A aj neuveriteľný už štvrtý raz v sérii sa najúspešnejším účastníkom stal americký plavec Michael Phelps! Tento mimoriadny športovec obohatil svoju nevídanú zbierku o ďalších päť zlatých a jedna striebornú medailu, čím svoju historickú zbierku zveľadil na impozantných 28 cenných kovov: 23 zlatých, 3 strieborné a 2 bronzové! Druhá v historickom rebríčku, bývalá sovietska športová gymnastka Larisa Latyninová, so zbierkou 9 – 5 – 4 zaostáva za ním už priam priepastne. Ťažko možno predpokladať, že niekomu v budúcnosti sa podarí prekonať fenomenálneho Phelpsa...
Dominanciu športovcov USA potvrdili aj takisto plavkyňa Katie Ledecká (4 – 1 – 0) a športová gymnastka Simone Bilesová (4 - 0 – 1). Medailovou zbierkou 3 – 1 – 0 výlučne z individuálnych disciplín sa blysla maďarská plavkyňa Katinka Hosszúová, po tri zlaté kovy získali aj britský dráhový cyklista Jason Kenny, maďarská rýchlostná kanoistka Danuta Kozáková, plavec USA Ryan Murphy a tradične aj jamajský šprintér Usain Bolt. Superhviezda svetovej atletiky zopakovala svoj zlatý hetrik z Pekingu 2008 (odtiaľ však o štafetové zlato v dôsledku dodatočného pozitívneho dopingového nálezu svojho „kolegu“ Cartera s odstupom viacerých rokov Bolt prišiel) aj z Londýna 2012.
Slovenskí olympionici si v Riu počínali výrazne lepšie ako v Londýne, aj keď sme v „ohni“ mali len o štyroch športovcov viac ako pred štyrmi rokmi (51). Slováci síce získali zhodný počet štyroch medailí, ale kvalitatívne to bola oveľa hodnotnejšia zbierka ako v britskej metropole (2 – 2 – 0, verzus 0 – 1 – 3).
Na predchádzajúcich sedem zlatých kovov vodných slalomárov nadviazali ôsmym bratanci Ladislav a Peter Škantárovci, ktorí v perejách kanála v Deodore triumfovali v deblkanoe. V domácej kvalifikácii predčili trojnásobných olympijských šampiónov bratov Hochschornerovcov a na hrách veľmi úspešne nadviazali na ich jedinečnú medailovú niť z rokov 2000 – 2012. Žiaľ, vodnoslalomársku kategóriu C2 mužov MOV po dohode s medzinárodnou kanoistickou federáciou po týchto hrách z programu OH vyradil a nahradil ju ženským singlkanoe...
Úradujúci majster sveta atlét Matej Tóth sa víťazstvom v chôdzi na 50 km postaral v ére slovenskej samostatnosti o naše prvé zlato z OH v odlišnom odvetví, než je vodný slalom. Po 28 rokoch sa vyrovnal šampiónovi v chôdzi na 20 km zo Soulu 1988 Jozefovi Pribilincovi.
Vo vodnom slalome strieborný kov pridal do našej zbierky vodný slalomár Matej Beňuš v C1. Na OH sa prebojoval cez tvrdý domáci súboj troch singlkanoistov svetovej triedy, v ktorom predčil aj Michala Martikána, päťnásobného medailistu z OH v sérii (1996 – 2012). Mimochodom, bronz získal Japonec Takuja Haneda, ktorý už desať rokov žil a pripravoval sa na Slovensku. Ako vôbec prvý Ázijec si vybojoval olympijskú medailu v kanoistike, ale povedal, že polovica z nej patrí Slovensku...
O ďalšie striebro sa v rýchlostnej kanoistike postaral štvorkajak na 1000 m v zložení Denis Myšák, Erik Vlček, Juraj Tarr a Tibor Linka. Vlček získal v našej „vlajkovej lodi“ už svoju tretiu olympijskú medailu, navyše piatou účasťou na OH vyrovnal slovenský historický rekord. Tarr sa z medaily tešil druhý raz.
Blízko k zisku cenného kovu boli aj kajakárka na divokej vode Jana Dukátová a strelec zo vzduchovej pištole Juraj Tužinský, ktorí skončili zhodne na 4. mieste. A ešte len 19-ročný kajakár na divokej vode Jakub Grigar, ktorý obsadil piatu priečku, až takmer do záveru svojej jazdy útočil dokonca na zlato. V posledných dvoch bránkach však o 44 stotín sekundy prišiel aj o bronz...
