Hrozí kolaps športu v SR? Práva a povinnosti športových subjektov pri zákaze športových podujatí
Medzi sektory hospodárstva, spoločnosti a kultúry, ktoré sú obzvlášť viditeľne postihnuté pandémiou koronavírusu SARS-CoV-2 a chorobou COVID-19, patrí aj šport. Vzniknutá situácia je nová pre všetkých a vyvoláva preto aj rôzne „nové“ právne otázky. V nasledujúcom texte približujeme viaceré z nich a snažíme sa na ne sami zodpovedať alebo aspoň sprostredkovať už dostupné informácie a odpovede. Treba však tiež zdôrazniť, že viaceré otázky sme tu načrtli iba veľmi stručne. V prípade záujmu o podrobnejšie informácie sú autori tohto textu k dispozícii.
Zákaz športových podujatí
Hneď prvým opatrením s cieľom prevencie pred šírením vírusového ochorenia COVID-19 bol na Slovensku výslovný zákaz športových podujatí. Ústredný krízový štáb SR vydal v pondelok 9. marca 2020 okamžitý zákaz usporadúvania všetkých športových podujatí. Slovenský futbalový zväz na to hneď zareagoval rozhodnutím o odohraní barážového zápasu Slovensko - Írsko bez divákov (neskôr bol zápas odložený), Únia ligových klubov zase rozh
odla o dočasnom zrušení zápasových stretnutí Fortuna ligy. V ľadovom hokeji dokonca došlo k predčasnému ukončeniu Tipsport ligy, najvyššej hokejovej súťaže na Slovensku.
Len v prvom týždni po oznámení zákazu športových akcií na Slovensku sa neuskutočnilo 44 zápasov najvyšších súťaží najvýznamnejších kolektívnych športov, nehovoriac o veľkom množstve zrušených, resp. preložených podujatí v individuálnych športoch.
Zákaz kolektívnej športovej prípravy
Široko formulovaný zákaz športových podujatí sa však v konečnom dôsledku nedotkol len športových podujatí, ale výklad tohto zákazu sa rozšíril dokonca aj na tréningovú prípravu. Dňa 18. marca v súvislosti s kulminujúcimi opatreniami na ochranu verejného zdravia dosluhujúci štátny tajomník pre šport Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR rozposlal športovým organizáciám usmernenie, vychádzajúce z vyjadrení odboru epidemiológie Úradu verejného zdravotníctva, podľa ktorého sa v rámci výkonu športovej činnosti pripúšťa iba športová príprava individuálnych športovcov, aj to však len pri dodržaní zvýšených hygienických opatrení a opatrnosti.
Športovci kolektívnych športov sa v dôsledku toho dočasne nemôžu športovej príprave vôbec venovať formou spoločných tréningov (v počte viac ako tri osoby), ale tiež iba formou individuálnej prípravy. Existujúca športová infraštruktúra sa teda môže i naďalej využívať, ale len na účely individuálnych tréningov.
Ekonomické a právne dopady
Odhliadnuc od možných dopadov zákazu spoločných tréningov na výkonnosť športovcov v kolektívnych športoch, nemenej podstatnými, ba dokonca niekedy až existenčnými, sú a budú ekonomické dopady, spojené s uvedeným zákazom, a s následným odvolaním, resp. zrušením športových podujatí a tréningov. Tie sa pritom rovnako dotýkajú ako samotných športovcov, tak aj športových organizácií, trénerov, športových odborníkov, iných zamestnancov v športe a všeobecne ľudí pôsobiacich v tomto sektore.
V tejto súvislosti ponúkame niekoľko súvisiacich rád a odporúčaní.
Športovci - zamestnanci
Počnúc športovcami, pokiaľ sa títo aktuálne v rámci ich právneho statusu považujú za zamestnancov, platí pre nich zásadne rovnaká úprava, ako pre iné sektory hospodárstva, hoci s niektorými špecifikami pracovnoprávneho vzťahu podľa zákona o športe. Konkrétne, zväčša sa s nimi dohodne „práca z domu“, čo má v podobe športovcov podobu individuálneho tréningu.
Nie je však vylúčené, že v dôsledku výpadkov príjmov športových organizácií budú tiež športovci zo strany klubov nútení čerpať neplatené voľno, dovolenku, alebo tzv. OČR-ky (ošetrovanie člena rodiny), či dokonca nútení súhlasiť so znížením miezd, či v najhoršom prípade s ukončením pracovného pomeru dohodou.
