Atlétka Iveta Putalová absolvovala komplikovanú cestu z Juhoafrickej republiky: Po sústredení mi dobre padol aj voľnejší režim v karanténe
Štvrtá z halových ME 2015 a šiesta z halových MS 2016 v behu na 400 m Iveta Putalová sa v čase šíriacej sa pandémie koronavírusu nachádzala dosť ďaleko od slovenských hraníc. Spolu s trénerom Marcelom Lopuchovským absolvovala trojtýždňové sústredenie v Juhoafrickej republike. Na Slovensko pricestovali podľa jej slov jedným z najrýchlejších letov na linke Afrika – Európa. Ako sa udržiavala vo forme počas dvojtýždňovej domácej karantény a aj to, ako vníma odloženie tokijskej olympiády nám atlétka porozprávala v rozhovore.
Kde ste sa nachádzali, keď vo svete naplno prepukla hrozba koronavírusu?
V tom čase sme boli na sústredení v Juhoafrickej republike. To, čo sa dialo vo svete a na Slovensku sme však sledovali, takže sme mali o všetkom prehľad.
Vyšlo všetko, čo ste mali počas sústredenia naplánované, alebo niečo skomplikovali bezpečnostné nariadenia?
Prvé tri týždne sme trénovali vo vysokohorskom mestečku Dulstroom v nadmorskej výške 2100 metrov pri Krugerovom národnom parku. Zameriavali sme sa najmä na nabehávanie objemov na anaeróbnom prahu. Z pobytu v Dulstroome som mala obavy, a to kvôli pomerne vysokej nadmorskej výške a náročnosti terénu. Ale aj tri týždne tam prebehli hladko a bez komplikácií.
Po troch týždňoch sme sa presunuli do stredohorského mesta Potchefstroom, kde sme už išli viac do kvality. Keď prepukol koronavírus aj v JAR, vláda rýchlo zaviedla opatrenia, ktoré sa stupňovali. Vážnejšie opatrenia boli však až ku koncu sústredenia, takže problémy s trénovaním sme prakticky nemali. Veľa vecí sme vedeli odcvičiť v dome, ktorý sme mali prenajatý. Mali sme tam možnosť využívať malú posilňovňu, bežiaci pás a dvojkilometrový okruh pri dome, kde sa dalo tiež behávať. So sústredením som spokojná, všetko sme odtrénovali tak, ako sme mali v pláne.
Boli v krajine nejaké bezpečnostné opatrenia?
Juhoafrická vláda rýchlo zaviedla opatrenia. Keďže Potchefstroom je vysokoškolské mesto, objekty ako posilňovňa, trávnatý, ale aj tartanový štadión, ktoré patria Vysokej škole NWU Pukke, museli zatvoriť. Našťastie, máme dobré vzťahy so šéf trénerom NWU a ten nám pred zatvorením posilňovne dovolil požičať si pár činiek a my sme nimi mohli doplniť posilňovňu v prenajatom dome.
Namiesto zatvorených štadiónov sme necelý kilometer od domu, kde sme bývali, mali trávnatý 400 metrový štadión, ktorý bol otvorený a patril gymnáziu. Ale neskôr, keď počet chorých ľudí v Afrike stúpal, vláda zaviedla zákaz vychádzania.
Akým spôsobom ste riešili prepravu na Slovensko? Ako prebiehala?
Dlhší čas sme počas nášho pobytu v Afrike komunikovali so slovenským veľvyslancom v Pretórii, ktorý nám ponúkol v tejto situácii možnosť letieť repatriačným letom domov. Bol to repatriačný let EÚ, ktorý mal prepraviť viacero občanov z rôznych štátov do Európy. Leteli s nami Gréci, Taliani, Poliaci, ale najmä Nemci, ktorí boli hlavní iniciátori tohto letu.
Z Potchefstroomu sme cestovali do Pretórie do nemeckej školy, kde sa všetci zúčastnení tohto letu stretávali. Odtiaľ sme boli autobusmi prevezení na Johannesburské letisko. Repatriačný let mal smer Frankfurt nad Mohanom, odtiaľ sme si kupovali letenky na letisko vo Viedni. Samotné lety prebiehali v poriadku a bol to asi jeden z najrýchlejších letov z Afriky do Európy. Najkomplikovanejší bol presun z letiska na hranice. Cestovali sme vlakom, autobusom a potom pešo cez hranice. Za hranicami sme mali zaparkované auto.
Po príchode na Slovensko vás čakala dvojtýždňová karanténa v domácom prostredí. Našli ste si nejaké aktivity na trávenie voľného času?
Mali sme šťastie, že po príchode bolo možné ísť do domácej karantény. Na druhý deň už bola povinná štátna karanténa. Našťastie, ubehlo to celkom rýchlo. Popri trénovaní som voľný čas trávila klasickými domácimi prácami, varením. Čas som využila aj na učenie sa angličtiny.
Akým spôsobom ste sa udržovali vo forme? Mali ste nejaký plán od trénera?
Obávali sme sa, ako počas karantény budeme trénovať. Preto sme sa pokúsili vybaviť si bežiaci pás a vďaka sponzorskému daru sa to podarilo. Okrem bežiaceho pásu využívame v rámci posilňovania TRX, rôzne gumy na cvičenie i cvičenia s vlastnou váhou. Toto všetko nám bohato stačilo, lebo po dlhom sústredení dobre padol aj voľnejší režim v podobe jednej fázy.
Ako hodnotíte preloženie olympijských hier v Tokiu?
Toto rozhodnutie rešpektujem a myslím si, že za týchto okolností to bolo správne rozhodnutie. Vnímam to ako možnosť viac natrénovať.
Na záver vždy necháme spovedaným športovcom priestor na odkaz pre fanúšikov športu v tomto náročnom období.
V tejto neľahkej situácii by som chcela požiadať fanúšikov športu, aby aj naďalej podporovali športovcov a fandili im, pretože aj my teraz prežívame ťažké obdobie. Na záver prajem všetkým zdravie, trpezlivosť a zodpovednosť.
Od stredy 22. apríla môžu slovenskí atléti opäť trénovať na vonkajších športoviskách. Túto možnosť využila aj Putalová, ktorá však bez dráhy nebola tak dlho ako ostatní. „V Afrike som trénovala bez obmedzenia a povinnú domácu karanténu sme brali aj ako oddych od dlhého sústredenia, kde som trénovala dvojfázovo. Počas karantény som sa ‚len' jednofázovo udržiavala. Vyšlo to tak, že športoviská sa otvorili po skončení mojej karantény a hneď som nabehla na zaužívaný systém trénovania," dodáva slovenská atlétka.
