EYOF v Banskej Bystrici: V stredu si na hlavnom pódiu fanzóny pripomenú 50. výročie zisku bronzovej olympijskej medaily diaľkarky Evy Šuranovej
V rámci sprievodného programu XVI. letného Európskeho olympijského festivalu mládeže (EYOF) v Banskej Bystrici sa v stredu 27. júla od 13:30 h na hlavnom pódiu fanzóny EYOF v Parku pod Pamätníkom SNP v Banskej Bystrici uskutoční slávnostné pripomenutie 50. výročia zisku bronzovej medaily slovenskej atlétky Evy Šuranovej v skoku do diaľky na Hrách XX. olympiády v Mníchove v roku 1972.
Pri tejto príležitosti prezident Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV) Anton Siekel a viceprezident SOŠV, zároveň predseda Slovenského atletického zväzu Peter Korčok odovzdajú pamätnú plaketu Petrovi Šuranovi, synovi Evy Šuranovej, ktorá zomrela v roku 2016 vo veku 70 rokov. Šuranovej bronz z Mníchova 1972 je dodnes jediná olympijská medaila, ktorú získala atlétka zo Slovenska.
Kto bola Eva Šuranová
Rodáčka z maďarského Ózdu (narodila sa 24. apríla 1946) Eva Šuranová, rodená Kucmanová, sa do našej športovej histórie zapísala ako vôbec prvá – a žiaľ, dodnes jediná - ženská olympijská medailistka v atletike. Z kvarteta slávnych atlétok, ktoré v Bratislave vyrástli do svetovosti – okrem nej šprintérka Eva Glesková-Lehocká, štvorstovkárka Anna Chmelková-Blanáriková a výškarka Mária Mračnová-Faithová – to dotiahla najvyššie.
Eva Kucmanová sa narodila v maďarskom Ózde, ale už rok po jej narodení sa rodina presťahovala do Veľkého Blahova pri Dunajskej Strede. So športom začínala na základnej škole v Dunajskej Strede - venovala sa atletike, hádzanej aj basketbalu. „Kráľovnej športov“ sa upísala v roku 1962, keď ju tréner Ladislav Pápay zlákal do oddielu DAC. Definitívne jej prepadla v roku 1964, keď prišla študovať do Bratislavy.
V oddieli Slávie SVŠT pod vedením známeho trénera Pavla Gleska na štadióne Mladá garda výkonnostne rýchlo rástla. Bola veľmi všestranná – vynikala síce najmä v skoku do diaľky, ale tituly majsterky ČSSR získala aj v behu na 80 m prekážok a v päťboji. V čase, keď svetový rekord na stovke bol rovných jedenásť sekúnd, ona dosiahla v šprinte čas 11,2 s. A v roku 1966 bola dokonca spoludržiteľka svetového rekordu v novozavedenej disciplíne na 80 m prekážok (14,3 s)!
Napriek tomu, že v skoku do diaľky vyhrala v rokoch 1965 – 68 na majstrovstvách ČSSR štyrikrát za sebou, na olympiádu 1968 v Mexico City 1968 cestovala len ako turistka. Pri tvorbe nominácie zostala ako prvá pod čiarou, ale cestu jej zaplatil oddiel. O rok na ME v Aténach skončila siedma a získala piaty domáci titul v skoku do diaľky. Potom sa vydala a keď priviedla na svet dieťa, nad jej ďalšou atletickou kariérou visel otáznik. Podobne ako jej súputníčka a rovesníčka Mračnová sa však po narodení dieťaťa vrátila na štadióny ešte v lepšej forme - už ako Eva Šuranová.
Pred OH v Mníchove síce Šuranová nebola v reprezentačnom kádri a nemala v príprave žiadne výhody, ale po boku výbornej šprintérky Gleskovej (tá pred OH časom 11,0 s vyrovnala svetový rekord v behu na 100 m) sa pripravila výborne. Keď v júni v skoku do diaľky zlepšila čs. rekord na 658 cm a znovu vyhrala domáci šampionát, nominovali ju do Mníchova.
V závere prípravy dennodenne presne kopírovala časový rozpis súťaže diaľkarok na OH. Olympijská súťaž bola pre ňu životnými pretekmi. Vo veľkom súboji s domácou hviezdou Rosendahlovou a s Bulharkou Jorgovovou skákala lepšie, ako kedykoľvek predtým. V druhom pokuse posunula hranicu čs. rekordu na 660 cm a vo štvrtom sa zlepšila až na 667 cm! V tej chvíli bola druhá za Rosendahlovou (678), ale Jorgovová ju ešte preskočila (677). Eva zostala tretia, ale dva jej skoky s prešľapmi, na ktorých sa podpísal silný vietor, boli kdesi na úrovni víťazného výkonu...
Ďalšiu hviezdnu chvíľu prežila Eva Šuranová o dva roky neskôr na európskom šampionáte v Ríme. Výkonom 660 cm získala striebro, len o päť centimetrov ju preskočila Maďarka Bruzsenyáková. Žiaľ, na OH 1976 v Montreale už skončila neslávne. V kvalifikácii nemala ani jeden platný pokus. Definitívne sa lúčila o dva roky neskôr ako 32-ročná na európskom šampionáte v Prahe. Labutia pieseň bola bez úspechu.
V jej osobe sa potom z našich atletických štadiónov vytratila mimoriadna osobnosť. Jej dovedna 25 čs. rekordov a tucet titulov majsterky ČSSR v štyroch disciplínach hovorí samo za seba. V roku 2014 Evu Šuranovú slovenskí športoví novinári vyhlásili za Športovú legendu. Náhle zomrela na Silvestra 2016.
