Innsbruck 1976

Štyri roky pred ZOH 1976 reálne hrozilo, že tieto biele hry sa neuskutočnia. V americkom Denveri, ktorý ich mal hostiť, totiž tak narástli pôvodne kalkulované náklady, ale aj obavy z ekologických rizík prípravy hier, že jeho obyvatelia sa v referende vyslovili pomerom hlasov 59,4:40,6 percenta za zákaz podporovania príprav ZOH z verejných zdrojov. Dôsledkom bolo, že metropola štátu Colorado sa vzdala práva usporiadať tieto hry. Vznikol precedens a Medzinárodný olympijský výbor musel hľadať núdzové riešenie. Našťastie, na záskok sa rýchlo ponúkol rakúsky Innsbruck, ktorý disponoval prakticky všetkými potrebnými stavbami, používanými počas ZOH 1964.

Rakúšania aj v dôsledku sklamania zo sapporského vylúčenia Karla Schranza túžili po repríze hier doma. Mali na to vhodné podmienky. Museli len rekonštruovať skokanské mostíky a postaviť novú rýchlokorčuliarsku dráhu. Snaha sa im vyplatila, získali víťazstvá práve v dvoch disciplínach, na ktorých im najviac záležalo. V zjazde mužov v Patscherkofeli pred 60-tisícmi nadšených divákov vyhral Franz Klammer a v skokoch z veľkého mostíka v Bergiseli, odkiaľ krásne vidno panorámu Innsbrucku, ešte pred väčšou návštevou Karl Schnabl. Bolo pozoruhodné, že pre obavy z nadmerného psychického tlaku na olympiáde v domácom prostredí nielen tieto hry, ale celú sezónu vynechala jasná suverénka predošlých sezón Annemarie Moserová-Pröllová, ktorá sa dlho nevedela spamätať zo sapporského sklamania.

Dianie v Innsbrucku a v jeho okolí celkove ovládli predovšetkým športovci ZSSR a NDR. Tieto dve krajiny získali viac než polovicu všetkých zlatých medailí – presne 20 z 37! Sovietska výprava utvorila ziskom trinástich zlatých kovov historický rekord. Jej protagonistkami boli bežkyňa na lyžiach Raisa Smetaninová a rýchlokorčuliarka Taťjana Averinová. Ale športovci ZSSR dominovali aj v behu na lyžiach mužov, biatlone, krasokorčuľovaní (v športových dvojiciach potvrdili svoju výnimočnú suverenitu Irina Rodninová a Alexander Zajcev, v tancoch na ľade Ľudmila Pachomovová a Alexander Gorškov) a tradične aj v ľadovom hokeji. Športovci NDR zase ovládli súťaže na saniach a boboch.

Mimoriadnou osobnosťou hier bola zjazdárka Rosi Mittermaierová z NSR, ktorá na zasnežených svahoch dosiahla to, čo pred ňou žiadna žena – vyhrala slalom i zjazd a bola druhá v obrovskom slalome za nečakanou víťazkou Kanaďankou Kathy Kreinerovou. Inou pozoruhodnou postavou bola americká rýchlokorčuliarka Sheila Youngová. Žena, ktorá vynikala aj v cyklistike a pýšila sa titulom majsterky sveta v dvoch športoch, sa blysla ziskom troch medailí - po jednej z každého kovu.

Výprava ČSSR bola v Innsbrucku podstatne menej úspešná ako v Sappore. Medailu – striebornú – získalo len družstvo hokejistov. Jedným z dvojice jeho trénerov bol slovenský odborník Ján Starší, ktorý sám štartoval na ZOH 1960. Členom tímu však bol jediný Slovák - Pavol Svitana, aj to len v úlohe necestujúceho tretieho brankára. Najlepšie výsledky zo slovenských športovcov v Innsbrucku tak dosiahli bežkyne na lyžiach Gabriela Sekajová a Anna Pasiarová, ktoré boli členkami šiestej štafety na 4x5 km.

Zisk cenného kovu hokejistov bol naozaj pozoruhodný, pretože družstvo ČSSR krátko po začiatku turnaja zdecimovala chrípka. V jej dôsledku tréneri na zápas proti USA nemohli postaviť ani len tri kompletné formácie. Potom v dôsledku pozitívneho dopingového nálezu kapitána Františka Pospíšila (pri liečbe chrípky dostal kodeín) družstvo kontumáciou stratilo dva body z víťazného zápasu nad Poľskom (7:1) a proti NSR (7:4) malo k dispozícii len jediného brankára. Napriek tomu družstvo ČSSR napokon takmer siahalo po zlate! V rozhodujúcom zápase proti ZSSR viedlo najprv 2:0 a potom päť minút pred koncom 3:2. Následne však dvoma gólmi v rozpätí 24 sekúnd Alexander Jakušev a Valerij Charlamov definitívne zvrátili vývoj zápasu v prospech zbornej, ktorá vyhrala olympijský turnaj štvrtý raz za sebou. Pri rovnosti bodov družstiev NSR, Fínska a USA o držiteľovi bronzu rozhodlo skóre zo vzájomných zápasov tejto trojice, ktoré mali najlepšie Nemci.

Za zaznamenanie stojí, že v krasokorčuľovaní na ZOH v Innsbrucku premiérovo zaviedli krátky program, čím sa výrazne znížil význam divácky neatraktívnych povinných cvikov. Novou olympijskou disciplínou sa stali tance na ľade.