Prezident Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV) Anton Siekel vníma od zástupcov športových zväzov na Slovensku znepokojenie a frustráciu z rozhodnutia Ústredného krízového štábu SR, na základe ktorého sa od štvrtka 15. októbra nebudú môcť na Slovensku konať žiadne hromadné podujatia vrátane športových. Výnimku dostali iba najvyššie profesionálne súťaže vo futbale, hokeji, volejbale, hádzanej a basketbale za podmienky, že sa zápasy uskutočnia bez divákov a hráči budú pravidelne testovaní na COVID-19. Podľa Siekela toto rozhodnutie so SOŠV pred oznámením nikto nekonzultoval.

"Nemám také informácie, aby som vedel posúdiť, či sa rozhodovalo objektívne, na základe parametrov, kritérií, argumentov, ale musím to rešpektovať tak, ako každý. Budem trochu aj očakávať nejaké vysvetlenie toho, prečo práve tieto kolektívne športy môžu pokračovať, prečo nie aj iné športy na Slovensku," uviedol šéf SOŠV. "Stále budem apelovať na to, že šport je na Slovensku v širšom meradle, ako len extraligy. Máme tu mládežnícky šport, ktorý sa takisto oprávnene pýta, ako to s ním bude ďalej. Tá neistota je veľmi skľučujúca, až zdrvujúca."

Siekel netuší, prečo dostali výnimku len futbal, hokej, volejbal, hádzaná, basketbal a nie aj ďalšie športy. "Zamýšľam sa nad tým nielen ja. Tieto otázky dostávam v zásade od toho mediálneho vystúpenia. Neviem na ne odpovedať. Pýtajú sa ma ľudia zo športového hnutia, akými kritériami sa rozhodovalo, na základe čoho. Očakávam, že zajtra by mal k tomu pán štátny tajomník pre šport Ivan Husár zaujať nejaké oficiálne stanovisko, ktoré bude možné potom ďalej tlmočiť," povedal Siekel počas utorkového otvorenia krytého multifunkčného ihriska v bratislavskom Ružinove.

Podľa prezidenta SOŠV žiadajú zástupcovia menších športov o vysvetlenie, prečo sa nebudú môcť ďalej konať ich súťaže, turnaje či šampionáty. "Žiadajú vysvetlenie a pochopenie danej situácie, že aký je rozdiel medzi Slovenským krasokorčuliarskym zväzom a Slovenským zväzom ľadového hokeja, prečo sú zatvorené bazény a je obmedzené plávanie, prečo Matej Tóth čelí riziku, že nebude môcť ísť na Dudinskú päťdesiatku. To sú legitímne otázky a my sme v zásade aj povinní na ne odpovedať. Ak chceme, aby sa ľudia správali zodpovedne a dodržiavali tieto pravidlá - a ja vyhlasujem, že športové hnutie také je - tak potrebujú pochopiť rozhodnutia a potom ich akceptovať."

Podľa Antona Siekela by sa taký zásadný verdikt, aký padol v nedeľu, mal ešte pred oznámením širokej verejnosti prekonzultovať so športovými odborníkmi a s predstaviteľmi športových zväzov. "Na spoločnom stretnutí 30. septembra sme navrhli niekoľko riešení. Jeden z bodov bolo zriadenie trvalého krízového športového štábu. Myslím si, že by všetkým zainteresovaným prospelo, keby bola možnosť sa stretnúť predtým, ako pôjde pán štátny tajomník ako zástupca športového hnutia na Ústredný krízový štáb, aby si vypočul argumenty, ktoré by z takéhoto fóra mohli vzniknúť a tlmočil ich ďalej. Boli by to argumenty podložené faktami, skúsenosťami a názormi športových odborníkov. O to ľahšie by sa mu potom argumentovalo pred ďalšími autoritami, ktoré potom prijímajú rozhodnutia," tvrdí Siekel.

Športový život na Slovensku sa tak - až na niekoľko výnimiek - opäť zastaví, zavrú sa telocvične, posilňovne, štadióny, plavárne. "Celá krajina prechádza veľmi ťažkým obdobím, môžeme hovoriť aj o podnikateľoch, priemysle, cestovnom ruchu, gastro priemysle. Šport v tomto smere nie je výnimkou. Treba neustále vysvetľovať, čo šport znamená pre túto krajinu. Stále hovorím, že v tejto ťažkej dobe nie je nič lepšie, ako vyjsť si do prírody, prejsť sa, ísť si zabicyklovať, zašportovať, hýbať sa, utužovať sa, posilňovať svoju imunitu. To je ten najlepší liek. Myslím si, že zodpovedné vedenie krajiny by tieto argumenty malo počúvať. Malo by umožniť ľuďom, aby neupadali do skepsy či depresie z toho, že máme byť teraz zavretí, nehýbať sa, aby deti znova nezačali strácať pohybové návyky, aby nesedeli pred televízormi a počítačmi, ale práve naopak, aby sme viac motivovali ľudí športovať."

Na základe prijatých opatrení čelia elitní športovci hrozbe tréningového výpadku a prerušenia prípravy na podujatia. "Je to obrovský výpadok. Akýkoľvek výpadok v pravidelnej športovej činnosti je pre vrcholového športovca veľmi negatívny. Vie sa s tým vyrovnať, samozrejme, ale nie je to len tak. Nie je to ako zapnúť a vypnúť televízor. Utrpeli najmä mládežnícke kluby, tí, ktorí robia šport na dobrovoľnej báze. Za veľmi ťažkých podmienok prevádzkovali svoje kluby, platili nájmy, chceli robiť s deťmi šport, ale nebolo im to umožnené a tá strata je možno ďaleko väčšia ako len tá finančná z vrcholových súťaží," zdôraznil Siekel.

Vláda SR prisľúbila finančnú kompenzáciu pre dotknutých, teda aj pre šport. Športové zväzy sa však stále dožadujú kompenzácií z prvej vlny pandémie. Podľa šéfa SOŠV musí byť kompenzácia nielen adresná, ale aj rýchla: "Počul som, že sa pripravujú schémy, ale nemáme ani výšku, ani termíny, ani parametre. Navrhoval som riešenie, ktoré je nesystematické, a to poskytnúť teraz prvú pomoc prostredníctvom Fondu na podporu športu a potom by sme mohli vyrovnať rozpočet fondu na nejaké strategické projekty, ale zatiaľ sa to nestalo. Myslím si, že finančná pomoc by mala byť nielen adresná, ale aj včasná, a v tom zlyhávame."

Fond na podporu športu počítal pre rok 2020 s rozpočtom 20 miliónov eur. Športová obec už niekoľkokrát navrhovala, na aký účel by sa dali peniaze využiť: "Správna rada Fondu na podporu športu má takéto kompetencie, je to verejnoprávna inštitúcia. Jedenásť členov správnej rady by si malo sadnúť a zhodnúť sa na tom, že je výnimočná situácia, v ktorej treba prijímať aj výnimočné a veľmi rýchle rozhodnutia. Nikto zo športového hnutia ich nebude odsudzovať, práve naopak, veľmi by uvítali, keby videli takú snahu o pomoc. Kladiem si otázku, prečo to zatiaľ neurobili."