Jessica Triebeľová sa boxu venuje už od svojich deviatich rokov a zaujímavosťou je, že ešte pred ním hrávala spolu s bratom na heligónke. Nakoniec si však predsa len vybrala športovú cestu. Jej nadšenie pre box vyplynulo prirodzene z toho, že aj jej otec a súčasne i tréner sa mu aktívne venoval. „K boxu ma priviedol môj otec, ktorý taktiež boxoval. A tak nás spolu s bratom k nemu viedol,“ hovorí o svojich začiatkoch trojnásobná majsterka Európy. „Na boxe najviac zbožňujem tú atmosféru, energiu a najmä to, že si sama stanovujem ciele a snažím sa ich napĺňať,“ prezrádza. Zaujímalo nás tiež, ako jej okolie vníma, že sa dievča venuje boxu. „Veľmi často sa stretávam s predsudkami, že sa mi takýto šport nehodí. Podľa mnohých je to násilný a bitkársky šport, ale tí, čo ma poznajú dlhšie vedia, že ja svoj názor na box nezmením,“ reagovala Jessica na našu otázku, či sa nestretáva s negatívnymi reakciami na to, že sa venuje boxu.
 

Všetci členovia Juniorského olympijského tímu musia tvrdé tréningy a cestovanie za pretekmi skĺbiť so vzdelávaním sa. Niektorí chodia do školy rovnako ako ich rovesníci, iní majú individuálne študijné plány. Výnimkou nie je ani Jessica. „Už tretí rok študujem individuálne. Je náročné spojiť školu s tréningami, ale všetko sa dá. Keď mám veľké turnaje alebo som často preč, v škole mi vždy vyjdú v ústrety,“ vysvetlila nám plnenie si svojich školských povinností naša juniorská olympionička. Jessica nedávno utrpela zranenie ruky, no ani to jej nebráni v zdokonaľovaní sa. „Momentálne som zameraná len na ľahšie tréningy, pretože má stále trápia problémy s pravým zápästím. Nemôžem udierať do vreca ani spárovať so súpermi. Môžem robiť len tieňový box,“ priblížila nám svoj tréningový systém, ktorý je kvôli zraneniu obmedzený, no robí všetko preto, aby nevyšla zo svojho tempa a kondície.
 

Keď nemôže naplno trénovať box, zameriava sa na plávanie a posilňovanie. Ako ona sama vraví, keď sa chce, dá sa všetko. Tento rok je kvôli zdravotným problémom pre ňu otázny, pretože kým nebude zdravotne úplne v poriadku, nemôže súťažiť. „Verím však, že do majstrovstiev Európy, ktoré sa budú konať v septembri, to bude lepšie,“ vyjadrila sa k svojim plánom na tento rok.

 

Mladá reprezentantka má za sebou vo svojej vekovej kategórii množstvo významných úspechov na medzinárodných turnajoch. Okrem toho, že je trojnásobnou majsterkou Európy, niekoľkonásobnou majsterkou Slovenska či víťazkou prestížneho turnaja Golden Girl vo Švédsku, obsadila krásne 5. miesto na majstrovstvách sveta. V neposlednom rade Slovensko reprezentovala na Letných olympijských hrách mládeže 2018 v Buenos Aires. Pri toľkých úspechoch musí byť ťažké vybrať si ten, ktorý bol zároveň i najväčším zážitkom. Jessica sa však zamyslela: „Najväčším zážitkom bol pre mňa pocit, ktorý som prežívala na svojom poslednom zápase na majstrovstvách Európy v Taliansku a cítila som, že som blízko k získaniu licencie na olympiádu.“ A aké sú jej ambície do budúcnosti? „Určite by som chcela zlepšiť svoje schopnosti a ďalej napredovať. Mojím snom je Tokio 2020,“ prezradila nám. My jej držíme palce, aby sa jej to podarilo a bola súčasťou slovenskej výpravy aj na letnej olympiáde, ktorá nás čaká už o rok. Pre Jessicu by to boli prvé „veľké“ olympijské hry.
 

„Nebáť sa a mať veľké odhodlanie učiť sa nové veci.“

 

„Určite ma to potešilo. Pri nemalých nákladoch na cestovanie a ubytovanie na súťažiach je to veľká podpora.“

 

„Tak to vôbec neviem. Bavia ma rôzne športy. Ale asi jazdenie na koni, keďže máme doma tri kone. Lákalo ma vyskúšať si to aj súťažne, no jazdím len rekreačne.“