Dlhodobá koncepcia rozvoja športu obrúsi hrany a stanoví jasné ciele
Prezident Slovenského olympijského a športového výboru Anton Siekel a štátny tajomník Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR Ivan Husár sa počas konferencie SPORT (R)EVOLUTION nezhodli v názore, či Slovensko potrebuje ucelenú koncepciu rozvoja športu na dlhšie obdobie. Šéf SOŠV, ktorý cíti potrebu mať stratégiu až na desaťročné obdobie, pripomína, že aj vláda má svoje programové vyhlásenie. Rovnaký dokument potrebuje preto aj šport. Naopak, Ivan Husár si dlhodobú stratégiu nevie predstaviť. Ciele a vízie by napísal maximálne v piatich bodoch na jeden papier formátu A4.
Zo štrnástich tém konferencie toto bola pravdepodobne najsledovanejšia diskusia – a jediná vyhrotená. Ukázala viaceré názorové nezhody medzi dvoma mužmi na čele slovenského športu. Anton Siekel však viackrát zdôraznil, že v tomto prípade nejde o osobný spor dvoch mužov, ktorí sú v tomto prípade irelevantní. Ide o spor športového hnutia, ktorého je SOŠV strechou, s úradom štátneho tajomníka pre šport.
„Predošlý štátny tajomník pre šport Jozef Gönci mal pri nástupe do funkcie dôveru športového hnutia, ale nemal dôveru politikov – musel o ňu bojovať. Ivan Husár je v opačnej pozícii. Má dôveru politikov, ale dôveru športového hnutia si musí zaslúžiť a bojovať o ňu. Je to veľmi podstatné, verím, že ho presvedčím, aby o ňu bojoval,“ tvrdil Anton Siekel. Ivan Husár zareagoval: „Nebudem so zväzmi bojovať o dôveru.“ Siekel kontroval: „Ale mali by ste.“ Na to zase štátny tajomník: „Keď bude spravený petičný formulár 90 zväzov za moje odvolanie, je to vec piatich minút.“
Prezident SOŠV dostal vo voľbách silný mandát na zastupovanie slovenského športu. Po dlhých diskusiách sa mu podarilo naplniť spoločenskú objednávku a v decembri 2018 vznikol Slovenský olympijský a športový výbor ako strešná organizácia slovenského športu. Od jeho zvolenia k transformácii SOŠV prešli dva roky, hľadali sa účinné formy, ako bude zmenená organizácia fungovať. Rovnako dlho sa hľadali aj možnosti, ako vytvoriť pozíciu štátneho tajomníka pre šport či ako financovať šport prostredníctvom vlastného fondu. Oba tieto ciele, do ktorých naplnenia vložil Anton Siekel veľké osobné úsilie, sa v posledných dvoch rokoch stali skutočnosťou.
„SOŠV si vybudoval dôveru v slovenskej športovej obci. Nevyhýbame sa ťažkým témam, hovoríme o problémoch i bolestiach slovenského športu. Snažíme sa každému hovoriť, čo znamená šport a aký má význam. Nezaujíma nás len vrcholový šport, ale máme výborné programy pre rekreačný i mládežnícky šport, ktoré vznikli pod hlavičkou SOŠV. Verím, že SOŠV aj budúcnosti bude strešnou organizáciou, ktorá sa bude tešiť rešpektu a vážnosti za jej publikované stanoviská,“ vyjadril želanie prezident SOŠV.
PROCES AKO PRI VYTVÁRANÍ STRECHY ŠPORTU
Slovenskému športu dnes chýba predovšetkým jasná stratégia a vízie zo strany štátu. Tak, ako má vláda svoje programové vyhlásenie, v ktorom si definuje svoje úlohy na celé volebné obdobie, aj slovenský šport by podľa Antona Siekela mal mať dlhodobú stratégiu a štátnu koncepciu rozvoja, ktorá určí, kde sa chce nachádzať o niekoľko rokov. Vďaka stanovenej koncepcii by sa nevyťahovali témy pomoci športu ad hoc. Dnes všetci hovoria o rôznych témach, ale nikto ich komplexne nerieši. Úlohy a ciele by mali byť jasne zadefinované a pracovalo by sa na ich napĺňaní. „A ak by sa neplnili, vyvodzovali by sa dôsledky,“ uviedol Siekel.
