Počas kariéry pohoda v oceliarňach, po jej skončení namáhava práca
Je jedným z mála slovenských hokejistov, ktorí získali medailu zo zimných olympijských hier i z majstrovstiev sveta a tituly majstrov Československa i samostatného Slovenska. Peter Veselovský oslavuje v pondelok 11. novembra 60. narodeniny. Po kariére dlhé roky pracoval v košických oceliarňach, dnes je už na dôchodku.
Veselovský, prezývaný „Veslo“, začínal s hokejom v rodnom Liptovskom Mikuláši. Nemal ešte ani sedemnásť, keď si na popud lídrov mužstva a hrajúcich trénerov Jána Šterbáka a Vladimíra Šándrika odkrútil premiéru v seniorskej Slovenskej národnej hokejovej lige. Absolvoval vojenčinu v Michalovciach, počas ktorej sa v tíme s Hrtúsom, Kolečánim či Sládečkom stal víťazom SNHL a bojovali proti Vítkoviciam v baráži o federálnu ligu. Následne ho funkcionár Pavol Matis zlákal do tímu VSŽ Košice, s ktorým hneď vo svojej prvej sezóne vo federálnej I. lige (1987/88) získal majstrovský titul. Ponuky však mal aj z Trenčína či Slovana Bratislava.
Hokejista Peter Veselovský ako zoraďovač na valcovni
V Košiciach podpísal zmluvu na 10 rokov a dostal aj kľúče od bytu. „Keď som podpísal, mohol som si vybrať, či chcem garsónku, dvoj, troj alebo štvorizbový byt. Takmer všetci hokejisti sme bývali pokope. Naše deti spolu vyrastali, každý o každom všetko vedel. Fungovali sme ako rodinný klub,“ spomínal si Peter Veselovský vlani v rozhovore pre Sportnet.
Oficiálne v Košiciach aj pracoval ako zoraďovač na valcovni, ale do železiarní si chodil vziať iba výplatu v papierových vreckách.
V majstrovskej sezóne 1987/1988 nastupoval pravidelne v útoku s Mariánom Štefanovičom a Petrom Bondrom. Vo finále sa „železiari“ stretli so Spartou Praha. „V Košiciach by vtedy predali aj dvadsaťtisíc vstupeniek, taký bol o zápasy záujem. Sparta u nás jeden zápas vyhrala a trúsili sa reči, že do Prahy ani nemusíme chodiť. Hlavné mesto čakalo na ďalší titul dlhé roky. V hľadisku bol vtedajší predseda vlády Lubomír Štrougal, aj speváčka Helena Vondráčková. Atmosféra bola vybičovaná. Myslel som si, že fanúšikovia vytlačia plexisklo za našou striedačkou, hokejkami sme ich po rukách bili,“ opisoval pre Sportnet Veselovský. Košice napokon v Prahe vyhrali 6:3 a 6:5 po predĺžení a oslavovali titul.
Vo VSŽ strávil spolu osem sezón, pričom za šesť vo federálnej lige si v 253 zápasov pripísal 74 gólov. V slovenskej extralige s Košicami získal titul v sezóne 1995/96. V najvyššej slovenskej súťaži si zahral aj v tímoch Liptovského Mikuláša, Spišskej Novej Vsi a Skalice (spolu 137 zápasov, 39 gólov). Pôsobil aj v Česku (Plzeň, Karlove Vary), vo Francúzsku (Caen) a v maďarskom Dunaújvárosi, kde ho v ročníku 1999/2000 ako 35-ročného veterána vyhlásili za najlepšieho zahraničného hráča v najvyššej súťaži.
Reprezentačná kariéra Petra Veselovského
Reprezentačná kariéra hokejového pravého krídla pôvodom z Liptovského Mikuláša Petra Veselovského bola krátka, ale úrodná. Podobne ako o štyri roky mladší Švehla si v tíme ČSSR zahral len počas jednej sezóny – 1991/92. Bola však preňho nadmieru úspešná. Do tímu ho vytiahol legendárny český tréner Ivan Hlinka.
Na zimnej olympiáde vo francúzskom Albertville i na následnom svetovom šampionáte v Prahe a v Bratislave prispel k zisku bronzových medailí. Na ZOH si v ôsmich zápasoch pripísal jeden gól – strelil ho Švajčiarom. Na olympiáde mal hrať v útoku s Libom a s Augustom, ale keď sa Liba hneď v prvom zápase zranil, dostal k sebe na ďalšie štyri zápasy Procházku, s ktorým si na ľade zďaleka nerozumel tak dobre ako s klubovým kolegom z Košíc.
Za bronz dostal automobil Škoda Favorit, ktorý hneď predal. O zopár mesiacov sa predstavil aj na majstrovstvách sveta v Prahe a Bratislave, ale pre zranenie ich nedohral.
„Obe medaily patria k mojim najcennejším. Starostlivo ich opatrujem a občas sa nimi pochválim vnúčatám,“vravel pred rokom pre Sportnet bývalý hokejista.
Celkovo v čs. reprezentácii Veselovský tesne pred rozpadom spoločného štátu Čechov a Slovákov stihol odohrať 25 zápasov a strelil 3 góly. Kratší čas sa ešte objavoval aj v slovenskom drese (16 zápasov, 4 góly), ale na rozdiel od dvojice svojich albertvillských spoluhráčov – Švehlu a o rok staršieho brankára Dragana – sa už na vrcholné podujatie nedostal. Má však v zbierke olympijskú medailu, čím sa nemôžu pochváliť ani naše superhviezdy či hviezdy zámorskej NHL - bratia Šťastní, Pálffy, Bondra, Demitra, Šatan, Stümpel, Marián Hossa, Chára, Višňovský ani Gáborík.
Život po kariére
Po skončení kariéry chvíľu oddychoval. Chcel pracovať v štruktúrach košického hokeja, avšak nebolo žiadne miesto voľné. Na radu od suseda sa po čase zamestnal v košických oceliarňach. V montérkach a prilbe odsíroval surové železo, ktoré posielali na ďalšie spracovanie. Spoznal, aká náročná a namáhavá je fyzická práca, navyše vo veľkej horúčave. Neskôr sa zamestnal vo fabrike na výrobu technológií do automobilov pri Prešove. Dnes je už na dôchodku, trávi čas s vnúčatami a prechádzkami so psom. Občas zájde aj do Steel arény na hokejový zápas.
