Športový publicista a „kronikár“ bratislavského športu Igor Machajdík oslavuje sedemdesiat
Podľa vzhľadu by to nikto netipoval, ale faktom je, že športový publicista a „kronikár“ bratislavského športu Igor Machajdík oslavuje 13. marca sedemdesiatku. Počerný chlapík s fúzikmi je nielen autor viacerých publikácií historického charakteru, viacerých rozhlasových relácií a množstva článkov so športovou tematikou, ale aj dlhoročný propagátor olympizmu, moderátor športových a olympijských akcií, lektor olympijskej výchovy, či vedúci vedomostných súťaží žiakov a študentov o olympizme.
Igor Machajdík je rodák z Nového Mesta nad Váhom. V Bratislave pevne „zakotvil“ počas štúdia archívnictva na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského a zostal jej verný až dodnes. Hoci zamlada sa aktívne venoval viacerým športom (futbal, atletika, plávanie, kolky), prvých sedem rokov po skončení vysokoškolského štúdia pôsobil v oblasti kultúry. Až potom ho nadobro opantal šport.
V roku 1988 nastúpil do Múzea telesnej kultúry (MTK) v SR, ktoré sa neskôr transformovalo na dnešné Slovenské olympijské a športové múzeum. „Spočiatku som tam dostal na starosti fotodokumentáciu a všetko, čo sa týkalo kolektívnych športov a hier. Postupne však došlo k tomu, že som sa venoval aj ďalším odborným činnostiam a agendám charakteristickým pre inštitúcie tohto typu,“ spomína Igor Machajdík.
V múzeu skončil v roku 2005 a potom začal pracovať v Národnom športovom centre. Tam strávil sedemnásť rokov, až kým v roku 2022 odišiel do dôchodku. „Mal som tam na starosti športovú literatúru, študovňu a vzdelávanie,“ hovorí.
Na pracoviskách úzko spätých so športom prežil Igor Machajdík spolu 34 rokov. Popri dennodennej práci ich naplnil aj bohatou lektorskou, moderátorskou aj scenáristickou či publikačnou činnosťou, vrátane knižnej. Medzi jeho dielami so športovou tematikou sú publikácie Športové hry starej Bratislavy, Bratislavskí olympionici XX. storočia, 100 rokov zápasenia na Slovensku, Pamätnica spod vysokej siete, či Vodné pólo (terminológia v rôznych jazykoch).
Bol aj jedným z autorov komplexných publikácií Olympijské hnutie na Slovensku: od Atén po Atlantu (vyšla v roku 1996 k storočnici novovekých olympijských hier), Na ceste k modernej žene (tam sa venoval ženám v športe – od diskriminácie k suverenite), Kokava nad Rimavicou, vlastivedná monografia (jeho obsiahla časť tejto „mamutej“ knihy bola venovaná športu).
Z Machajdíkovej publicistickej tvorby je očividné, že hoci nie je bratislavský rodák, jeho „srdcovkou“ sa stal bratislavský šport. „Táto téma ma opantala, pretože Bratislava sa stala vstupnou bránou športu na Slovensku. Hlavné mesto Slovenska preberalo všetko, čo sa týkalo športu, z prvej ruky z Viedne alebo z Budapešti. Vďaka tomu to tu bolo v slovenských pomeroch originálne,“ vysvetľuje Igor Machajdík, prečo ho zaujal dominantne bratislavský šport.
„Najzaujímavejšie obdobia pre mňa sú druhá polovica devätnásteho storočia a začiatok dvadsiateho, teda éra Uhorska, ako aj éra I. Československej republiky. Vtedy sa šport na Slovensku vykonával z čistej lásky a dostával svoje základy. Veľmi veľa som sa hrabal v archívoch. Zaujímala ma genéza športu v hlavnom meste a následne aj na celom Slovensku. Z historických dokumentov ako aj z mnohých perličiek som potom veľmi prácne skladal pravdivú históriu,“ dodáva.
Tieto slová dobre ilustruje anotácia Machajdíkovej knihy Športové hry starej Bratislavy, v ktorej sa píše, že „...ponúka nahliadnutie do mestského prostredia "športového panoptika" a pomocou faktografie, autentických archívnych dokumentov, unikátnych fotografií a originálnej dobovej tlače zaznamenáva prienik do obdobia, keď sa šport stával fenoménom. Časové obdobie druhej polovice 19. storočia a tiež prvé decéniá 20. storočia, čo sa športu týka, možno označiť za priekopnícke, pretože práve vtedy dochádzalo k formovaniu moderného športu na Slovensku. Svoju popularitu si postupne získali kolektívne športy - futbal, volejbal, basketbal, hádzaná, vodné pólo, ragby, ľadový hokej, i tie individuálne - tenis a stolný tenis. Ich vývoj sprevádzali väčšie či menšie úskalia a peripetie, ale aj pre dnešného súčasníka úsmevné i fascinujúce momenty. No napriek prekážkam možno povedať, že práve v týchto pionierskych časoch charakterizovali šport také atribúty ako nadšenie, nezištnosť, úcta, skromnosť a iné „športové archaizmy“.
Jubilant si dosť cení aj svoje autorstvo (ktoré zahŕňalo tvorbu scenára aj účinkovanie) viacerých rozhlasových relácií z oblasti histórie športu a olympizmu. Tieto relácie pripravoval pre Odbornú redakciu umelecko-dokumentárnej publicistiky. Išlo napríklad o: Úspechy pod piatimi kruhmi I, II, III, V drese Uhorska, Okamihy víťazstiev, Chmaty v čase, Život na žinenke, Zlato z ľadu, S magnetom v lapačke, Dvaja v zlatom ringu, Lopta nad sieťou, atď.
V súčasnosti je členom mediálnej a edičnej komisie SOŠV, do vlaňajška bol členom komisie SOŠV pre rovnosť príležitosť (pôvodne to bola komisia pre ženy a šport).
Slovenský olympijský výbor Igorovi Machajdíkovi za olympijskú výchovu udelil Cenu Vladimíra Černušáka za rok 2014. Vlani si zase za dlhoročnú prácu v prospech slovenského športu a olympizmu prevzal Bronzový odznak SOŠV. Jubilantovi srdečne blahoželáme!
