Bianka Sidová sa chce baviť rýchlostnou kanoistikou, snom je účasť na olympijský hrách
Talentovaná rýchlostná kanoistka Bianka Sidová by sa rada venovala svojmu športu čo najdlhšie a chcela by štartovať pod piatimi kruhmi. K priblíženiu k veľkému cieľu jej dopomohla aj účasť v grantovom programe Ukáž sa!.
Nádejná rýchlostná kanoistka Bianka Sidová sa narodila 27. 1. 2004 v Bratislave. Aktuálne navštevuje Gymnázium Milana Rastislava Štefánika v Šamoríne. Na minuloročných neoficiálnych majstrovstvách sveta mládeže (preteky olympijských nádejí) na Zemníku získala zlato v K1 na 500 m, v K1 na 1000 m i v K2 na 500 m striebro a v K1 na 200 m bronz. Je aj viacnásobná majsterka Slovenska. Pripravuje sa v klube KCK Šamorín pod vedením Eugena Hontiho.
Ako si sa dostala k rýchlostnej kanoistike?
Môj otec chodil na rýchlostnú kanoistiku, keď bol mladší. Venoval sa jej aj môj brat. Následne som si ju vyskúšala aj ja a postupne ma začala baviť. Mala som vtedy osem rokov.
Ako ti pomohol finančný príspevok a to, že si sa ocitla medzi finalistami projektu Ukáž sa!?
Peniaze som investovala do lode. Pokrylo mi to veľkú časť výdavkov na loď. Predtým som mala staršiu, teraz už môžem pádlovať na novej.
Dá sa skombinovať škola so športom? Vychádzajú ti v nej v ústrety?
Mám individuálny študijný plán. Keď náhodou nestíham písomky, tak si to viem naplánovať vzhľadom na sústredenia alebo tréningy. Je to ťažšie, ale dá sa to zvládnuť. Chodím na Gymnázium Milana Rastislava Štefánika v Šamoríne.
Mohla by si nám opísať tvoj bežný tréningový deň?
Záleží na tom, či máme školu. Teraz, keď ju nemáme, sa nám o deviatej začína prvá fáza. Ideme do posilňovne, či na vodu. Niekedy aj beháme. Druhá fáza je o pol štvrtej. Trénujeme v podstate dvojfázovo.
Máš síce kariéru pred sebou, ale dosiahla si už niekoľko výrazných výsledkov. Ktorý si vážiš najviac?
Veľmi si vážim štart na majstrovstvách sveta juniorov v rumunskom Pitesti, keďže som tam súťažila vo veľmi mladom veku. Bol to veľký zážitok. Môj najväčší úspech som zaznamenala na pretekoch olympijských nádejí na K1 na 500 metrov v Bratislave, na ktorých sa zúčastnilo 37 štátov. Išlo v podstate o majstrovstvá sveta pre mladé nádeje.
Načrtla si, že veľký zážitok bola pre teba účasť na majstrovstvách sveta juniorov. Máš nejaké ďalšie, na ktoré rada spomínaš?
Rada spomínam aj na zmienené preteky olympijských nádejí, na ktorých som štartovala vo viacerých kategóriách. Stále som mala nejaké štarty a bola som na vode. Mám veľmi dobré spomienky na to, ako som utekala napríklad na štart alebo podobne.
A čo tvoj športový vzor? Máš nejaký?
Zo zahraničia je to Novozélanďanka Lisa Carringtonová, keďže sa mi páčia jej štarty a dokáže si dobre rozvrhnúť sily. Robí to na vysokej úrovni. Zo slovenských rýchlostných kanoistov by som spomenula Ivanu Kmeťovú, ktorá to „dáva“ veľmi dobre. Z môjho pohľadu je najlepšia zo Sloveniek.
Aké máš ciele do budúcna?
Sen každého športovca je účasť na olympijských hrách. Takisto chcem, aby ma rýchlostná kanoistika čo najdlhšie bavila. Zároveň by som bola rada, aby som sa jej aktívne venovala veľmi dlhý čas. Verím, že sa mi v tom bude dariť.
Čo ťa čaká v najbližšom období?
V polovici augusta sa bude konať Pohár Interu na bratislavskom Zemníku. Koncom toho istého mesiaca sa uskutočnia majstrovstvá Slovenska takisto na Zemníku.
Cieľom programu je podporiť mladých talentovaných športovcov s prihliadnutím na ich športové výsledky a elimináciu sociálnych rozdielov. Doteraz bolo prerozdelených 240-tisíc eur, ktoré pomohli k splneniu mnohých športových snov.
