K téme Zákona o športe, o ktorého návrhu budú rozhodovať poslanci Národnej rady SR, bolo v posledných dňoch povedaného už veľa. Slovenský olympijský a športový výbor nepodporuje terajší návrh a už viackrát požiadal o jeho odborné prepracovanie po konzultáciách s celým športovým hnutím.

Najväčšie výhrady k návrhu Zákona o športe

• Netransparentný a neparticipatívny proces jeho prípravy bez diskusie systémom „o nás, bez nás“ za zatvorenými dverami ministerstva.
• Komplikovaná, často nejasná a nejednoznačná právna úprava.
• Nové obmedzujúce bariéry rozvoja slovenského športu.
• Nová byrokratická záťaž a komplikácia nastavených administratívnych  procesov.
• Nový extrémne prísny sankčný systém.
• Nový robustný kontrolný štátny mechanizmus (pričom oblasť športu už v súčasnosti reguluje aj množstvo iných predpisov).
• Viaceré zásahy do autonómie slovenského športového hnutia.
• Viaceré neaplikovateľné ustanovenia.
• Prísnejšie regulačné lehoty (pričom už v súčasnosti je náročné všetky plniť).
• Absentujúca ambícia riešiť rozvoj športovej infraštruktúry, podporu športových podujatí, nedostatok trénerov alebo motivovanie súkromného sektora podporovať šport.

Nedostatkov je v návrhu zákona oveľa viac. Veď len k návrhu novej právnej úpravy v rámci pripomienkového konania prišlo 652 pripomienok, len minimum z nich bolo akceptovaných.

Premárnená šanca 

Tvorba nového Zákona o športe by nemala vznikať bez širokej spoločenskej diskusie a upravenia v Programovom vyhlásení vlády SR. Nič z toho sa neuskutočnilo. Závažnosť tejto situácie podčiarkuje aj fakt, že návrh nebol prerokovaný v Legislatívnej rade vlády SR.

Samotný proces a náhla zmena z novely na úplne nový zákon boli tiež zvláštne a v kontexte ďalších krokov sa navrhovaná právna norma javí ako osobná ambícia úzkeho okruhu ľudí zo sekcie športu MŠVVaŠ bez legitimity takéhoto procesu prostredníctvom Programového vyhlásenia vlády SR, úlohy z Vlády SR či požiadavky športového hnutia. Táto situácia by si zaslúžila samostatný odborný článok.

Čo sa týka legislatívneho procesu, tak, bohužiaľ, zapracovaných pripomienok od množstva subjektov bolo len zopár. Zo 65 pripomienok SOŠV bola zapracovaná len 1 (slovom jedna)!

Nie je preto pravdivé tvrdenie, že „v rámci rozporového konania so Slovenským olympijským a športovým výborom (ďalej „SOŠV“) bola akceptovaná polovica zásadnych pripomienok.“  Je pre nás zarážujúce prečo autor tohto vyhlásenia tvrdí skutočnosti, ktoré sú v rozpore s realitou, a nevieme, aký účel tým sleduje.

Ako kvalitne je návrh zákona pripravený, svedčí aj to, že po jeho predložení do parlamentu sám predkladateľ z rezortu školstva podal k prerokovávanej legislatíve vyše 60 pozmeňovacích návrhov.

Nielen SOŠV, ale ani Slovenský paralympijský výbor a celé športové hnutie nesúhlasia s týmto postupom. Rovnako ani odborná obec v zastúpení špičkových právnych expertov z oblasti športového práva v Legislatívno-právnej komisii SOŠV sa s týmto procesom nestotožnila. Výhrady majú aj tvorcovia pôvodného Zákona o športe, ktorý sa vtedy pripravoval 2 roky a jeho prijatiu predchádzalo množstvo diskusií a stretnutí pracovných skupín. Nesúhlas s týmto procesom vyjadril aj štátny tajomník Ministerstva spravodlivosti SR Peter Sepeši.

Ponuka na zvýšenie financií v športe znie lákavo, ale táto zmena nebola nikdy predmetom rokovania Vlády SR a ide len o narýchlo ušitý pozmeňujúci návrh bez riadnych prepočtov a potvrdení Ministerstva financií SR, navyše krátko pred parlamentnými voľbami. Je predpoklad, že takýmto obchádzaním štandardných postupov by nová vláda SR mala celkom legitímne právo zvažovať revíziu zákona ako celku.

Slovenský šport je založený na dodržiavaní jasných pravidiel a princípov fair play. Športové hnutie chce byť dôveryhodný partner pre širokú politickú scénu. Je pravda, že športová obec žiada zmenu legislatívy aj financovania športu, ale len na základe odbornej a férovej diskusie a s legitímnymi partnermi, ktorí majú mandát.  V žiadnom prípade preto nie je ochotná pristúpiť na „obchod“, v ktorom by výmenou za zmenu zásadného odmietavého postoja, ktorý dlhodobo verejne komunikuje, malo byť navrhované navýšenie financovania v športe.

Tento postup športové hnutie odmieta a nemôže takúto formu tvorby zákonov svojou podporou legitimizovať. Takýto krok by sa mohol do budúcna stať precedensom aj v iných prípadoch. Slovenský šport má ambíciu byť pozitívnym príkladom a nie naopak. Sme preto presvedčení, že poslanci pri hlasovaní o tomto zákone podporia našu snahu a návrh Zákona o športe z uvedených dôvodov odmietnu.