Montreal 1976
Kanadský Montreal ako prvé dejisko OH v histórii musel čeliť masívnemu bojkotu. Viaceré africké štáty, ktorých výpravy už boli v dejisku olympiády, požadovali vylúčenie Nového Zélandu. Dôvodom afrických protestov bolo, že reprezentačný tím ragbistov tejto krajiny odohral zápasy na území Juhoafrickej republiky, čím došlo k porušeniu rezolúcie OSN. Reprezentanti JAR boli vzhľadom na rasistickú štátnu politiku dlhodobo vylúčení z medzinárodného športového života. MOV však túto požiadavku odmietol splniť, pretože ragby v tom čase nebolo olympijským športom. Dôsledkom bolo, že 27 krajín (z toho 20 afrických) svoju účasť v Montreale zrušilo. Kanadskí organizátori sľubovali lacnú olympiádu. Pristúpili však na megalomanský projekt hlavného štadióna s obrovskou strechou. Ten všetko neúmerne predražil. Štadión zostal na dlhé roky nedokončený a mesto poriadne zadĺžil na celé desaťročia. Určitý čas vládli obavy, či sa mesto usporiadania OH 1976 nezriekne. Negatívny montrealský príklad sa stal výstrahou pre všetkých budúcich organizátorov olympijských hier. Napriek všetkému uvedenému mali tieto hry po športovej stránke vysokú úroveň a ich ozdobou bola aj špičková technika. Jej ilustráciou bolo supermoderné prenášanie olympijského ohňa z Grécka do Kanady - prenesením iskry pomocou laserovej techniky. Napriek blízkosti svojej vlasti prežili v Montreale veľké rozčarovanie Američania. Tentoraz ich totiž v medailovom rebríčku i v bodovom hodnotení krajín nepredstihli len ich tradiční rivali zo ZSSR, ale aj reprezentanti NDR. Všetky tri krajiny mali jedného štvornásobného zlatého medailistu. Absolútne najväčšia montrealská hviezda však pochádzala z Rumunska a mala len 15 rokov. Gymnastka Nadia Comaneciová nevídaným spôsobom odštartovala éru vrcholnej gymnastickej akrobacie a dominancie detí v tomto športe. Sedemkrát jej cvičenie rozhodkyne ocenili absolútnou známkou desať! Fínsky vytrvalec Lasse Virén ako prvý v histórii OH dokázal zopakovať víťazné double na 5 a 10 km. Mimoriadnu publicitu malo plávanie, v ktorom padlo 30 svetových rekordov. V Montreale prvý raz v olympijskej histórii zaznamenali viacero dopingových prípadov. Čierny biľag dopingového športu si so šiestimi pozitívnymi prípadmi vyslúžilo vzpieranie. Poliak Zbigniew Kaczmarek a Bulhar Valentin Christov v dôsledku dopingových nálezov dokonca prišli o zlaté medaily. Výprava ČSSR získala dve zlaté medaily – jednu nečakane zásluhou strelca Josefa Panáčka a druhú vďaka spolufavoritovi cyklistického šprintu. Rodák z Lozorna Anton Tkáč vo finále šprintu zdolal svoj dávny vzor, legendárneho Francúza Morelona.
