Anton Siekel v New York Times odsúdil negatívne javy v športe, prestížny denník sa venoval kauzám v umeleckom plávaní
V umeleckom plávaní, čo je nový názov pre synchronizované plávanie, sa podľa prieskumov objavuje často šikanovanie, obťažovanie i psychologické týranie zo strany trénerov a tréneriek. Priznalo to viac ako sto súčasných a bývalých akvabiel z vyše tucta krajín. Do prieskumu sa zapojilo aj zopár synchronizovaných plavcov, ktorých je však v tomto športe minimum. Téme sa obšírne venoval v minulých dňoch americký denník New York Times.
K téme oslovil prestížny denník aj prezidenta Slovenského olympijského a športového výboru Antona Siekela, keďže na spomínané problémy v športe v minulých mesiacoch upozorňoval a SOŠV spustil aj kampaň na predchádzanie podobným javom s názvom Šport v bezpečí.
V medzinárodnom prieskume hovorili akvabely o nezdravej kultúre štíhlosti a odopieraní jedla. V umeleckom plávaní rozhodcovia hodnotia podľa nich okrem umeleckého dojmu aj vzhľad a línie tela. „Ak nie je plavkyňa vysoká a štíhla, v podstate ak nevyzerá ako modelka a nemá svetlú pokožku, potom nemá šancu dostať sa na najvyššiu úroveň,“ priznala pre NY Times 40-ročná dvojnásobná olympionička a bývalá výkonná riaditeľka federácie synchronizovaného plávania USA Myriam Glezová, ktorá reprezentovala rodné Francúzsko i Austráliu.
Pred olympijskými hrami v Tokiu sa v negatívnom svetle hovorí o umeleckom plávaní aj v Kanade i v niektorých ďalších krajinách. New York Times pripomenul príbeh maďarskej akvabely Szófi Kissovej, ktorú po roku 2012 údajne šikanovala jej nemenovaná trénerka. Dnes dvadsaťšesťročná Maďarka, ktorá sa predstavila na olympijských hrách 2012 v Londýne, opísala trénerkine metódy ako emocionálny teror.
Katie Spadová z USA zasa priznala, ako ju jej bývalý tréner niekedy označil za umierajúcu veľrybu a v trinástich rokoch jej povedal, že má prsia ako Marilyn Monroe a prekážajú jej. „Všetci vedeli, že tieto poznámky sú nevhodné. Napriek tomu sa v praxi normalizovali,“ priznala Spadová.
Ďalšia bývalá akvabela Alison Williamsová v prieskume pre svoju diplomovú prácu na prestížnej univerzite UCLA zistila, že dvom tretinám členiek americkej reprezentácie od 90. rokov minulého storočia diagnostikovali depresie. „Všetci športovci zažili určitú mieru emočného týrania,“ napísala Williamsová.
Pätica Kanaďaniek, súčasných či bývalých reprezentantiek, podala v predošlých dňoch v Montrealu žalobu na národnú federáciu, že im nezabezpečila bezpečné prostredie a nereagovala na nevhodné správanie trénera Gábora Szaudera, ktorý v minulosti pracoval aj na Slovensku, i jeho predchodcov pri kanadskej reprezentácii. Federácia i Szauder všetky obvinenia popierajú. Nezávislé vyšetrovanie uviedlo, že akvabely sa stretávali s psychickým týraním, šikanovaním, zanedbávaním, sexuálnym obťažovaním, diskrimináciou a s celkovou kultúrou strachu.
Mnohí zástupcovia tohto športu pripomínajú aj tvrdú fyzickú prípravu. Tréneri im predpisovali napríklad rozťahovacie cviky v pózach, pri ktorých už plakali. Niektorí pri tréningu vo vode hádzali po svojich zverenkách rôzne tréningy. „Nechcete sa vzdať svojho zlatého sna, ale za akú cenu,“ pýtala sa štvornásobná olympionička Anastasia Gluškovová-Leventhalová. Izrealčanku trénovala dlhé roky jej mama, ktorá pochádza z Moskvy. Gluškovová-Leventhalová uviedla, že naďalej majú s mamou veľmi silný vzťah.
Rovnaké obvinenia sa objavili aj v Španielsku, Mexiku, USA, na Slovensku i v ďalších krajinách. Plavci sú čoraz menej ochotní podrobovať sa ponižujúcemu správaniu sa zo strany trénerov, ktoré často označujú aj pozostatok praktík uplatňovaných v bývalom východnom bloku či v Číne.
New York Times pripomenul aj slovenskú synchronizovanú plavkyňu Viktóriu Reichovú a jej skúsenosti s Gáborom Szauderom. Szófi Kissová sa zasa postavila na stranu maďarského trénera, ktorý ju priviedol na olympijské hry. Počas dospievania nezažila nič z toho, o čom hovorili Kanaďanky a Szauderove prístupy opísala ako otcovské a ničím nezvyčajné.
„Som rád, že sa už nebojíme hovoriť o podobných problémoch v športe. Obťažovanie, netolerancia a násilie nemajú miesto v športe,“ reagoval pre New York Times prezident SOŠV Anton Siekel.
