Fond na podporu športu by mal pracovať podľa analýz a faktov
Financie z Fondu na podporu športu sa musia prerozdeľovať na základe analýz, faktov a zverejnených dát. Počas konferencie SPORT (R)EVOLUTION 2020 sa na tom zhodli prezident SOŠV Anton Siekel, výkonný riaditeľ SOŠV Gábor Asványi a predseda správnej rady Fondu na podporu športu Ladislav Križan, ktorý v čase debaty bol vo funkcii len štrnásť dní.
Fond na podporu športu (FNPŠ) vznikol na základe poslaneckého návrhu zákona vlani, tento rok mal začať naplno fungovať. Reálne sa činnosť fondu rozbieha až v druhej polovici septembra, dovtedy ju poznačili personálne zmeny v správnej rade i prípravy množstva smerníc. Po parlamentných voľbách mala správna rada už troch predsedov, Jozefa Gönciho len na krátky čas nahradil Dušan Guľáš a následne po jeho odstúpení vymenovala vláda Ladislava Križana.
„Moje názory sú konzistentné a nemenia sa. Som prvý medzi jedenástimi rovnými. Mojou ambíciou je vytvoriť nezávislú, apolitickú a rešpektovanú verejnoprávnu organizáciu. Nemáme byť sóloví hráči. Potrebujeme výbornú komunikáciu so SOŠV a s ďalšími subjektmi pôsobiacimi v športe. Ten dnes potrebuje spoluprácu, aby sme spoločne prežili do lepších čias. Strategické rozhodnutia nesmieme prijímať na základe subjektívnych presvedčení, ale na základe analýz, faktov a zverejnených dát. Chcem, aby správna rada prijímala svoje rozhodnutia konsenzom. Výsledok hlasovania 6:5 by som považoval za nešťastný,“ definoval svoje priority predseda správnej rady FNPŠ Ladislav Križan. Ďalej uviedol, že za najdôležitejší v športe považuje ľudský kapitál, tvorený do značnej miery dobrovoľníkmi.
Diskutujúci sa zhodli, že slovenský šport potrebuje spoluprácu medzi SOŠV, štátnym tajomníkom rezortu školstva pre oblasť športu Ivanom Husárom, splnomocnencom vlády SR pre mládež a šport Karolom Kučerom a Fondom na podporu športu. Šport a politika potrebujú symbiózu, nie je možné ich oddeľovať. Politické argumenty však nemôžu pri športových otázkach prevážiť nad požiadavkami a argumentami hnutia. Primárnym záujmom politikov by malo byť nadobudnutie vedomosti, prečo podporovať šport a prečo je doň dobré investovať.
„Jedenásť ľudí v správnej rade zodpovedá svojimi znalosťami za to, aby Fond na podporu športu fungoval. Za SOŠV môžem povedať, že sa vynasnažíme, aby ich práca bola čo najviac uľahčená. Je potrebné, aby sa každý z členov správnej rady vedel postaviť pred objektív a povedať, že sa rozhodol hlasovať za ten a ten projekt na základe takých a takých argumentov,“ hovoril Anton Siekel.
NAJVÄČŠÍ BALÍK FINANCIÍ DO INFRAŠTRUKTÚRY
Nikto nespochybňuje, že najväčší finančný balík potrebuje dnes infraštruktúra. Slovensko len v minime športov ponúka športoviská svetovej úrovne. Podľa dostupných analýz je väčšina športovej infraštruktúry zastaraná či v nevyhovujúcom stave, investičné dlhy sa pohybujú v stomiliónových sumách. „Fond však má podporovať rozmanité oblasti športu, nielen infraštruktúru,“ pripomenul Gábor Asványi.
Podľa výkonného riaditeľa SOŠV by bolo vhodné, ak by z 20 miliónov eur, ktoré má FNPŠ k dispozícii na jeden rok, sa desať miliónov vyčlenilo na infraštruktúru, jeden milión na činnosť fondu a zvyšných deväť miliónov by sa prerozdelilo medzi výzvy všetkých šiestich pracovných komisií. K presunom financií medzi komisiami by mohlo prísť v prípade veľkého záujmu o výzvu a väčšieho počtu subjektov, ktoré splnia jej podmienky. Ak by po výzvach zostali k dispozícii ešte financie, mohla by sa ich časť presunúť aj na ďalší rok.
„Vychádzam aj zo skúsenosti z roku 2019, keď SOŠV prvýkrát v histórii prerozdeľoval 3 milióny eur na infraštruktúru. Je potrebné popasovať sa s rôznymi praktickými vecami aj z odbornej stránky. V prvej výzve fondu by sa malo pokryť celé spektrum infraštruktúry – od budovania novej, cez rekonštrukcie, modernizácie i možnosti technického vybavenia.“
V súčasnosti nie je jasné predovšetkým ďalšie smerovanie fondu. Štátny tajomník ministerstva školstva Ivan Husár napriek tomu, že FNŠP je verejnoprávna inštitúcia, chce v ňom presadzovať agendu ministerstva. Navrhuje, aby až 95 percent prostriedkov sa použilo na športovú infraštruktúru.
