Bez pohybu sa deťom ťažšie odbúrava stres. Hrozí im negativizmus aj depresívne zmeny nálad
Zavreté školy, prázdne športoviská a väčšina času strávená za počítačom, či už pri učení, alebo zábave. Aj takto v náročnej dobe vyzeral svet tých najmenších. Deti nemali dostatok pohybu, čo môže viesť k fyzickým aj psychickým zmenám a môže to mať na ich vývoj veľký vplyv. O dopadoch pandémie na psychiku detí sme sa rozprávali s PhDr. Alenou Kopányiovu, PhD., psychologičkou z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie.
Vplyvom pandémie a reštrikčných opatrení prišli deti o množstvo sociálnych kontaktov. S kamarátmi a rovesníkmi sa takmer nestretávali. Jediný kontakt s nimi mali cez internet. Môže sa to podľa vás prejaviť aj na ich psychickom zdraví?
Socializácia – začleňovanie sa do spoločnosti, prebieha tak, že dieťa si v triede buduje svoju sociálnu pozíciu, učí sa komunikovať so spolužiakmi, s učiteľom, ako aj vytvárať priateľstvá. Verbálne aj neverbálne signály ostatných rovesníkov, ktoré vníma, na neho nejako pôsobia a on ich prežíva, ako napríklad emócie radosti, smútku, pocit hanblivosti, ostychu, či hrdosti a podobne.
Kontakt cez internet prebieha v bezpečí domova. S možnosťou vypnúť obrazovku. Dieťa má tak viac-menej kontrolu nad sociálnou situáciou s rovesníkmi. To sa v priamom sociálnom kontakte nedeje.
Práve dlhodobá absencia prežívania autentickej sociálnej dynamiky vzťahov s rovesníkmi bude mať pravdepodobne dopad na ich socializáciu v ďalšom období. Na druhej strane, trávenie času detí s rodičmi vedie k posilneniu ich vzájomných vzťahov a ten je pre deti dôležitým zdrojom odolnosti a zvládania náročnejších životných situácii.
Vzniká aj problém kvôli nedostatku pohybu, telesná výchova prebiehala tiež len cez internet a jej spôsoby prevedenia boli často provizórne. Deti sa málo hýbu. Existuje nejaká súvislosť medzi nedostatočným pohybom a rizikom zhoršenia psychického stavu?
Pre vývin dieťaťa je potrebný rozvoj hrubej motoriky – teda rozvoj všetkých pohybových schopností a zručností dieťaťa. Patrí sem obratnosť, rýchlosť, pohotovosť a koordinácia pohybov celého ľudského tela. Pre úspešné zvládnutie zložitejších pohybových situácií v neskoršom veku a v dospelosti je potrebné si najskôr osvojiť̌ základné pohybové zručnosti.
Pri absencii alebo znížení obvyklej pohybovej aktivity, dochádza k diskomfortu, nepohode fyzického stavu a ten, samozrejme, ovplyvní aj psychický stav. U detí dochádza k nahromadeniu svalového napätia, ktoré sa prejaví zvýšenou dráždivosťou nervovej sústavy, motorickým nepokojom. U detí to potom vnímame ako neposednosť, pobehovanie bez cieľa až neposlušnosť a pod.
Pohybové aktivity aktivizujú v tele beta-endorfín, vďaka čomu pôsobia aj proti stresu. Nedostatok pohybu môže viesť k nedostatočnému odbúravaniu stresu, čo sa môže prejaviť prežívaním nudy, nepohody, zvýšeným negativizmom a celkovo negatívnymi depresívnymi zmenami nálad detí.
Existuje podľa vás nejaká forma prevencie proti nedostatku pohybu? Mali by sa rodičia s deťmi viac rozprávať o dôležitosti pohybu? Chodiť s nimi do prírody, prípadne im vymýšľať rôzne športové aktivity a hry?
Nositeľmi aktívneho voľného času sú predovšetkým rodičia, ale aj rovesníci detí. Ak dieťa odmalička vidí, ako aktívne rodičia trávia pohybom voľný čas, ako si vedia pohybové aktivity zorganizovať v rámci režimu dňa, pre deti je potom pravidelná pohybová aktivita prirodzená.
Výskumy (HBSC) nám ukazujú, že pravidelné pohybové aktivity stúpajú v skupine 11-ročných chlapcov aj dievčat. Na druhej strane, v skupine 15-ročných (najmä dievčat) dochádza k poklesu vo výskyte pravidelnej pohybovej aktivity.
Preto je na rodičoch, aby do režimu dňa zaradili čo najviac pohybových aktivít, či už vonku v podobe prechádzky, bicyklovania, alebo vo vnútri, ako napríklad posilňovanie či tréning výdrže.
Motivovanou formou môžu pre deti vymýšľať aj súťaže, výkony s dlhodobým cieľom a podobne, ktoré je možné zachytiť na videu, aby videli svoj progres.
Podľa správy OECD o stave vzdelávania malo Slovensko zatvorené niektoré školy aj 110 dní. Vieme predpokladať, čo takýto výpadok spôsobí v budúcnosti?
Úprimne poviem, nevieme. Časť detí má dostatok vnútorný zdrojov a stratégii vyrovnávania sa s absenciou sociálneho kontaktu a prezenčného vzdelávania, ktoré bolo zapríčinené zatvorením škôl. Časť detí nájde podporu vo svojej rodine, blízkych, prípadne u rovesníkov. Musíme však počítať, že pre nejakú skupinu detí bude mať tento výpadok pravdepodobne väčší dopad na ich sociálny alebo vzdelávací rozvoj, a preto je potrebné tieto deti podchytiť a poskytnúť im pomoc a podporu.
Deti na Slovensku sa opäť vracajú do škôl. Mnohí sa na to asi aj tešili, no nemôže im to opäť spôsobiť len väčší stres? Čaká ich koniec školského roka, prijímačky na stredné a vysoké školy... Ako podľa vás zvládnuť návrat do školských lavíc z pohľadu dieťaťa a možno aj rodiča?
Mnohí sa do školy opäť tešia, mnohí mali z toho obavy. Psychológovia odporúčali školám a učiteľom, aby sa najmenej prvé dva týždne venovali viac žiakom a atmosfére v triede než skúšaniu a učeniu. Vytvoril sa tak priestor na zdieľanie prežívania a zároveň spoločný čas žiakov a triedy, ktorým sa naštartuje aj výučba a vzdelávanie.
Okrem školských lavíc čaká deti aj návrat do telocviční a telesná výchova. V nej podľa rôznych výskumov stále viac zaostávajú za ich rovesníkmi spred niekoľkých rokov. Je podľa vás reálne, že by pandémia a izolácia spôsobila rozmach fyzických aktivít a „nakopla“ mladých ľudí späť k pohybu?
Aktívne rodiny podporovali pohybové aktivity svojich detí. Rovnako i športovo aktívne deti a mládež hľadali možnosti, ako realizovať tréningy či pohybovú aktivitu doma. Internet, najmä YouTube, ponúkal plno atraktívnych nápadov fyzických aktivít, kde mladí ľudia mali možnosť, či už pasívne, alebo aj aktívne niekoho sledovať pri športe a viacerých to motivovalo k pohybu.
