BLOG: „Kontroverzný“ EYOF mojimi očami
Bez akýchkoľvek výhovoriek priznávam, že ešte deň pred začiatkom podujatia som mal veľké pochybnosti o správnosti rozhodnutia uchádzať sa o organizáciu takého podujatia na Slovensku. Pred pár rokmi, po pridelení organizácie EYOF do Košíc som bol plný optimizmu, reálne som uveril, že sa konečne dočkáme novej haly pre palubovkové športy.
Nechcem sa však venovať udalostiam, ktoré spôsobili presun EYOF do Banskej Bystrice, ani problémom s výberom športovísk v Banskej Bystrici. Nebudem ani kritizovať chýbajúce prenosy zo športovísk, ktorých divácka kapacita bola naplnená.
Prečo?
Sedem dní strávených na podujatí mi dalo tisíc dôvodov, prečo by bola kritika nepatričná. Slovensko, Banská Bystrica, no najmä ľudia zodpovední za organizáciu to zvládli skvele. Usmievaví organizátori, milí dobrovoľníci, profesionálna security, úslužní mestskí aj dopravní policajti na každom prechode, no najmä dokonale zvládnutá logistika jednoznačne potvrdila fakt, že nie infraštruktúra, ale ľudia vytvárajú olympijské hodnoty. Všetky obavy z toho, ako na našu rodnú vlasť budú pozerať iné výpravy sa rozplynuli rýchlo. Reakcie našich súperov boli plné spokojnosti a nadšenia z priebehu akcie.
Bolo mi cťou byť členom slovenskej výpravy a cítil som pozitívnu energiu, keď sme sa presúvali Banskou Bystricou na slávnostné otvorenie EYOF. Ľudia okolo nám úprimne fandili a tešili sa na začiatok súťaží. Ako organizátor sme mali najpočetnejšiu výpravu vedenú dvojicou Boris Demeter a Zuzana Tomčíková, ktorým patrí obrovská poklona za spôsob akým zvládli manažovať všetky špecifiká jednotlivých športov a ich výprav. Od momentu akreditácie, až po odovzdávanie izieb to bola plne profesionálna práca plná dobrej nálady a energie.
Nepoznám osobne pána Hamaja, ale mám pre Vás, no najmä pre všetkých ľudí podieľajúcich sa na organizácii odkaz – skvelá práca!
Rád by som trošku venoval aj nášmu športu – basketbalu, ktorý žiaľ výsledkovo veľa vody nenamútil, keď ako jediný kolektívny šport prehral všetky svoje zápasy, no za spôsob, akým sme sa prezentovali sa určite hanbiť nemusíme.
Organizačne basketbalové turnaje partia okolo Fera Kubalu a Patrika Polcera zvládla fantasticky. Počet divákov jednoznačne prevyšoval možnosti oboch hál. Dávam klobúk dolu pred ľuďmi v Badíne, ktorí denne navyšovali kapacitu haly (stoličkami, lavičkami) a urobili všetko preto, aby diváci, ktorí zápasy chceli vidieť, si svoje miesto našli. Atmosféra na zápasoch našich chlapcov bola skvelá, aj keď čelili veľmi silným protivníkom (EYOF hrá okrem usporiadateľskej krajiny iba prvých sedem federácii v rebríčku). Vyhraný polčas proti Slovinsku na úvod turnaja bol malou odmenou nielen divákom, no najmä chlapcom, ktorí napriek obrovským zdravotným problémom s výnimkou zápasu s Litvou hrali na hranici svojich možností.
Dievčatá sa o dobrý výsledok pripravili samé prílišným rešpektom. Pre mňa osobne to bolo sklamanie, akým spôsobom sme ponúknutú šancu premrhali. V úvodnom zápase podľahli bronzovým Maďarkám v koncovke zápasu, na druhý deň remizovali druhú a vyhrali tretiu štvrtinu so striebornými Španielkami, keď 11 minút pred koncom prehrávali iba o deväť bodov. Potešil fakt, že Maďarky si tri, a Španielky dve štvrtiny museli hrať zónovú obranu, aby nás spomalili.
Tretí deň sme nezvládli časť zápasu so Slovinkami, a o umiestnenie prehrali tesne zápasy v koncovke s Fínskom o 4 body a s Nemeckom zúfalou trojkou dva metre z poza oblúka. Všetkých päť zápasov malo jedno spoločné – náš 5-minútový totálny výpadok, keď sme si jediným úsekom pokazili celý dojem. S Maďarkami 0:15 v druhej štvrtine, so Španielkami 2:19 na konci zápasu, so Slovinkami úsek 3:23 na konci tretej štvrtiny, s Fínkami 2:17 v druhej štvrtine (v poslednej štvrtine sme sa vrátili z 20-bodového mínusu na –2 0:34 pred koncom) a úsek 0:14 s Nemeckom v druhej štvrtine.
A tak nám EYOF dal viac, ako si ako šport zaslúžime. Turnaj mohli odohrať hráči a hráčky do 16 rokov, ktoré na medzinárodnej scéne iba začínajú. Bolo vidieť, že až na pár výnimiek fyzicky zaostávame. Chlapci hrali toto podujatie prvýkrát v histórii, dievčatá po dvanástich rokoch. Bojím sa, že obe družstvá naposledy. Ak sa mýlim, mám radu pre zodpovedných. Venujte EYOF-u väčšiu pozornosť a prioritu!
Môžeme sa tešiť, odohrali sme päť ťažkých zápasov s družstvami A-kategórie, ktoré by o nás nezakopli ani v príprave. Za pár dní cestujú chlapci do Sofie a dievčatá do Podgorice na dva európske šampionáty a verím, že získané skúsenosti zúročia. Úprimne verím, že ak dievčatá podajú výkony, aké sme predviedli v Bystrici, majú veľkú šancu bojovať o vytúžený postup do A-kategórie.
Veľká vďaka ešte raz všetkým, ktorí dali pomenovaniu Festival mládeže ten pravý význam!
