Mníchov 1972
Západonemecký Mníchov nemal z politického hľadiska z minulosti dobrú povesť. Mesto cítilo jedinečnú šancu nadobudnúť usporiadaním jubilejných Hier XX. olympiády nový príťažlivý imidž. Nemecká spolková republika sa zase chcela prezentovať ako moderná a mierumilovná mocnosť, ktorá už zabudla na nacistickú minulosť. Mníchov pripravil veľmi pekné olympijské hry, ktoré sa vyznačovali malými vzdialenosťami a vysokou návštevnosťou. Žiaľ, túto olympiádu naveky poznačila najväčšia olympijská tragédia v histórii. Pri teroristickej akcii palestínskeho komanda s názvom „Čierny september“ priamo v Olympijskej dedine boli v utorok 5. septembra 1972 nad ránom zabití dvaja členovia izraelskej výpravy. Večer ten istý deň pri nezvládnutom zásahu bavorskej polície proti teroristom zahynuli ich rukami ďalší deviati izraelskí rukojemníci, medzi nimi štyria športovci... Po strašnej tragédii hrozilo, že olympijské hry budú musieť prvý raz vôbec predčasne ukončiť. Napokon však padlo rozhodnutie, že budú pokračovať. OH v Mníchove mali vskutku masovú účasť a dovtedy rekordné rozmery. Štartovalo na nich 7123 športovcov zo 121 krajín. Súťažili v rekordnom počte 195 disciplín 23 športov. Po 36 rokoch sa do programu OH vrátila hádzaná. Pre vodný slalom, ktorý mal v roku 1972 olympijskú premiéru (reprízy sa však dočkal až o dvadsať rokov), slúžil prvý umelý kanál na svete v Augsburgu. Novou dominantou Mníchova sa stal dodnes impozantný Olympijský park so supermoderným atletickým štadiónom. Svetový šport potvrdil v Mníchove výrazný výkonnostný progres. V atletike i v plávaní padlo množstvo svetových rekordov. Ich najväčším zberateľom bol fenomenálny americký plavec Mark Spitz. Úlohu favorita naplnil spôsobom, aký sa v olympijskej histórii pred ním nikomu nepodaril. Vybojoval si sedem zlatých medailí (štyri v individuálnych disciplínach, tri v štafetách) – a každú vo svetovom rekorde! Celkove však dominovali sovietski športovci. Predovšetkým vďaka zisku okrúhleho počtu 50 zlatých medailí, čo bolo historické maximum pre jednu krajinu od Londýna 1908. Medzi nimi vynikli šprintér Valerij Borzov, či superťažký vzpierač Vasilij Alexejev. Najväčšiu publicitu však dostalo družstvo basketbalistov ZSSR, ktoré v poslednej sekunde otočilo skóre finálového zápasu proti USA a uštedrilo Američanom prvú prehru v histórii OH. Výprava ČSSR získala len dve zlaté medaily, o ktoré sa postarali diskársky velikán Ludvík Daněk a gréckorímsky zápasník Vítězslav Mácha. Medailami ozdobili štyroch Slovákov. Vincent Lafko, Andrej Lukošík a Peter Pospíšil boli členmi strieborného družstva hádzanárov a diaľkarka Eva Šuranová získala bronz – prvú a dodnes jedinú olympijskú medailu slovenskej atlétky. V dôsledku mníchovskej tragédie sa olympijské hry navždy zmenili. Hoci sú najväčším mierovým sviatkom, odvtedy ich sprevádzajú obrovské bezpečnostné opatrenia.
