Biatlonistka Veronika Machyniaková sa chystá na štart na MS v Pokljuke, chce súťažiť aj na ZOH v Pekingu
Veronika Machyniaková sa postupnými krokmi začína presadzovať v seniorskom biatlone. Na nedávnych majstrovstvách Európy (ME) v poľskom stredisku Duszniki-Zdrój skončila vo vytrvalostných pretekoch s bezchybnou streľbou na 15. priečke. Momentálne sa už pripravuje v slovinskej Poklujke na svoj úvodný štart na tohtoročnom svetovom šampionáte. Mladá pretekárka by sa rada dostala na budúcoročné zimné olympijské hry v čínskom Pekingu, k čomu jej pomáha aj štipendium Olympijskej solidarity Medzinárodného olympijského výboru (OS MOV).
Veronika Machyniaková sa narodila 14. septembra 1997 v Brezne. K biatlonu ju priviedol jej otec Ľubomír, ktorý sa zúčastnil na ZOH v Nagane 1998. Má mladšiu sestru Júliu, ktorá už takisto štartovala v pretekoch Svetového pohára. Veronika obsadila vo vytrvalostných pretekoch na juniorských majstrovstvách sveta v estónskom Otepää 11. pozíciu. V rovnakej disciplíne bola na 15. mieste na na tohtoročných ME v Duszniki-Zdrój. Pripravuje sa pod vedením reprezentančného trénera Lukáša Daubnera. Machyniaková je členka VŠC Dukla Banská Bystrica.
K biatlonu staršiu zo sestier Machyniakových priviedol otec Ľubomír, ktorý bol bývalý slovenský reprezentant. „Bývame v Hronci blízko Osrblia. Vďaka tomu som sa dostala k biatlonu a mohla som vykonávať nejaký šport. Dieťa si potrebuje „vybiť“ energiu. Otec aj po pretekárskej kariére rád behá na lyžiach a už odmalička nás so sestrou Julkou bral so sebou.“
Veronikin najpamätnejší výsledok sa zrodil na juniorských majstrovstvách sveta v estónskom Otepää 2018. „Skončila som jedenásta vo vytrvalostných pretekoch. Bol to síce úspech ešte medzi juniorkami, no pravdepodobne si ho vážim najviac.“
Na nedávnych majstrovstvách Európy v poľskom stredisku Duszniki-Zdrój obsadila so štyrmi nulami na strelnici 15. priečku. „Som rada, že som sa dokázala porátať so streľbou. Beh vtedy taktiež nebol najhorší, hoci sa s ním v tejto sezónu trošku trápim. Vyšlo to na 15. miesto, čo ma povzbudilo do ďalších tréningov a pretekov.“
Za normálnej situácie môže štipendium využívať jednoduchšie
Z Veronikinej perspektívy sa štipendium OS MOV čerpá aktuálne pomerne náročne. „Môžem ho využiť len na ubytovanie alebo si uhradiť náklady na trénera. Rovnako by som si mohla financovať fyzioterapeuta, ktorý má zmluvu so zväzom. Takého však nemáme. Regeneráciu si momentálne takisto nemôžem zaplatiť, pretože vzhľadom na pandémiu sú všetky takéto zariadenia zatvorené. Aspoň na pretekoch máme k dispozícii fyzioterapeuta od VŠC Dukla Banská Bystrica.“
V podstate tieto prostriedky nemohla v uplynulom období adekvátne vynaložiť. „Na základe manuálu si nemôžem za ne kúpiť materiál ako lyže, výživové doplnky, či tenisky na behanie. Podobne to vyzerá so sparingpartnerom. Za normálnych okolností by som tieto financie mohla využiť oveľa efektívnejšie.“
Pomáhajú rodičia aj sponzori
V dnešnej dobe sa nedá venovať športu bez sponzorov. „Je to finančne náročné. V prvom rade ma podporujú rodičia a takisto spoločnosti, ktoré som si našla svojou snahou. Sponzoruje ma jedna firma s oblečením. Mala som problémy s kolenami, a tak som sa dostala ku kolagénovým výživovým doplnkom.“
