Plochodrážnik Martin Vaculík pokračuje za ďalšími cieľmi
Prvý a doteraz jediný Slovák v Speedway Grand Prix. Martin Vaculík v seriáli majstrovstiev sveta, najprestížnejšom podujatí na plochej dráhe, obsadil v celkovom hodnotení sezóny 2023 tretie miesto a teší sa z vysnívanej medaily.
MARTIN VACULÍK
Narodil sa 5. apríla 1990 v Žarnovici. Jazdec poľského klubu Stal Gorzów Štartuje s číslom 54, ktoré symbolizuje čísla v dátume jeho narodenia. Najväčšie úspechy: 3. v celkovom hodnotení Speedway Grand Prix 2023, víťaz 7 pretekov v Speedway Grand Prix, majster Európy 2013, majster Poľska, Švédska, Česka, viacnásobný víťaz Zlatej prilby v Žarnovici.
Preteky ľavých zákrut, stroje bez bŕzd poháňané metanolom a so zrýchlením z 0 na 100 km/h do 2 sekúnd, čo je na úrovni monopostu formuly 1, či jediný motoristický šport, v ktorom fanúšikovia vidia všetkých jazdcov od štartu do cieľa. Plochá dráha predstavovala v bývalom Československu fenomén a hoci pod Tatrami prežívala dlho ťažké časy, v súčasnosti sa opäť teší veľkej popularite. Zásluhou Martina Vaculíka, tretieho najlepšieho jazdca na svete.
Text vyšiel aj v tlačenej podobe v novom vydaní magazínu Olympic.sk. Celý magazín v online verzii nájdete TU.
POMOC PETROVICKÝCH
Meno Martin Vaculík pozná na Slovensku teraz už takmer každý. Desať sobôt v priebehu tohto roka lákal tisíce divákov pred televízne obrazovky, aby sledovali jeho výkony v seriáli Speedway Grand Prix. Kariéra 33-ročného pretekára s množstvom úspechov v rôznych krajinách je však oveľa bohatšia.
V minulosti sa u nás plochá dráha jazdila v Bratislave, Košiciach, Banskej Bystrici, Poprade či v Zohore. Od roku 1985 však zostal už len jediný štadión s oválom v Žarnovici. Prvé preteky sa tam uskutočnili v auguste 1953 a miestny Speedway Club preto v lete organizoval oslavy 70. výročia vzniku tohto športu v mestečku na Pohroní. Nečudo, že práve zo Žarnovice pochádza Martin Vaculík. A neprekvapuje to o to viac, že jeho otec Zdeno je bývalý štvornásobný majster Slovenska. „Patril medzi špičku aj v bývalej ČSSR, takže mal bohaté skúsenosti a z nich som ťažil,“ zaspomínal si jeho syn.
Na miestny štadión ho to ťahalo od malička a keď mal deväť rokov, povedal otcovi, že by si jazdu na plochej dráhe rád vyskúšal. Na rozdiel od väčšiny začínajúcich, on trénoval hneď na stroji s objemom motora 500 ccm, na akých jazdia muži. „Moja prvá motorka bola stará jawa. Veterán, ktorý sme niekedy viac opravovali, než na ňom jazdili.“
Okolnosti mu v úvode nežičili. Slovenská plochá dráha bola vtedy na pokraji záujmu, v Žarnovici sa konalo maximálne dvojo pretekov za sezónu. Vaculík napredoval len vďaka obetavosti svojho otca a podpore miestnych podnikateľov. Medzi nich sa zaradili aj bratia Róbert a Ronald Petrovickí, bývalí úspešní hokejoví reprezentanti. „Robo bol jeden z mojich prvých veľkých sponzorov. Kúpil mi dve motorky. Veľmi si to vážim, pretože ma podporoval v úplných začiatkoch. Spolu s Ronym si chodievali aj zajazdiť,“ prezradil Martin.
MARTIN VACULÍK PREDSTIHOL OTCA
Už po prvých tréningoch bolo zrejmé, že talent má. Na dráhe sa cítil komfortne, jazdy si užíval. A hlavne napredoval, hoci mu doma chýbala konkurencia a nemal sa s kým porovnávať. Prvú sezónu s licenciou začal v roku 2005 po dovŕšení veku 15 rokov. V ďalšej už podpísal zmluvu s úradujúcim českým extraligovým majstrom zo Slaného a pomohol mu k úspešnej obhajobe titulu.