Za plnenie úloh by zodpovedalo nielen ministerstvo školstva, ale aj úrad splnomocnenca vlády, rezortné centrá vrcholového športu, SOŠV, Slovenský paralympijský výbor, Slovenská asociácia športu na školách, Slovenská asociácia univerzitného športu a mnohé ďalšie inštitúcie. „Dnes s inštitúciami, ktoré máme, vieme urobiť kus práce, ak sa nám podarí dať nabok to osobné. Ukončime osobné animozity a poďme pracovať,“ vyzval Anton Siekel. Inštitúcie starajúce sa o šport by si mali sadnúť už dnes za jeden stôl a zhodnotiť, kde sa nachádza slovenský šport. Každý z týchto subjektov by však mal nielen zhodnotiť svoju prácu, ale aj načrtnúť riešenia do budúcnosti.
„Dnes potrebujeme začať diskusiu, ako si predstavujeme slovenský šport v roku 2030, ako a kto má na ňom participovať, čo je čia úloha. Nemalo by sa stávať, že oddelene od seba budeme prinášať závery a komunikovať ich. Z toho by aj verejnosť bola rozpačitá. Malo by sa postupovať procesne rovnako, ako keď sme vytvárali strechu. Museli sme komunikovať o mnohých otázkach a hľadať na ne odpovede. Vízie do roku 2030 by pokrývali ďaleko širší horizont ako je jedno volebné obdobie,“ hovoril Siekel.
NÁRODNÁ STRATÉGIA JE VÝZVA, NIE ZBYTOČNOSŤ
Aj podľa Iva Doležala zo strategickej konzultačnej spoločnosti PwC Slovakia je dôležité mať koncepciu, aby sa správne nasmerovali financie na rozvoj športu. „Vo svete sú rôzne formy striech športu. SOŠV združuje veľa organizácií, je prirodzeným partnerom pre verejný sektor i verejnosť. Mal by byť schopný navrhovať smerovanie rozvoja športu i koncepcie,“ tvrdil Doležal.
Na ministerstve školstva vzniklo v minulosti viacero koncepcií týkajúcich sa športu. Zatiaľ posledný strategický materiál pokrýval obdobie do začiatku tohto roka a mal sa vyhodnotiť do 28. februára tohto roka. Doteraz sa tak nestalo... Podľa Ivana Husára by ju mali vyhodnocovať predošlí zostavovatelia. Súčasnej vládnej garnitúry sa netýkal, keďže ho nepripravovala a nebola pri moci. Úspešný volejbalový tréner si v súčasnosti ani nevie predstaviť koncepciu na dlhé časové obdobie, keďže podľa neho by nič nové nepriniesla.
„Plánov a stratégií sme už mali kvantá. Vždy boli o tom, že chceme rozhýbať detí, zvýrazňujeme význam športu pre zdravie a ako jednu z foriem prevencie pred chorobami a deklarujeme vylepšiť infraštruktúru, ktorá je v dezolátnom stave,“ tvrdil Husár a upozornil na problém školských telocviční. Mnohé sú v nevyhovujúcom, ba až katastrofálnom stave. Existujú aj školy, v ktorých majú žiaci telesnú výchovu na chodbách. „Tabuľky sú jasné, realita v praxi je katastrofálna. Budem chcieť, aby sme počas tohto volebného obdobia urobili aj konkrétne činy, nie koncepciu. Nevidím preto potrebu napísať špeciálnu národnú koncepciu na desať rokov. Viem si ju predstaviť maximálne na päť rokov, aj to iba na jednom papieri formátu A4 s piatimi bodmi.“
Anton Siekel nesúhlasí s názorom, že národnou stratégiou sa neoplatí zaoberať. Mala by to byť podľa neho pre každého výzva, ktorej je potrebné sa venovať a neskrývať hlavu do piesku. SOŠV je pripravený s jej prípravou pomôcť, čerpať sa môžu aj skúsenosti zo zahraničia a aplikovať ich na slovenské podmienky.
