Bobistka Patrícia Tajcnárová: Ľad je ako brúsny papier, niektorí utečú po prvom páde
Pred kariérou bobistky odmala tancovala, neskôr stála sedem rokov v bránke FC Petržalka. Do ľadového koryta sa Patrícia Tajcnárová prvýkrát spustila až v roku 2020, napriek tomu má za sebou už viacero skvelých výsledkov. Finalistka grantového projektu Ukáž sa! sa nezľakla ani ťažkých tréningov a nebezpečných pádov a odhodlane mieri za svojimi športovými snami.
Hovorí o sebe, že už od detstva bola plná energie a vyskúšala množstvo pohybových a športových aktivít. Ako štvorročná začala tancovať, medzitým začala lyžovať, neskôr snoubordovať a hrať squash. V piatich rokoch dostala prvé golfové palice. „Zlom nastal, keď som začala hrať futbal za FC Petržalka, kde sme v rámci ženského futbalu začali od nuly. So ženským tímom sa nám po troch rokoch pôsobenia podarilo dostať do prvej ženskej ligy,” hovorí finalistka projektu Ukáž sa!
„Podľa mňa je to výborný projekt s veľkým potenciálom pre mladých športovcov, ktorí sa týmto spôsobom môžu veľmi dobre odprezentovať a zviditeľniť sa.” - Patrícia Tajcnárová o projekte Nadácie SOŠV Ukáž sa!
K bobom sa dostala až na druhýkrát
Od futbalu k bobom však vedie dlhá cesta. Ako sa Patrícia dostala z trávnika na ľad? Pred tromi rokmi hľadal zväz prvú ženu, ktorá by sa začala venovať bobom a mohla by ísť na zimné olympijské hry mládeže. Vtedy ponuku zo zväzu nevyužila. „Potom sa to už vôbec neriešilo a pokračovala som vo futbale, prešli tri roky a začala som pracovať v jednom fitku, kde zhodou okolností trénoval aj jeden bývalý bobista. Ten dostal informáciu zo zväzu, že hľadajú brzdárku za Viktóriu Čerňanskú a keďže videl, že mám dobré športové predispozície, oslovil ma a dal im na mňa kontakt. A zrazu, o necelé dva mesiace, som už prvýkrát jazdila,” spomína 19-ročná športovkyňa, ktorá je aj súčasťou atletického klubu NAŠA atletika.
Rýchlosť a adrenalín je neopísateľná
Boby ju oslovili kvôli tomu, že to bolo niečo diametrálne odlišné od všetkého, čo dovtedy robila. „Pochopí to podľa mňa len niekto, kto si do bobov sadol. Tá rýchlosť a adrenalín… Je to neopísateľný pocit. Veľmi som sa do tohto športu zamilovala, keď som sa začala fyzicky pripravovať s trénerom. Ako futbalistka som trénovala, ale nikdy nie tak intenzívne a silovo ako pri boboch. Je úžasné, čo človek dokáže, keď má dobrého trénera. Za posledný rok som spravila progres, ktorý ma veľmi namotivoval,” hovorí zverenkyňa Ladislava Noskoviča.
Najskôr súťažila v dvojici s Čerňanskou, no tento rok začala jazdiť sama. V boboch jej pomohli aj skúsenosti z futbalovej kariéry. „Keďže som sa ako brankárka „hádzala“ o zem a dostávala som silné bomby od lôpt a mala fyzicky náročné tréningy, tak som sa nezľakla pádov v boboch, ktoré sú dosť tvrdé. Ako brankárka som mala aj reakčné tréningy. To mi pomohlo, keď som pilotovala, lebo to je to dosť o reakciách a reflexoch,” vysvetľuje Patrícia.
Mama sa o ňu najskôr bála
Z jej prvotných plánov na bobovú kariéru nebola nadšená jej mama. Bála sa najmä nebezpečných pádov. „Moja mamina je úprimne moja najväčšia podpora, to že nebola nadšená z toho športu bolo len kvôli tomu, že sa o mňa bála, čo sa jej ani nečudujem, lebo je to naozaj nebezpečné. Keď som ale priniesla domov dve medaily a hlavne, keď videla, aká som z toho športu nadšená, tak odvtedy robí všetko pre to, aby som mohla pokračovať a zlepšovať sa,” dodáva.
Niektorí po prvom páde utečú
Boby ako nebezpečný šport vníma aj Patrícia. „Niektorí špičkoví atléti po prvom páde utečú preč a už sa k tomu nikdy nevrátia, niektorým stačí jedna jazda a utečú... Nie je to vôbec psychicky a fyzicky jednoduchý šport, každý bobista musí mať v hlave niečo trochu inak nastavené. Aj keď spadne a má bolestivý nepríjemný pád, tak sa dá dokopy, ide znova na štart a verí, že ďalšia jazda prebehne v poriadku. Hlavne pre brzdárov je to nebezpečné, keďže pri páde sa jednou časťou ramena šúchame po ľade, ktorý je ako brúsny papier. Vie zbrúsiť kožu, čo môže zanechať trvalé následky,” opisuje nástrahy bronzová medailistka z dvojbobov na MS juniorov do 23 rokov.
Po tréningu sauna, masáž aj joga
Zdravá strava a výživa sú neodmysliteľnou súčasťou jej tréningovej rutiny. „Po tréningu veľmi rada relaxujem v saune, doprajem si dobrú masáž a na relaxáciu a uvoľnenie rada cvičím jogu. A vo voľnom čase chodím rada na prechádzky alebo korčule,” hovorí bobistka, ktorým najväčším cieľom je dostať sa na olympijské hry a úspešne reprezentovať Slovensko.
Práca na Instagrame jej šla od ruky
Grantový projekt Ukáž sa! je zameraný na prácu na sociálnych sieťach. Tie sú v dnešnej dobe dôležitou súčasťou športového života. Športovci prostredníctvom nich komunikujú so svojimi fanúšikmi či nadväzujú zaujímavé spolupráce s firmami a značkami. Finalisti grantového projektu Nadácie SOŠV mali tento rok za úlohu zapĺňať svoj Instagram zaujímavým obsahom a odprezentovať seba a svoj šport. „Práca na Instagrame mi išla dobre a od ruky. Bola som aktívna už pred súťažou, lebo viem aké to je dôležité pre športovca. Hlavne v športe, ako sú boby, ktorý je finančne veľmi náročný. Sociálne siete sú dobrým spôsobom, ako získať sponzorov.”
Grant použila na regeneráciu aj tréningové pomôcky
Celkových víťazov Ukáž sa! určila verejnosť v internetovom hlasovaní. Patrícia Tajcnárová získala v hlasovaní 1140 hlasov a finančný grant vo výške 900 eur. „Finančný grant využijem hlavne na regeneračné a tréningové pomôcky, ktoré mi veľmi pomôžu v tréningovom procese.”