Rýchlo si ho všimli v Poľsku, kde pôsobia najlepší pretekári na svete a tamojšia extraliga je preto najkvalitnejšia. V klube Krosno dostával veľa príležitostí a v roku 2007 bol už jeho najúspešnejší jazdec. Zároveň si ako 17-ročný vybojoval titul majstra Českej republiky jednotlivcov v konkurencii širšej svetovej špičky, medzi ktorú patrili vtedy domáci bratia Drymlovci. Bol tak nielen historicky najmladší víťaz českého šampionátu, ale aj prvý Slovák s takýmto úspechom. Dovtedy bol najlepší jeho otec Zdeno Vaculík, ktorý v roku 1984 skončil desiaty.
„Chcel som ukázať, že aj Slovák môže vyhrávať nad domácimi Čechmi. Ten titul predstavoval veľký úspech a ukázalo sa, že idem dobrým smerom.“
V roku 2008 už mal podpísané zmluvy v štyroch ligových súťažiach – v Česku, Poľsku, Dánsku, Švédsku. V roku 2009 ako prvý Slovák vybojoval medailové umiestenie z pretekov najvyššieho významu, keď v poľskom Tarnówe skončil tretí na ME juniorov. V sezóne 2010 bol najlepší junior v poľskej extralige a vo Švédsku oslávil s Vetlandou zisk titulu.
V nasledujúcej sezóne dosiahol výborné 4. miesto vo finále kvalifikácie Speedway Grand Prix, vďaka čomu bol prvý náhradník pre sezónu 2012 najprestížnejšej súťaže na plochej dráhe, v ktorej sa bojuje o titul majstra sveta. V Česku zmenil klub, keď prešiel do Mšena, s ktorým suverénne zvíťazil v extralige a prvýkrát sa predstavil aj v domácom tíme. Vstúpil tiež do novozaloženého Speedway Clubu Žarnovica, s ktorým hájil farby Slovenska v Jadranskej lige.
SENZÁCIA V GORZÓWE A EURÓPSKY TITUL
V sezóne 2012 Vaculík štartoval ako prvý náš jazdec v Speedway Grand Prix. Z pozície náhradníka dostal šancu v Gorzówe a pri svojej premiére šokoval konkurenciu s viacerými majstrami sveta víťazstvom. Hoci odjazdil iba polovicu pretekov, v konečnom poradí skončil na výbornom 11. mieste. Kvality potvrdil aj v dvoch najlepších ligách v Poľsku a Švédsku, kde sa tešil z majstrovských titulov s Tarnówom, resp. Vetlandou. „Víťazstvom v pretekoch Grand Prix som si splnil jeden z veľkých snov a veľmi šťastní sme boli aj z triumfu v poľskej extralige. Konečne mi to tam vyšlo.“
V Speedway Grand Prix 2013 už štartoval ako stabilný jazdec, obsadil konečné 14. miesto. Oveľa výraznejšie zažiaril na majstrovstvách Európy. V záverečných pretekoch finálovej série v poľskom Rzeszówe premenil všetkých šesť štartov vo víťazstvo a získal titul. „Mal som čistú hlavu, šiel som dostatočne agresívne, motorka letela. Bola tu kompletná špička na úrovni Grand Prix,“ povedal tesne po skončení ME slovenský reprezentant.
V ďalších sezónach pokračoval v konzistentných výkonoch. Na konto mu pribúdali cenné kovy z elitných líg v Poľsku, Švédsku, Čiech a svojím umením tešil aj domácich fanúšikov v Žarnovici. V roku 2016 získal ako historicky tretí pretekár vďaka piatemu triumfu putovnú trofej – Zlatú prilbu SNP. V sezóne 2017 sa vrátil do Speedway Grand Prix a vyhral hneď prvú veľkú cenu v slovinskom Kršku. K úspechom pridal zisk titulu majstra Slovenska v medzinárodnej konkurencii v Žarnovici.
Pred sezónou 2018 sa rozhodol štartovať v britskej Premiership, najstaršej plochodrážnej lige na svete. Hneď v prvom vystúpení za Leicester však utrpel otvorenú zlomeninu členka, ktorá ho vyradila na značnú časť sezóny a poznačila jeho výkonnosť. V Speedway Grand Prix vynechal dve veľké ceny z desiatich, no vo švédskej Mallile skončil štvrtý a v poľskom Gorzówe zvíťazil. Celkovo skončil trinásty a organizátori mu za skvelý návrat po ťažkom zranení dali voľnú kartu do ďalšej sezóny.
