Nora Jenčušová: Cyklistika nie je skejtbording či tenis, jazdíme aj v daždi
Poriadne premočená a unavená prišla do cieľa cyklistickej olympijskej časovky žien na 32,4 km Nora Jenčušová. Aj keď by sa najradšej schovala v stane, ochotne sa ako skutočná profesionálka venovala médiám a trpezlivo odpovedala na otázky. Až potom sa mohla prezliecť do suchého oblečenia a vyhnať zo svalov a tela únavu.
Okolo seba na trati mala hviezdnu spoločnosť. Štartovala medzi najlepšími cyklistkami súčasnosti. Od začiatku v daždi na mokrých cestách išla najmä v zákrutách opatrnejšie. Pred štartom so svojím parížskym tímom Jakubom Vančom a Martinom Fraňom hovorila, že by mohla zdolať aspoň päť súperiek z 35-členného štartového poľa. Napokon bola rýchlejšia ako desať cyklistiek, takže po časovke bola veľmi spokojná. Trať dlhú 32,4 km preletela priemernou rýchlosťou 43,812 km/h za 44:22,30 min. Na víťaznú Austrálčanku Grace Brownovú stratila 4:44,06 min.
„Keď som si pozrela štartovú listinu a konkurenciu, ktorá bola na štarte, chcela som zdolať aspoň päť súperiek. Štartovali prevažne špecialistky na časovku či skvelé dráharky. Potešila som sa, že napokon tých zdolaných dievčat bolo viac. Som veľmi spokojná,“ povedala 22-ročná rodáčka zo Spišskej Novej Vsi.
Už dva dni pred štartom ukazovali predpovede na sobotňajšie popoludnie dážď. Napriek tomu slovenská ženská cyklistická jednotka dúfala, že počas časovky bude vládnuť lepšie počasie a teplý vzduch vysuší mokrú cestu.
„Hodinu pred časovkou som mala stále pripravené ešte plášte na kolesá, ktoré sú rýchlejšie. Sú však do suchých podmienok. Potom sme ich vymenili za tie, ktoré lepšie držia na mokrých cestách. V zákrutách som nechcela veľmi riskovať. Hovorila som si, že radšej stratím dve sekundy ako tridsať po prípadnom páde. Aj tak mi dvakrát či trikrát zadné koleso trocha šmyklo, ale ustála som to,“ pridala postreh študentka košickej Technickej univerzity.
Aj keď má rada radšej teplejšie počasie, na mokré podmienky počas pretekov si už zvykla. Pre cyklistickú rodinu nie sú ničím výnimočným.
„My jazdíme v každom počasí, napríklad na rozdiel od skejtbordistov či tenistom, ktorým v prípade dažďa vedia zápasy odložiť. Možno je to nefér, že na rozdiel od iných jazdíme aj v nečase, ale je to cyklistika,“ podotkla.
Po príchode do Paríža bola pokojná a nepociťovala žiaden stres. Štartová horúčka sa dostavila až po príchode k Invalidovni, kde bol štart časovky. Podľa cyklistky je však potrebná, aby športovca nabudila.
Cyklistky štartovali pred známou Invalidovňou a finišovali na moste Alexandra III. Trať mali okolo viacerých parížskych pamiatok. Ulice francúzskej metropoly bude Jenčušová opäť spoznávať aj 4. augusta, keď sú na programe preteky s hromadným štartom. Dovtedy chce absolvovať tréningové jazdy.
„Nájsť miesto je veľmi náročné. V Paríži sa trénovať nedá, musíme ísť aj 90 minút od centra, aby som mohla jazdiť. Na preteky sa však pripravím. Na štarte nás bude 90, absolvujeme 160 km. Uvidíme, ako sa bude v pelotóne taktizovať. Ale chcela by som byť súčasť úniku,“ povedala zverenka Lenky Ilavskej – Litvinovej, ktorá bola až doteraz poslednou Slovenkou na štarte cyklistickej časovky. Bolo to v roku 1996 v Atlante.