Treba však pritom povedať, že dôvody skončenia zmluvného vzťahu sú presne stanovené Zákonom o športe, a prerušenie či zrušenie súťaže medzi ne nepatrí.
Športovci - SZČO
Na druhej strane, ak sú športovci „živnostníci“, resp. SZČO, prerušenie výkonu športovej činnosti sa ich v závislosti od nastavenia zmluvných vzťahov s odberateľom ich služieb môže podstatne dotknúť v podobe výpadku príjmov najmä vtedy, ak sú v zmysle zmluvy takíto športovci odmeňovaní v závislosti od podaného výkonu, resp. dodaných služieb.
Neoprávnené čerpanie štátneho príspevku?
Osobitnú kapitolu predstavujú riziká spojené s čerpaním prostriedkov zo štátneho príspevku pre uznaný šport, napríklad na nákup leteniek, úhradu sústredení, či na iné služby, ktorých poskytnutie sa napokon z dôvodu pandémie neuskutočnilo. Tu totiž navyše hrozí aj riziko vyhodnotenia takto čerpaných prostriedkov ako neoprávnených výdavkov, ktoré by športovec alebo športová organizácia mali štátu vrátiť.
V tejto súvislosti by sa preto nepochybne žiadalo, aby kompetentné orgány vydali usmernenie aj v tomto ohľade. Zastávame pritom názor, že štát by mal vzhľadom na vzniknutú situáciu daný výdavok uznať za oprávnený.
Škoda a ušlý zisk športových organizácií
Rovnako ako športovci, ba často ešte výraznejšie, sa v dôsledku zákazu športových podujatí môžu do existenčných problémov dostať športové organizácie. Odhliadnuc od ušlého zisku – straty príjmov spojených s verejnými športovými podujatiami (predaj lístkov, merchandising, a iné súvisiace tovary a služby) – totiž v ich prípade vzniká aj priama škodu v súvislosti s už vynaloženými nákladmi na prípravu zrušených podujatí.
Ďalší negatívny dosah bude mať tiež výpadok sponzorského, financií z prestupov, či príjmov z členského. Najmä posledný výpadok financií postihne kluby, ktoré sa venujú deťom a mládeži, keďže tréningy a zápasy sa v dôsledku zákazu nevykonávajú.
Zodpovednosť za škodu z neplnenia zmluvy
Rovnako športovcov, ako aj športových organizácií, sa tiež týkajú prípadné hrozby neplnenia či omeškania s plnením, na ktoré sa tieto subjekty zmluvne zaviazali. Ak by z uvedeného dôvodu hrozil ich zmluvnému partnerovi vznik škody či nároky z omeškania, je dôležité upozorniť, že aj pre zmluvné vzťahy v športe platí, že tzv. vyššia moc (teda nepredvídateľná a neodvrátiteľná udalosť, ktorá nastala nezávisle od vôle strán, pričom dôležité je, aby táto udalosť mala priamy vplyv na plnenie konkrétnej povinnosti) predstavuje i v športe okolnosť vylučujúcu zodpovednosť.
To znamená, že za pandémiou spôsobené neposkytnutie plnenia, ku ktorému sa subjekt zmluvne zaviazal, si zásadne (v závislosti od konkrétnej formulácie zmluvy) jeho zmluvný partner nemôže žiadať úroky z omeškania či náhradu škody. Existencia okolností vylučujúcich zodpovednosť však neznamená, že aj samotná zmluvná povinnosť zaniká. Účinky vylučujúce zodpovednosť sú totiž obmedzené iba na dobu, dokiaľ trvá prekážka, s ktorou sú tieto účinky spojené. Po odpadnutí tejto prekážky zmluvný vzťah a i z neho vyplývajúca povinnosť trvá naďalej. Pozor, ani „vyššia moc“ však nezbavuje povinnosti zaplatiť prípadnú dohodnutú zmluvnú pokutu.
Kompenzácia škôd od štátu alebo z poistenia?
V tejto situácii sa pochopiteľne športový sektor obracia na štát. Negatívne dopady zákazu športových podujatí sa pritom napríklad vláda Českej republiky zaviazala športovému hnutiu kompenzovať – konkrétne, v doteraz nevyrokovanej a nešpecifikovanej miere uhradí národnému športovému zväzu straty vzniknuté zrušením účasti verejnosti na Svetovom pohári v biatlone v Novém Městě na Moravě. Podobne sa aj vláda vo Švédsku v týchto dňoch rozhodla dať športovému hnutiu 50 miliónov eur na krytie ekonomickej straty príjmov v dôsledku krízy spôsobenej vírusom.
