Člen strieborného tímu futbalistov ČSSR z OH 1964 v Tokiu Vojtech Masný má 85!
Na životnú kótu číslo 85 sa 8. júla dostal člen strieborného tímu futbalistov ČSSR z olympijských hier 1964 v Tokiu Vojtech Masný. Bol jeden z trojice Slovákov, ktorí si na OH v Tokiu zahrali vo všetkých šiestich zápasoch nášho tímu (strelil dva góly) a jeden zo šiestich, ktorí nastúpili aj vo finále. Vďaka tomu má originál striebornej medaily, ktorí dostali len účastníci zápasu o víťazstvo v turnaji.
Vojtech Masný sa narodil 8. júla 1938 v Chynoranoch. Bol to veľmi rýchly a technicky dobre vybavený ľavý krídelník, ktorý sa vďaka týmto prednostiam vedel výrazne presadzovať aj napriek subtílnejšej postave.
Svoju kariéru spojil dominantne s Jednotou Trenčín. Za tento klub odohral takmer všetky z 255 zápasov (z toho za Trenčín 243), ktoré odohral v I. československej lige. Strelil v nich 71 gólov (z toho za Trenčín 65). Vďaka výborným výkonom sa dostal nielen do družstva olympionikov ČSSR, ale zahral si aj za A-tím.
Za olympionikov ČSSR nastúpil Vojtech Masný spolu na 16 zápasov a strelil v nich 6 gólov. V A-tíme ČSSR odohral 9 zápasov a dal 3 góly, z toho jeden v roku 1966 na Maracane slávnej Brazílii aj s fenomenálnym Pelém. Práve Masný po dvoch Pelého góloch znížil na konečných 1:2. Za B-tím ČSSR v troch zápasoch skóroval štyri razy.
Hodno pripomenúť, že Vojtechov mladší brat, pravý krídelník Marián Masný, ktorý práve podľa staršieho brata dostal známu prezývku Béla, patrí so 73 štartmi medzi najčastejšie reprezentujúcich Slovákov v čs. tíme. Bol dlhoročnou hviezdou útoku Slovana Bratislava a stal sa majstrom Európy 1976.
Kariéra Vojtecha Masného bola – osobitne v tej dobe - mimoriadne dlhá. Veď ešte ako 38-ročný bol v II. národnej lige hrajúci tréner Považanu Nové Mesto nad Váhom. Dovtedy hral sedem sezón v rakúskej lige za First Vienna, v 90 zápasoch tam dal 32 gólov.
Pripomeňme si stručne olympijský futbalový turnaj v Tokiu 1964, na ktorom sa Vojtech Masný významne podpísal pod historický úspech československého futbalu. Okrem neho zo Slovákov odohrali všetkých šesť zápasov len kapitán Anton Urban a obranca Vladimír Weiss (otec veľmi známeho trénera a dedo najlepšieho hráča nedávno skončeného ročníka našej najvyššej súťaže, ktorí nosia rovnaké meno).
V 17-člennom kádri bolo až deväť Slovákov: Anton Urban, Ľudovít Cvetler (obaja Slovan Bratislava), Štefan Matlák, Vladimír Weiss (obaja Inter Slovnaft Bratislava), Anton Švajlen (VSS Košice), Vojtech Masný (Jednota Trenčín), Ján Geleta (Dukla Praha), Ivan Mráz (Sparta Praha) a František Schmucker (Zbrojovka Brno). Slováci tak jediný raz v histórii boli v čs. tíme na olympiáde vo väčšine. Navyše na Slovensku (v Leviciach) sa narodil aj ďalší člen družstva, Čech Jan Brumovský (Dukla Praha).
Družstvo pod vedením trénera Rudolfa Vytlačila, ktorý o dva roky skôr priviedol tím ČSSR k nečakanému striebru na majstrovstvách sveta v Čile, hralo na olympiáde v III. skupine, v ktorej vyhralo všetky tri zápasy. V úvodnom zdolalo Kórejskú republiku 6:1 (Mráz aj Masný dali po dva góly), potom Zjednotenú arabskú republiku 5:1 (skórovali Urban, Mráz i Cvetler) a Brazíliu 1:0.
Vo štvrťfinále si družstvo ČSSR ľahko poradilo s domácim Japonskom (4:0 – jeden gól dal Mráz). Vo semifinále naši zdolali 2:1 tím NDR (znovu skóroval Mráz), hoci v prvom polčase to s nimi vyzeralo zle-nedobre. Nad sily Čechov a Slovákov bol až finálový súper z Maďarska na čele s excelentným strelcom Ferencom Benem, ktorému po bezgólovom polčase podľahli 1:2. Žiaľ strieborné medaily dostali len tí jedenásti naši hráči, ktorí si zahrali vo finále (striedať vtedy ešte nebolo povolené). Ďalší šiesti nemajú ani repliky.
Vo finále si zahrali brankár František Schmucker, Anton Urban, Vladimír Weiss, Karel Lichtnégl, Zdeněk Pičman, František Valošek, Jan Brumovský, Vojtech Masný, Josef Vojta a Ivan Mráz. Samozrejme, na zisku medaily sa viac či menej podieľali všetci, teda aj druhý brankár Anton Švajlen a hráči Ľudovít Cvetler, Štefan Matlák, Karel Knesl, Karel Nepomucký a František Knebort.
Pri bratislavskom stretnutí členov strieborného tímu pred štyrmi rokmi si Vojtech Masný zaspomínal: „Ťažko povedať, na čo z Tokia okrem futbalových zážitkov najviac spomínam, ale nikdy nezabudnem na zemetrasenie. Bolo to nepríjemné. Ležali sme na posteli, ktorá sa s nami ,hongala´ krížom-krážom. To bolo veľmi nezvyčajné. Na otváracom ceremoniáli ma ohúrilo množstvo divákov v hľadisku (kapacita 75-tisíc) a aj množstvo športovcov na ploche.“
Slovenský olympijský a športový výbor jubilantovi Vojtechovi Masnému srdečne blahoželá!