Zväz pre každú tréningovú skupinu vyčlení určitú čiastku. „Nedostávame zo zväzu také finančné prostriedky, ako by sme si predstavovali. Je to z môjho pohľadu mizerná položka. S tým sa nedá kvalitne pripravovať. Hlavne mám podporu od spomínaných sponzorov. Rovnako mi veľmi pomohlo štipendium OS MOV. Odbremenila som vďaka tomu zväz aj rodičov.“
V Pekingu ani v Ázii ešte nebola, chcela by štartovať na budúcoročných ZOH
Ázijské krajiny ani dejisko budúcoročných zimných olympijských hier 23-ročná členka doteraz nenavštívila, takže v prípade účasti by spoznala novú destináciu. „Tým smerom sa mi ešte nepodarilo cestovať. Nikdy som tam ešte nebola.“
Štart pod piatimi kruhmi je sen každého športovca. „Chcela by som sa tam dostať. Otec mi rozpráva zážitky zo zimných olympijských hier v Nagane 1998, na ktorých štartoval. Ide o nezabudnuteľné momenty. Určite by som sa na ZOH chcela zúčastniť aj ja.“
Pandémia nového koronavírusu ovplyvňuje biatlonovú sezónu
Počas pandémie nového koronavírusu biatlonisti nevedia, čo ich čaká v nasledujúcom období. „Nevieme, či sa vôbec uskutočnia nielen olympijské hry v Tokiu, ale aj budúcoročné ZOH v Pekingu. Zatiaľ je otázne, v akom formáte dokončíme sezónu.“
Marcové finálové preteky SP na Holmenkollene tamojšie úrady už zrušili. „Teraz je v nórskom Osle štátne nariadenie, že každý človek prichádzajúci zo zahraničia musí najskôr absolvovať desaťdňovú karanténu. Je isté, že tam preteky Svetového pohára určite nezavítajú. Buď ich presunú na iné miesto, alebo ich úplne zrušia. Už je to o mesiac a neviem, čo nás čaká.“
„Úteky“ zo sústredení
Slovenskí biatlonisti mali naplánovaných viacero sústredení v zahraničí. „Na niektoré sa ani nedalo vycestovať, z ďalších sme doslova „utekali“. Mali zatvárať hranice a nevedeli sme, čo nás bude čakať po návrate domov. Nestojí nám za to, aby sme niekde trénovali dva týždne a po príchode na Slovensku strávime niekoľko dní v karanténe.“
Na zahraničných sústredeniach nemohli ani plnohodnotne regenerovať, čo súvisí aj s čerpaním štipendia OS MOV. „Boli sme sa pýtať v zopár hoteloch na wellness a vôbec nás doňho nechceli pustiť. Buď tam mohli byť len ich hoteloví hostia, alebo mali úplne zatvorené.“
Striktná biatlonová „bublina“
Na druhý deň po príchode do nového dejiska pretekov Svetového pohára každý účastník podstúpi test na prítomnosť nového koronavírusu. „Keď je negatívny, tak bez problémov pretekár súťaží ďalej. V opačnom prípade má každá krajina vyhradenú jednu izbu, v ktorej bude daný človek izolovaný. Potom sa každé štyri dni testujeme znovu, aby bolo všetko v poriadku.“
Biatlonistom zakázali stretávať sa s ľuďmi mimo „bubliny“. „Nemôžeme napríklad chodiť v skupinách do obchodu, ide tam len jeden člen tímu. Reštaurácie a kaviarne sú, samozrejme, zatvorené. Rovnako je to pri spoločných priestoroch, ako sú wellness alebo posilňovňa.“
V jedálni má každá krajina vlastný salónik s malým bufetom. „Ide o to, aby sme obmedzili kontakt s inými ľuďmi. Pretekári niektorých tímov dokonca majú každý samostatnú izbu, aby daný biatlonista v prípade pozitivity „nevyšachoval“ svojho spolubývajúceho.“
Preteky ako najlepšia príprava pred svetovým šampionátom
