Antidopingová agentúra Slovenskej republiky: Čo nás naučil prípad Mateja Tótha?
V zákulisí športových podujatí sa realizujú dopingové kontroly, ktoré má u nás na starosti Antidopingová agentúra Slovenskej republiky (ADA SR). Má však aj iné úlohy a ciele. Aké? Bližšie nám ich priblížila riaditeľka Antidopingovej agentúry Slovenskej republiky Žaneta Csáderová.
Problém spočíval v tom, že v jeho výsledku boli hodnoty, ktoré kolísali. Reálne boli pod hranicami určitých noriem. Matej Tóth to potom musel vysvetliť a podložiť dôveryhodnými klinickými štúdiami, že daný stav je pre neho ako pre športovca prirodzený.
Akú funkciu má Antidopingová agentúra SR?
Z nášho postavenia, ktoré vyplýva zo Zákona o športe, sa snažíme plniť úlohy prevencie športovcov prostredníctvom dopingových kontrol. Naša zodpovednosť je ukotvená aj vo kvalitne nastavených procesoch, ktoré nám umožňujú uskutočňovať dopingové kontroly a iné aktivity.
Hlavnou činnosťou agentúry je teda vykonávanie dopingových kontrol. Aké sú tie ďalšie aktivity?
Čoraz viac sa zameriavame na slovenské národné športové zväzy. Chceme docieliť, aby aj oni na seba prebrali istú zodpovednosť, ktorá sa týka najmä vzdelávania a informovania svojich členov napríklad o zakázaných látkach. Športovci do zväzov nastupujú s tým, že chcú športovať, podávať čo najlepšie výkony, no často si neuvedomujú, že podliehajú antidopingovým pravidlám.
Porušenie antidopingového pravidla, hoci aj z nevedomosti športovca, môže byť potrestané zákazom činnosti až na štyri roky, čo pre športovca môže znamenať koniec kariéry.
Prečo je pre agentúru dôležité upriamiť svoju pozornosť práve na športové zväzy?
Je nevyhnutné, aby sa športovci počas svojej kariéry učili aj to, aké sú antidopingové pravidlá a čo to pre nich v praxi znamená. Porušenie antidopingového pravidla, hoci aj z nevedomosti športovca, môže byť potrestané zákazom činnosti až na štyri roky, čo pre športovca môže znamenať koniec kariéry. Môže sa stať, že športovec potom nemôže športovať, nemôže sa zúčastňovať na rôznych aktivitách daného zväzu a nemôže byť ani trénerom. V tom prípade už ide o veľký zásah do života športovca. Práve apelovaním na zväzy, ktoré majú k svojim športovcom najbližšie, sa snažíme docieliť to, aby k tomu nedochádzalo.
Kto hradí dopingovú kontrolu?
Sú dva spôsoby. Antidopingová agentúra SR hradí kontroly, ktoré sú cielené na slovenských športovcov, čiže zastrešujeme súťaže s národným alebo medzinárodným charakterom. Vtedy agentúra hradí kontroly v celom rozsahu. Vychádza to aj z kontraktu, ktorý máme podpísaný s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, kde sú na testovací program vyhradené financie. Kontrolu však môže zaplatiť aj objednávateľ. V Zákone o športe máme presne zadefinované, kto si môže dopingovú kontrolu objednať. Väčšinou sú to národné športové zväzy, ale aj organizátori významného podujatia. Pred niekoľkými mesiacmi nás napríklad oslovil organizačný výbor Medzinárodnej hokejovej federácie v súvislosti s vykonaním súťažných dopingových kontrol na majstrovstvách sveta v hokeji.
Koľko môže stáť dopingová kontrola?
Výška sumy sa odvíja hlavne od toho či ide o súťažnú alebo mimosúťažnú kontrolu, ako aj od toho či objednávateľ požaduje iba základnú analýzu moču alebo aj nejaké špecifické analýzy. Ponuku s cenami má naša agentúra zverejnenú na stránke.
Ako sa športovci dozvedia výsledok dopingovej kontroly?
Registrovaní športovci sú zaradení do systému ADAMS, v ktorom si vedia pozrieť výsledky svojich dopingových kontrol. O pozitívnom náleze sú informovaný listom.
Kofeín a alkohol boli predtým zakázané a v súčasnosti sú povolené.
Na stránke vašej agentúry je zverejnený aj zoznam zakázaných látok. Stalo sa už niekedy, že sa nejaká látka zaradila medzi zakázané a neskôr sa legalizovala alebo naopak?
