Tibor Linka OLY

Z osádky štvorkajaka, ktorá si na olympijských hrách v Riu de Janeiro vybojovala na kilometri strieborné medaily, bol urastený Tibor Linka podľa kolegov z lode najvýbušnejší. Pomáhalo to pri štarte a potom aj v závere. Vlček, Tarr i Myšák ho charakterizovali ako normálneho, poctivého chalana, s ktorým sa dá bez problémov vyjsť, aj keď je z nich najemotívnejší. Linku opísali aj ako sebavedomého muža, ktorý si uvedomuje svoje silné stránky. Na rýchlostnú kanoistiku mal Tibor od detstva vďaka fyziológii tela ideálne predpoklady, podľa Erika Vlčeka dokázal aj na OH v Riu dať do záberu dvojnásobnú silu ako ostatní členovia štvorkajaka.

Kanoistika učarovala Linkovi v deviatich rokoch. Kedysi hrával doma v Šamoríne aj basketbal, ale voda a okolitá príroda mu pasovali viac, než uzavretá telocvičňa. V pätnástich začal jazdiť v lodi s Denisom Myšákom. Dvoch parťákov z olympijského Ria Erika Vlčeka a Juraja Tarra dlho poznal len z médií. Občas sa s nimi stretol, odfotil sa, vypýtal si autogram, neskôr bol s nimi aj na vode počas ich tréningov v Šamoríne. Vôbec netušil, že jedného dňa budú spoločne v lodi.

Olympijské hry 2012 v Londýne sledoval ako sedemnásťročný kajakár len v televízii. Ak by mu niekto vtedy povedal, že sa objaví pod piatimi kruhmi  o štyri roky neskôr v Riu, asi by ho vysmial. Spolu s Myšákom však o rok neskôr vyhrali K2 na 500 m na majstrovstvách Európy juniorov, ďalší rok už medzi 23-ročnými boli strieborní. Linkov skok do seniorskej kategórie bol náhly. Aj keď uvažoval, že bude v roku 2015 jazdiť v kategórii do 23 rokov, zrazu sa ocitol vo vlajkovej lodi slovenskej rýchlostnej kanoistiky.

Erik Vlček a Juraj Tarr sa chceli v dôležitom predolympijskom roku sústreďovať na K2, v ktorej sa stali v lete 2014 majstrami sveta na päťstovke i tisícke. V ďalšej sezóne sa trápili, tak ich kamarát z Komárna, bývalý kajakár Štefan Viszlay presvedčil, aby si na májovom podujatí Svetového pohára v Duisburgu, kde nebola v programe kratšia trať, sadli aj do štvorkajaka – s mladíkmi Denisom Myšákom a Tiborom Linkom. Výsledkom bola bronzová medaila. Hoci ostrieľaní Komárňania stále považovali „kádvojku“ za svoju hlavnú disciplínu, dobré pocity zo spoločných jázd a víťazstvo v kvalifikačnom „rozstrele“ proti osvedčenej osádke Krajčovič, Michálek, Jakubík, Demin ich presvedčilo, aby venovali pozornosť aj jazdeniu s Linkom a Myšákom.

Už majstrovstvá sveta v Miláne potvrdili, že išlo o správne rozhodnutie. Nielenže na nich získali zlato v K4 na 1000 m, ale vybojovali aj miestenky na olympijské hry v Riu de Janeiro. A dominanciu ukázali aj na európskom šampionáte 2016 v Moskve, kde vyhrali na kilometri a na päťstovke boli druhí. Mazácka poctivosť a nováčikovská dravosť, ideálna súhra štyroch individualít a dvoch generácií zabezpečila v auguste 2016 na jazere Lagoa de Freitas pod Kristovou sochou pre Slovensko strieborné olympijské kovy. Nad sily slovenskej osádky bola len nemecká, ktorá viedla od štartu až do cieľa. Slováci boli na všetkých medzičasoch druhí, v závere však museli zabrať, aby odrazili nápor súperov a najmä českej posádky.

V roku 2017 si Linka vybojoval s „káštvorkou „na majstrovstvách Európy v Plovdive striebro na 500 m a bronz na kilometri. Spolu s tradičnými kolegami sedel v lodi na päťstovke aj na majstrovstvách Európy 2018 v Belehrade. Šieste miesto ho neuspokojilo, navyše keď spolu so Samuelom Balážom, Milanom Fraňom a Gáborom Jakubíkom boli strieborní na kilometri. Linka spájal svoju budúcnosť skôr s mladšími jazdcami a v starom štvorkajaku sa objavili menšie trenice. Na majstrovstvách sveta v portugalskom Montemore-o-Velho už sedel v posádke s Balážom, Fraňom a Csabom Zalkom, s ktorými pár týždňov predtým v talianskom Auronze získal poľahky zlaté medaily na európskom šampionáte do 23 rokov. Medzi elitou však na 500 m finišovali na 7. mieste.

Pretekársku sezónu 2019 musel Linka vynechať pre roztrhnutý skrížený väz v ľavom kolene. Po dlhotrvajúcich zdravotných problémoch napokon v roku 2020 ukončil kariéru. Dovtedajší člen Športového centra polície sa s ňou rozlúčil na pôde Ministerstva vnútra SR spoločne s ďalším členom striebornej olympijskej lode z Ria de Janeiro 2016 Jurajom Tarrom.

Autor: Peter Pašuth