Naplno ju využil a výrazne sa priblížil k zisku medaily. Napokon obsadil konečnú 5. priečku. V „kovidovej“ sezóne 2020 skončil 9. a v ďalšej musel po zranení ruky z poľskej extraligy dve veľké ceny vynechať, takže v konečnom účtovaní si pohoršil o tri priečky. V Grand Prix 2022 už opäť bojoval o medailu, no keď atakoval pódiové miesta, zranil sa a prišiel o jednu Veľkú cenu. V ďalších dvoch ho zdravotný stav ešte značne limitoval. Vyhral však preteky v Prahe a Toruni, v Gorzówe bol druhý a celkovo obsadil deviate miesto.
VYTÚŽENÁ MEDAILA
Sezóna 2023 bola pre Martina Vaculíka v poradí deviata v Speedway Grand Prix a tentoraz mu už všetko do seba správne zapadlo. Od začiatku si držal vysokú výkonnosť, tím mechanikov odvádzal skvelú prácu, vyhýbali sa mu zranenia. Hoci sa niekoľkým pádom nevyhol, skončili sa bez vážnejších následkov. Bolo jasné, že útok na medailu je reálny. Zvlášť, keď na pražskej Markéte obhájil triumf z roku 2022 a potom v Cardiffe, v poradí 8. pretekoch z 10-dielneho seriálu, pridal ďalší triumf, čím si upevnil celkové tretie miesto. „Bol to úžasný večer. Prežívam neskutočné emócie, som v siedmom nebi. Už ako dieťa som preteky v Cardiffe rád sledoval. Zrejme všetci jazdci majú sen aspoň raz tam zvíťaziť. Je to niečo špeciálne a mne sa to podarilo,“ neskrýval nadšenie vo Walese Vaculík.
Jeho triumf bol o to cennejší, že vo finálovej jazde sa stretli štyria najlepší v priebežnom poradí – Poliak Bartosz Zmarzlik, Švéd Fredrik Lindgren, Austrálčan Jack Holder a Slovák, ktorý súperom ukázal chrbát. „Uvedomil som si to až s odstupom času. Prezentovali sme sa vo výbornom svetle a dokázali sme, že nie je náhoda, kde sa nachádzame v celkovom hodnotení a zaslúžene sme postúpili do finále. Aj z tohto pohľadu to bol úspech,“ reagoval odchovanec žarnovickej plochej dráhy.
V dánskom Vojense, kde boli na programe predposledné preteky, sa mu v minulosti príliš nedarilo. A nevyšlo mu to ani v polovici septembra. Nepostúpil do semifinále, skončil deviaty a Jack Holder sa vďaka tretej priečke na neho bodovo dotiahol. O držiteľovi bronzovej medaily sa tak rozhodlo 30. septembra v Toruni. Martin Vaculík všetko podriadil tomu, aby skončil lepšie než jeho priamy konkurent. Vynechal preto aj tradičnú Zlatú prilbu v Pardubiciach.
„Môj tím tam možno aj chcel ísť, no vnútorne som cítil, že sa chcem a potrebujem hlavne psychicky sústrediť na posledné preteky Speedway Grand Prix. Rozhodol sa tomu venovať všetku energiu,“ vysvetlil svoj zámer. Ten mu naplno vyšiel. Podobne ako Holder postúpil v Toruni do semifinále. Austrálčan nastúpil v prvej semifinálovej jazde a keď v nej skončil až štvrtý, Slovák vedel, že v druhej jazde mu stačí prísť do cieľa a na krk mu zavesia bronzovú medailu. Skončil v nej tretí a v celkovo hodnotení získal 125 bodov, o dva viac než Holder.
„Veľmi sa teším. Medaila predstavuje historický úspech pre slovenskú plochú dráhu a náš motošport celkovo. Zároveň ju vnímam ako zodpovednosť do budúcnosti, aby som sa naďalej pokúšal o čo najlepšie výsledky a konečné tretie miesto možno aj prekonal. So sezónou, výkonmi i umiestnením som veľmi spokojný. Stále je však čo zlepšovať a budem na tom tvrdo pracovať, pretože niektoré preteky mi nevyšli úplne podľa predstáv. Je to dobrý odrazový mostík na ceste do ďalších sezón. Pokračujem za ďalšími cieľmi,“ naznačil ambície jazdec klubu Stal Gorzów.
Po životnej sezóne v Speedway Grand Prix si vo Varšave ešte prebral cenu pre najlepšieho zahraničného jazdca v poľskej extralige, o čom rozhodli fanúšikovia v hlasovaní.