Po anterselvskej generálke pred MS v Pokljuke išli slovenskí biatlonisti rovno na európsky šampionát do poľského biatlonového centra Duszniki-Zdrój. „Nešli sme rovno domov alebo sa niekam pripravovať pred majstrovstvami sveta. Z druhej strany, každé preteky sú bez ohľadu na výsledok výborný tréning.“
Následne Veronika cestovala domov. „Stihla som si vybaliť veci a zbaliť nové. Zvítala som sa s najbližšími a o tri dni sme spolu s mužským tímom nabrali smer Pokljuka. Tu sme absolvovali zopár tréningov a za chvíľu sa nám už začnú preteky. Všetko prešlo veľmi rýchlo.“
Teší sa na vytrvalostné preteky
Na úvod MS bude rodáčka z Hronca štartovať v rýchlostných pretekoch, ktoré sú v pláne v sobotu trinásteho februára. „Momentálne sa pripravujem na prvé zápolenie. Samozrejme, by som sa chcela kvalifikovať do stíhacích pretekov. Potom budú nasledovať vytrvalostné preteky a takisto budem členka ženskej štafety.“
Konkrétne ciele si nikdy nedáva. „Človek je potom viac nervózny. Chcela by som byť so sebou spokojná a predviesť kvalitnú streľbu. K tomu by som rada pridala beh, čo chce, pochopiteľne, každý pretekár.“
Dúfa, že jej to vyjde. „Vždy sa najviac teším na vytrvalostné preteky, v ktorých mám najväčšie šance. Viac mi sedia dlhšie trate ako rýchlostné preteky.“
O Olympijskej solidarite MOV
Olympijská solidarita Medzinárodného olympijského výboru (OS MOV) je inštitúcia, prostredníctvom ktorej MOV podporuje množstvo olympijských projektov na celom svete, aj jednotlivé národné olympijské výbory a ich vlastné projekty. Celý chod OS MOV, aj ňou prideľované granty, sa financuje z podielov predaja vysielacích práv z olympijských hier.
Jeden z hlavných grantových programov OS MOV je olympijské štipendium pre športovcov – kandidátov štartu na OH, resp. na ZOH. Neustály nárast cien vysielacích práv z OH/ZOH sa prejavuje v raste výšky štipendií v každom štvorročnom období olympijského cyklu. Napríklad v porovnaní so štipendijným programom OS MOV pred OH 2016 v Riu de Janeiro došlo smerom k OH 2020 v Tokiu k výraznému navýšeniu celkovej výšky podpory – z predchádzajúcej úhrnnej sumy 177 037 USD na 257 400 USD.
Na Slovensku poberá štipendium k ZOH v Pekingu 11 športovcov
Smerom k ZOH v Pekingu toto štipendium poberá 11 slovenských športovcov. Štipendijný program OS MOV trvá 24 mesiacov, pričom všetci 11 naši športovci na hradenie nákladov spojených s ich prípravou poberajú v priemere 650 dolárov (USD). Zo štipendia si môžu hradiť náklady na prenájom športoviska, mzdu trénera, lekárske prehliadky a vyšetrenia, cestovné a úrazové poistenie, ubytovacie a stravovacie náklady, aj vreckové. Pochopiteľne, náklady musia vydokladovať a raz za štyri mesiace predložiť vyúčtovanie. Nad uvedený rámec môžu športovci čerpať ešte grant až do výšky 4 545 USD na hlavu na hradenie účasti na kvalifikačných súťažiach na ZOH. Držiteľ štipendijného grantu OS MOV o štipendium príde vo chvíli, keď bude jasné, že už nemá ani teoretickú šancu kvalifikovať sa na zimné olympijské hry 2022.
Podporu od Olympijskej solidarity MOV dostávajú zjazdári Rebeka Jančová, Soňa Moravčíková a Andreas Žampa, snoubordista Samuel Jaroš, sánkari Tomáš Vaverčák a Matej Zmij, biatlonisti Tomáš Sklenárik a Veronika Machyniaková, bežec na lyžiach Ján Koristek, krasokorčuliarka Nicole Rajičová a rýchlokorčuliarka na krátkej dráhe Petra Rusnáková.