Rovnako je však možné „spoliehať“ sa i na poistné plnenie, za predpokladu, že zrušené podujatie bolo poistené, a to aj pre prípady zásahu nepredvídateľnej vyššej moci (v závislosti od poistných podmienok).
Ako a komu kompenzovať z verejných prostriedkov?
Ak sa však športové hnutie domáha toho, aby mu štát poskytol pomoc a podporu, či výslovne kompenzáciu za vzniknuté škody a ušlý zisk spôsobené najmä zákazom športových podujatí, prirodzene sa tu ponúka viacero otázok: Kde na to vziať prostriedky? Koho presne podporiť a komu škodu kompenzovať? Budú kompenzované len športové organizácie, organizátori športových podujatí alebo aj športovci? Má byť šport v porovnaní s inými sektormi hospodárstva zvýhodnený?
Zdroje kompenzácií
Zdroje na financovanie opatrení a kompenzácií (v akejkoľvek forme – odpustenia či odloženia verejnoprávnych povinností, ale i vo forme náhrady škody a ušlého zisku) bude nepochybne nutné hľadať v prvom rade tam, kde sa podľa vyhlásení končiacej vlády nachádzajú – v podobe eurofondov. V súvislosti s adresným kompenzovaním preukázateľných strát však možno nepochybne využiť aj novovytvorený Fond na podporu športu, ktorý je určený práve na to, aby dokázal posúdiť skutočné potreby žiadateľov.
Adresáti kompenzácií
Pre športovcov a športové organizácie je určite na začiatok vhodnou pomocou odloženie odvodov či iných verejnoprávnych plnení, ktoré si oba druhy subjektov rovnako plnia voči štátu. Istý rozdiel medzi športovcom a športovou organizáciou však predsa treba vo vzťahu k prípadnej cielenej priamej finančnej pomoci zo strany štátu vidieť. V tomto prípade by sa tak zrejme malo preferovať smerovanie takejto pomoci skôr poškodeným právnickým osobám, ktoré nielenže v zmysle Zákona o športe plnia úlohy verejného záujmu, ale na rozdiel od fyzických osôb ani nemajú možnosť „spadnúť do sociálnej siete“, či jednoduchú možnosť presmerovať svoju činnosť na iný sektor a produkt/službu. Samozrejme, malo by pritom ísť o podporu iba takým organizáciám, ktoré boli preukázateľne preventívnymi opatreniami poškodené, a to v miere, ktorá je pre ne likvidačná.
Zvýšená ochrana športového sektora?
Nakoniec prechádzame k spornej otázke, či si sektor športu vyžaduje iné, špecifické záchranné opatrenia než zvyšok hospodárstva, hoci napríklad kvôli jeho úlohám v oblasti verejného záujmu. Je totiž na jednej strane nepochybné, že i športové subjekty budú môcť ťažiť z prípadných celoplošných opatrení, akými môžu byť napríklad odklad splatnosti pohľadávok, pozastavenie exekúcií, prípadne prerušenie niektorých súvisiacich konaní; preto je na druhej strane legitímna otázka, či sa má športovému sektoru poskytnúť ešte aj iná, a teda väčšia podpora a pomoc, než iným sektorom slovenského hospodárstva.
Kľúčové tu zrejme bude posúdenie možnosti reálneho kolapsu športového sektora a dôsledkov takéhoto kolapsu. Kým totiž v bežnom druhu podnikania je predpoklad, že trh si vyžiada poskytovanie zastupiteľných služieb a tovarov, ktoré dodávali poskytovatelia dotknutí krízou, v prípade športového trhu môže byť situácia podstatne iná. Vzhľadom na ponuku a dopyt na tomto špecifickom trhu, a tiež s ohľadom na verejnoprávne úlohy s tým spojené, totiž môže byť otázne, či by existovali aj iní než doterajší záujemcovia o vstup na tento trh, a do akej miery by sa im tento vstup na trh pod novými klubovými značkami a menami mohol podariť.
Podporné opatrenia cielené na športový sektor a na zmiernenie dopadov „pandemickej krízy“ si preto budú nepochybne vyžadovať nielen citlivé zváženie „špecifickosti športu“, uznanej Európskou úniou v Zmluve o fungovaní Európskej únie, ale i „špecifickosti slovenského športového trhu“. Veď napokon, športový sektor je práve tou oblasťou, ktorá má do budúcna zabezpečiť posilnenie imunity a zdravia populácie, preto by vláda Slovenskej republiky nemala podceniť význam športu pre spoločnosť.