Áno, stalo sa to. Napríklad kofeín a alkohol boli predtým zakázané a v súčasnosti sú povolené. Špecifickým prípadom bolo meldónium. Táto látka bola povolená, ale bola zaradená do monitorovacieho programu. Z výsledkov z tohto programu sa zistila vysoká prevalencia výskytu tejto látky vo vzorkách športovcov. Vzhľadom na to bolo meldónium 1. januára 2016 zaradené do Zoznamu zakázaných látok. Následne sa musel riešiť problém, ako rýchlo sa meldónium vylučuje z tela, pretože veľa športovcov tvrdilo, že ho užili v decembri či v novembri a na kontrole boli začiatkom roka pozitívni. Za čo, pochopiteľne, nemohli. Práve z tohto dôvodu je zaraďovanie látok medzi zakázané veľmi problematické a nie je to jednoduchý proces.
Kedy je potrebné dať športovcom do pozornosti nový zoznam zakázaných látok?
Naša agentúra musí tri mesiace vopred pred daným rokom informovať športovcov o novom zozname. Hlavné zmeny sa snažíme zdôrazniť, aby športovci od januára mohli vo svojej kariére plnohodnotne pokračovať v súlade s novými pravidlami.
Ako sú športovci informovaní o zmenách zakázaných látok?
Športovcov, ktorí sú evidovaní v národnom a medzinárodnom registri pre testovanie, informujeme prostredníctvom e-mailov. Je to kvôli tomu, že sú rozlietaní po rôznych podujatiach a telefonicky či poštou by sme ich možno nezastihli včas.
Naša agentúra zverejňuje zmeny na webovej stránke, no nemáme dosah na všetkých športovcov.
Ako sa však k dôležitým informáciám dostanú tí športovci, ktorí nie sú evidovaní v medzinárodnom registri pre testovanie?
Športovci sú členmi národných športových zväzov, a preto by tých, ktorí nie sú evidovaní v registri, mali na zmeny upozorniť práve zväzy. Naša agentúra zverejňuje zmeny na webovej stránke, no nemáme dosah na všetkých športovcov. Preto sa snažíme veľmi úzko spolupracovať s veľkými národnými športovými zväzmi, aby sme základné zmeny dostali na ich webstránky. Túto spoluprácu by sme chceli aj naďalej do budúcna rozvíjať a posilňovať.
Ako pristupuje agentúra k zverejňovaniu výsledkov z dopingových kontrol?
Myslím si, že je to dosť chúlostivá záležitosť. Bolo by dobré keby sa výsledky a počty kontrol zverejňovali rok na to, ako sa vykonali, aby aj športovci mali prehľad o testovaní svojich konkurentov. Agentúra vo svojich tlačových správach zverejnila počty testov najvýkonnejších športovcov. Pokladáme to za transparentné voči iným športovcom.
V médiách ešte minulý rok rezonovala kauza Mateja Tótha, ktorý bol obvinený z dopingu vo forme autológnej transfúzie (transfúzia vlastnej krvi). Ako vnímala SADA tento prípad?
Vzhľadom na to, že nebolo jednoznačne preukázané, že športovec je nevinný, to bolo vážne.
Naučili sme sa, že je veľmi dôležité riešiť takéto situácie individuálne so športovcom.
Napriek tomu, že išlo o mimoriadne závažný prípad, videli ste v celej situácii aj niečo pozitívne?
Z nášho pohľadu to bola dobrá skúsenosť, ktorú sme predtým nemali. Naučili sme sa, že je veľmi dôležité riešiť takéto situácie individuálne so športovcom. V momente, ako vznikol problém, bolo potrebné zabezpečiť právnu ochranu športovcovi i zväzu, ktorý mal vydať sankciu. Zároveň sme zistili, že sa treba zamyslieť nad výchovou právnikov so zameraním na šport.
Čo si myslíte o medializovaní takýchto prípadov?
Médiá sa k informáciám dostanú skoro, ale nie úplne v ten deň, kedy športovec dostane do rúk rozhodnutie. Má totiž právo na súkromie a na prípravu spravodlivého procesu. On sám sa rozhodne, kedy poskytne médiám informácie. Ak sa tak rozhodne, musí byť pripravený a vedieť správne reagovať. V každom prípade má športovec právo udržať prípad a samotný proces utajený až do vyrieknutia verdiktu. Uvažuje sa dokonca aj o tom, že v budúcnosti by mohli byť súdne procesy verejné. Nič to však nemení na tom, že médiá by nemali daný prípad rozoberať, kým sa o výsledku konania definitívne nerozhodne. To, čo médiá napíšu predtým, ako je zrejmý verdikt, môže viac uškodiť než pomôcť.