„V posledných týždňoch a mesiacoch odzneli okolo fondu rôzne vyhlásenia a bolo ťažké interpretovať, čo sa ide diať. Fond sa riadi zákonom definujúcim oblasti, v ktorých má pôsobiť. Neviem odpovedať na otázku, koľko peňazí by malo ísť na infraštruktúru. Došlo totiž k zmene základnej filozofie. Dnes je pripravený vo Fonde balík 10 až 15 miliónov eur na infraštruktúru, ktorý by sa dal použiť okamžite. Podľa nás je vhodné ho použiť najmä na drobnú športovú infraštruktúru,“ uviedol prezident SOŠV Anton Siekel.
DÔLEŽITÉ JE URČENIE PRIORÍT
Podľa štúdie SOŠV a KPMG sa každé investované euro do športu vráti štátu štvornásobne. Aj z tohto pohľadu sa budovanie infraštruktúry oplatí. Dôležité je správne nastavenie pomeru spolufinancovania z rôznych zdrojov. „Samosprávy i súkromný sektor sú v prípade motivácie ochotné investovať do infraštruktúry. Tu vidíme priestor, aby sme správne nastavili parametre a motivovali spoločnosti, ktoré peniaze majú, ale nejakým spôsobom váhajú, aby ich investovali do infraštruktúry,“ doplnil Gábor Asványi.
Slovenskému športu chýba najmä štátna koncepcia, kam sa má v budúcnosti dostať a kde ho vláda vidí. Nezodpovedaná je aj otázka, či Slovensko potrebuje infraštruktúru národného alebo regionálneho významu, alebo na rozvoj športu postačujú iba telocvične pri školách. Národný program by určil jednotlivé priority. Fond by mal podľa SOŠV predovšetkým prerozdeliť prostriedky na drobnú športovú infraštruktúru, opravy a sanáciu, čo prinesie želaný efekt a predovšetkým rýchlu pomoc pre slovenský šport.
Peniaze by mali byť použité rýchlo, adresne a predovšetkým efektívne
Jednoznačne musí byť povedané, kam majú tiecť financie. Návrhy by podľa Antona Siekela mala predstaviť expertná skupina zložená z odborníkov. „Ak si dnes povieme, že prioritou krajiny je plávanie, vzhľadom na stav bazénov málokto bude môcť spochybniť investície do nich. Alebo si môžeme povedať, že chceme mať dobré zimné športy a potrebujeme dostavať biatlonové areály, bežecké trate. Alebo sa zameriame na krízový stav halových športov... Odborná skupina musí povedať verejnosti, čo je dnes potrebné robiť a kam investovať. Peniaze by mali byť použité rýchlo, adresne a predovšetkým efektívne,“ myslí si prezident SOŠV.
Podľa Siekela je dôležité, aby sa FNPŠ riadil faktami, dátami, analýzami a subjektívny vplyv bol minimalizovaný. Rozhodovať o návrhoch všetkých výziev by nemali úradníci, ale ľudia poznajúci šport a športové prostredie.
S týmito slovami súhlasil aj Ladislav Križan, podľa ktorého sa strategické rozhodnutia majú prijímať na základe analýz a faktov, a nie na základe subjektívnych názorov. S členmi správnej rady sa už zhodol, že pre ich predvídateľnejšie uvažovanie je dôležitá komplexná správa, v akom stave sa šport nachádza, vrátane infraštruktúry. Od vzniku samostatného Slovenska sa nevypracoval žiaden podobný dokument. Neexistuje centrálny súpis, v akom stave je infraštruktúra, pre aké typy športov je vybudovaná a akú má kvalitu z hľadiska medzinárodných noriem. Nie sú pomenovaní ani jej vlastníci, aj keď sa vie, že väčšinu športovísk vlastní samospráva, len minimum súkromné subjekty či športové zväzy.
„Budem sa snažiť iniciovať diskusiu, aby sa utvorila podobná databáza. Pomôže nám to, aby sme v obmedzených možnostiach v čase pandémie a pri neobmedzených požiadavkách dokázali naše plány obhájiť. Potrebujeme vstupné dáta, ktoré môžu byť súčasťou aj Národnej stratégie pre rozvoj športu,“ povedal Križan.
MAŤ IBA VZOREC NESTAČÍ
Aj nedávna výzva ministerstva školstva pre organizátorov podujatí ukázala, že iba pripraviť vzorec a potom sa ním riadiť nie veľmi šťastné riešenie. Sitom výzvy prepadli organizátori viacerých významných podujatí a podporu nedostali všetci žiadatelia. Vzhľadom na nastavené parametre vzorca sa nemohli ani mnohí uchádzať o podporu.
„Máme čo zlepšovať. Je možné používať vzorce, ale mali by byť vopred stanovené presné pravidlá, aby neprichádzalo k ľubovôli. Verím tomu, že jedenásť ľudí má takú znalosť športovej infraštruktúry, pozná zákonitosť a činnosť zväzov a chápu situáciu, že pravidlá nastavíme správne. Nebudeme sa zbavovať zodpovednosti. Určite sa však budeme inšpirovať dobrými príkladmi,“ sľúbil Ladislav Križan.
„Ak bude výzva, v ktorej je vhodné použiť vzorec, tak ho môžeme použiť. Je potrebné byť otvorený, mať racionálny prístup k veciam. Najskôr musí byť daná koncepcia a potom sa môže pristúpiť k debatám, na čo sa dá použiť vzorec. Pri infraštruktúre národného významu veľmi ťažko použijeme vzorec. Zoberme si napríklad kanál pre rýchlostnú kanoistiku, kde nemáme veľa možností na výpočty. Pre oblasť budovania multifunkčných hál ho však vieme použiť,“ hovoril Gábor Asványi.
