Člen zlatej šprintérskej štafety na 4x100 m z ME 1971 Juraj Demeč oslavuje 80
Zo Slovenska vyšlo doteraz desať majstrov Európy v atletike. Pod holým nebom sa tento titul podarilo postupne získať Anne Chmelkovej (v Budapešti 1966 v behu na 400 m), Jurajovi Demečovi (v Helsinkách 1971 v štafete na 4x100 m), Imrichovi Bugárovi (v Aténach 1982 v hode diskom), Jozefovi Pribilincovi (v Štuttgarte 1986 v chôdzi na 20 km), Pavlovi Blažekovi (v Splite 1990 v chôdzi na 20 km) a Liborovi Charfreitagovi (v Barcelone 2010), v hale okrem Jozefa Pribilinca (v chôdzi na 5 km v Liévine 1987 aj v Budapešti 1988 v hode kladivom) ešte aj Jozefovi Plachému (v behu na 800 m v Grenobli 1972), Eve Murkovej (v skoku do diaľky v Budapešti 1983), Mikulášovi Konopkovi (vo vrhu guľou v Birminghame 2007) a Jánovi Volkovi (v behu na 60 m v Glasgowe 2019).
Historicky prvým mužom zo Slovenska s titulom európskeho šampióna v atletike bol člen zlatej šprintérskej štafety na 4x100 m na ME 1971 v Helsinkách Juraj Demeč. V rovnakej disciplíne ho o rok neskôr na OH v Mníchove len tri stotiny sekundy delili od zisku olympijského bronzu. Rodák z dnes ukrajinského Užhorodu, ktorý od emigrácie v roku 1986 žije v Nemecku, oslavuje 29. januára 80. narodeniny.
Z webovej stránky Slovenského atletického zväzu atletika.sk sme pri príležitosti významného životného jubilea Juraja Demeča prevzali text, ktorý k jeho uvedeniu do Siene slávy slovenskej atletiky v roku 2014 napísal Marián Šimo.
„Východniari mali vždy rýchle nohy: v čs. šprintérskej štafete 4 x 100 m útočil na európsku medailu už v Štokholme 1958 František Mikluščák, rodák z Kostolian nad Hornádom, ale tesne mu ušla – bronzovú získal až v Aténach 1969 Dionýz Szögedy, pôvodom z Liciniec v Rožňavskom okrese. Zlatá prišla na rad na záver ME 1971 v Helsinkách, kde k senzačnému titulu (39,3) prispel Juraj Demeč – na druhom úseku, tradične obsadzovanom Slovákmi.
Narodil sa koncom vojny v Užhorode, atletickú kariéru odštartoval v Košiciach, jej najlepšie roky zažil v Prahe, ale už tri desaťročia pôsobí v Hannoveri. Sprvu hral futbal za VSS a hádzanú za Lokomotívu, ale prioritne sa venoval tenisu, no len dovtedy, kým náborové súťaže neodhalili jeho talent na šprint.
V osemnástich získal v drese košickej Slávie s Mikluščákom, Valterom a Dubovým prvý čs. titul na 4 x 100 m (1963), o dva roky už však behal za pražskú Duklu a v r. 1967 vyhral prvý zo štyroch individuálnych titulov na 100 m (ďalšie 1972 – 1975) a druhý zo šiestich štafetových (v drese Dukly 1967 a 1972 – 1975).
Štvorica Kříž, Demeč, Kynos, Bohman triumfovala na ME 1971 najmä vďaka zohratosti a riskantnému posunu rozbehových značiek na odovzdávkach. O rok na OH 1972 v Mníchove s Matouškom namiesto Kříža na prvom úseku jej len o tri stotinky unikol bronz – zabehla čas 38,82, dodnes neprekonaný v Čechách ani na Slovensku.
Demeč bežal ešte v štafete na ME 1974 v Ríme (8. miesto, 39,92), o rok sa stal trénerom šprintu v Dukle aj v reprezentácii. Neskôr ho však – vraj po udaniach – z armády prepustili a v roku 1986 s rodinou emigroval do Nemecka, kde dodnes pôsobí ako atletický tréner a tenisový kouč.“
