Erik Vlček je definitívne slovenským rekordérom v počte účastí na OH, štvorkajak splnil prvý cieľ
Erik Vlček je po piatku definitívne slovenským rekordérom v počte účastí na olympijských hrách. K štartom v Sydney 2000, Aténach 2004, Pekingu 2008, Londýne 2012, Riu de Janeiro 2016 pridal aj šiesty v Tokiu. S parťákmi zo štvorkajaka Samuelom Balážom, Denisom Myšákom a Adamom Botekom postúpil z druhej rozjazdy priamo do semifinále K4 mužov na 500 m.
V sobotu predpoludním bude vlajková loď slovenskej rýchlostnej kanoistiky najskôr v semifinále. Pôjde hneď v prvom od 3.21 SELČ. Slováci nastúpia vo štvrtej dráhe, sprava v druhej a tretej budú Rusov a Bielorusov, zľava v piatej a šiestej Nemcov a Číňanov.
Slováci skončili v druhej rozjazde tesne o 149 tisícin sekundy druhí za víťaznými Španielmi a bezpečne si postrážili postup. Ich ďalší súperi počas trate postupne vzdali boj o semifinále a šetrili sily na neskoršie štvrťfinálové boje.
Dlhé čakanie na prvý štart
„Štart sme dobre chytili, aj keď z brehu nám povedali, že sme na ňom mierne ostali visieť. Musíme sa zmieriť s tým, že ostatné posádky sú lepší štartéri a my to musíme doháňať počas trate. Tempo sme mali dobré, nemal som ani pocit, že by sme ho veľmi silili. Po očku som si všimol, že Maďari to veľmi rýchlo vzdali, rovnako aj Rusi. Bol som si istý, že postup je náš a nemusíme ísť ďalšiu ťažkú jazdu v náročných podmienkach,“ hovoril Erik Vlček.
Tridsaťdeväťročný Komárňan ešte po rozjazdách nechcel prezradiť, či Tokio sú jeho posledné veľké preteky v kariére. Na odchod do športového dôchodku sa však ešte necíti. Na súťaž sa už tešil, čakanie na prvé ostré zábery bolo od príletu do Japonska už poriadne dlhé.
„Adam so Samom súťažili v dvojkajaku, dlhšie sme preto nesedeli v štvorkajaku. Dobre sme si zasúťažili a tešíme sa z priameho postupu,“ radoval sa ostrieľaný harcovník.
Členovia slovenského štvorkajaku sú praví profesionáli. Po skončení rozjazdy okamžite mysleli na regeneráciu. V mixzóne medzi novinármi sa aj preto nezdržali dlho, keďže sa zbytočne nechceli vystavovať ostrému tokijskému slnku a prichádzať o ďalšie sily. Z ich vyjadrení bola cítiť veľká spokojnosť.
„Prvý cieľ sme splnili. Nebola to ľahká jazda, ale v závere som už videl, že sme vpredu len dve lode. V semifinále musíme zopakovať podobnú jazdu a vo finále ju ešte vylepšiť,“ povedal Samuel Baláž.
Skvelí štartéri už asi nebudú
Po pretekoch K2 na 1000 m sa rýchlo aj s Adamom Botekom preorientoval na K4. Počas štvrtka využil všetky možnosti regenerácie. Odpočinok, masáž, schladenie sa v ľadovom bazéne i návšteva jedálne s doplnením predovšetkým sacharidov a energie bola základom. „Všetko jedlo je tu dobré. Ale krotiť sa nebudeme až po pretekoch,“ poznamenal s úsmevom Baláž.
V rozjazde po pomalšom štarte Slováci postupne stupňovali tempo a na druhej dvestopäťdesiatke sa takmer dotiahli aj na Španielov, ktorí dosiahli najlepší čas olympijskej histórie. „Španieli majú v lodi troch dvojstovkárov. My nie sme štartéri ako oni, ale v semifinále a finále sa pokúsime o lepší štart. Snažíme sa na tom dlhodobo pracovať, ale takí ako Španieli či Nemci na štarte už asi nebudeme. Sme však silnejší inde,“ poznamenal Adam Botek.
Denis Myšák nastúpil na preteky so špeciálnymi tejpami na rukách. V minulosti ich tam nemával, počas olympijskej prípravy však v predlaktí a ramenách cítil bolesti, preto po nich siahol.
„Na tréningoch v kempe bola ťažká voda, pádlovanie mi spôsobovalo bolesti. Rozhodol som sa nalepiť si ich pre uvoľnenie. Je to teraz oveľa lepšie a pomáhajú mi aj v regenerácii. Nie je to nič vážne. Pomáha mi to aj z psychickej stránky, keď vidím ruku spevnenú,“ prezradil Denis Myšák, ktorý rovnako ako Erik Vlček čakal na prvý štart prakticky až do konca olympijských hier.
„Už sme v Japonsku dlho. Mal som pocit, že som na sústredení a nie na veľkých pretekoch. Čakanie sa skončilo a prvú časť práce máme úspešne za sebou,“ spokojne skonštatoval Denis Myšák.
