Peter Pospíšil
Najstarší zo strieborného tria, Bratislavčan Peter Pospíšil, bol brankár. Do mníchovskej nominácie sa dostal takmer na poslednú chvíľu. Keďže dvom vybraným brankárom – Králikovi a Škarvanovi – to v sezóne nešlo celkom podľa očakávaní, tréner Jiří Vícha vybral na olympiádu aj Pospíšila, pričom nebolo určené, kto z brankárskej trojice má byť jednotka. Sám s nomináciou ani nepočítal, veď z reprezentácie vypadol už pred štyrmi rokmi pre nezhody s vtedajším trénerom Königom.
Pre 28-ročného brankára, ktorý desať rokov chránil bránku Červenej hviezdy Bratislava (ako dorastenec chytal za Slovan), sa olympiáda stala nečakaným vrcholom kariéry. V Mníchove zažiaril najmä v poslednom zápase nášho tímu v semifinálovej skupine proti ZSSR. Sovietskym hráčom zneškodnil dve zo štyroch sedmičiek a pri tretej tak znervóznil strelca, že ten zamieril vedľa. Víťazstvo trojgólovým rozdielom nášmu tímu stačilo na postup do finále!
Špecialista na chytanie sedmičiek odohral v reprezentačnom tíme dohromady len 28 zápasov, ale tie mníchovské si mohol zapísať do osobnej kroniky zlatým písmom. V roku 1973 do nej na rozlúčku s hádzanou pridal titul majstra ČSSR.
Už počas hráčskej kariéry sa Peter Pospíšil venoval fotografovaniu športu. Ako profesionálny fotoreportér v obrázkovom týždenníku Štart (neskôr vo vlastnej agentúre Štartfoto, ktorú založil spolu s dlhoročným kolegom Jánom Súkupom) si neskôr vybudoval medzinárodné meno. Najvyššie medzinárodné uznanie – víťazstvo v súťaži World Press Photo - získala jeho fotografia vzpierača Jána Nagya z OH 1976.
Pospíšil sa ako akreditovaný fotoreportér zúčastnil na šiestich letných a siedmich zimných olympijských hrách, pričom jeho snímky ilustrovali množstvo olympijských a športových publikácií. Pri fotografickej práci výborne využil svoju dôvernú znalosť športu. Aj po päťdesiatke bol vášnivý a všestranný športovec.
Po vážnom úraze, ktorý utrpel na bicykli, však stratil niekdajšiu „iskru“ a po ťažkej chorobe zomrel krátko pred dovŕšením 62. narodenín. Ak rátame aj Mníchov 1972, bol akreditovaný dovedna na 14 olympiádach; viac ich má z našincov pravdepodobne na konte len bývalý člen Medzinárodného olympijského výboru (MOV) Vladimír Černušák.
V Mníchove si Pospíšil preberal strieborný kov ako posledný z nášho tímu. Rád spomínal, že bol posledný, komu dlhoročný prezident MOV Američan Avery Brundage za dvadsať rokov svojho pôsobenia v tejto pozícii zavesil na krk striebornú medailu. Medzinárodný olympijský výbor Petrovi Pospíšilovi v roku 2004 udelil výročnú trofej „Šport a médiá“.
Autor: Ľubomír Souček