„Musíme mať kvalifikované ukazovatele. Dnes sa nachádzame na chvoste európskych investícií do športu. Bol tu dlho jeden veľký investičný dlh. To je fakt, ktorý nemôže nikto spochybniť. Nie je dôležité, čo chcú Siekel či Husár. Prvoradé je zadefinovať, čo od športu a športového hnutia očakáva táto krajina, aká je verejná objednávka, čo si vyžadujú rodičia, ktorí vedú svoje deti k športu, čo si vyžadujú rekreační športovci. Toto je naša úloha. SOŠV musí túto agendu komunikovať. Bol by som rád, ak by sa nám podarilo presvedčiť pána štátneho tajomníka, že je to aj jeho povinnosť a úloha, pre ktorú jeho úrad vznikol,“ argumentoval prezident SOŠV a zdôraznil, že každá dobrá vízia musí byť podložená faktami.
Rovnakým názorom sa prezentoval aj Ivo Doležal. Ako príklad dlhodobého uvažovania použil Európsku komisiu a oblasť zelených energií. V koncepcii uhlíkovej neutrality si stanovila ciele až do roku 2050. „Je dôležité si stanoviť víziu, kam sa chceme dostať, aj keď nám na začiatku chýbajú nástroje i cesta, po ktorej sa chceme dostať k strategickým cieľom. Keď chceme naplniť priority a potreby športových zväzov a nemáme dostatok finančných prostriedkov, je dôležité si stanoviť dlhodobý cieľ, ktorý dáva všetkým zmysel. A potom čiastkové ciele, ktoré budú smerovať k naplneniu hlavného,“ vysvetľoval Doležal.
OD CELOSPOLOČENSKEJ DISKUSIE K STANOVENIU CIEĽOV
Na začiatku by sa mala uskutočniť celospoločenská diskusia, v ktorej by sa presne zadefinovali priority slovenského športu od rekreačného až po vrcholový. Slovensko sa môže vybrať rovnakým smerom ako ropné kráľovstvá, ktoré chcú najviac medailí a podriaďujú tomu svoje stratégie – predovšetkým nakupujú športovcov a udeľujú im občianstva. „Je aj cesta športu pre každého. Na nej sa snažíme vylepšovať stav spoločnosti, verejného i mentálneho zdravia, bojujeme s kriminalitou. Čím dlhší horizont cieľov, tým je projekt ambicióznejší,“ povedal Doležal.
Napriek týmto slovám a silným argumentom Ivan Husár naďalej odmietal koncepciu na dlhšie obdobie a zopakoval, že problémy v športe sú stále rovnaké a vízie sa opakujú: „Starne nám generácia, za chvíľu budú dôchodcovia zo silných populačných ročníkov z konca 70. rokov. Musíme sa pozerať na šport pre seniorov. Netreba nič písať, stačí to vyriecť.“
Husár deklaroval záujem o spoluprácu s SOŠV a snahu o transparentnosť financovania, výstavby infraštruktúry, podpory športovania detí, mládeže i seniorov. Podľa jeho slov je segment vrcholového športu u nás malý, často démonizovaný: „Musíme ho podporovať, lebo je to obraz Slovenska a zároveň sa ním vytvárajú vzory. O slová masový šport, cykloturistika, turistika sa sekcia športu doteraz ani neobtrela a niektorí ľudia v nej pracujú aj 30 rokov. A to je smutné. Nehádžem na nikoho vinu, ale taký stav je. Všade sme počúvali len slová vrcholový šport, vrcholový šport...“
Práve iné názorové pohľady sú podľa Iva Doležala hlavným dôvodom, prečo Slovensko potrebuje dlhodobú stratégiu. Nemá byť revolučná, ale má stanovovať ciele a nastaviť správnu mieru do jednotlivých oblastí. Koncepcia zafixuje vstupné dáta, obrúsi hrany a stanoví hranice. „Z oboch strán počúvam, že potrebujeme vybalansovať vrcholový a rekreačný šport, či nájsť mieru zastúpenia väčšinovej populácie v porovnaní so znevýhodnenými skupinami. Tieto debaty prebiehajú aj v štandardnom procese tvorby stratégie. Je však v ňom potrebné nastaviť koniec. Po vecnej diskusii by mali obe strany prísť ku kompromisu. Jednotlivé strany sa dostanú do procesu, v ktorom sú mantinely a v rámci nich potrebujú nájsť formy spolupráce,“ hovoril Doležal.
