Hry olympiád v dvojkových rokoch: BARCELONA 1992 a naposledy pod spoločnou vlajkou
.jpg?itok=ZFoNPgDG)
Roky hier olympiád s koncovým číslom dva priniesli histórie mnoho zmien vo vývoji samotného hnutia, olympijských športov a zanechali nám pre históriu množstvo silných osobných príbehov. Niektoré z OH 1912, 1932, 1952, 1972 a 1992 sme si postupne pripomínali. Dnes pripomienky končíme Barcelonou 1992.
Hry XXV. olympiády sa konali v katalánskej metropole, v rodisku prezidenta MOV v rokoch 1980 – 2001 Juana Antonia Samarancha.
Na OH sa zúčastnilo 9356 športovcov (z toho 2704 žien) reprezentujúcich 169 národných olympijských výborov. Do programu hier pribudli bedminton, džudo žien a po 20 rokoch sa vrátil vodný slalom.
Po prvý raz v histórii MOV vyzval na dodržiavanie olympijského prímeria počas hier.
V roku 1992 sa naposledy v priestupnom roku okrem OH uskutočnili aj zimné olympijské hry, ktoré sa od roku 1994 presunuli na párne roky v medzicykle OH.
Po 62 rokoch sa pod päť kruhov vrátila Juhoafrická republika. Na hry však prišli aj reprezentanti viacerých nových štátov, ktoré vznikli v dôsledku výrazných politických zmien, napríklad zjednoteného Nemecka. Bývalé krajiny ZSSR sa s výnimkou už osamostatnených pobaltských republík zúčastnili hier pod názvom Spoločenstvo nezávislých štátov a defilovali pod olympijskou vlajkou.
Aj napriek sankciám zo strany Organizácie Spojených národov sa zúčastnilo aj viacero športovcov z krajín bývalej Juhoslávie, na ktorých územiach sa odohrávala vojna. Súťažili pod hlavičkou „nezávislých“ a získali tri medaily (0-1-2).
Hviezdami hier boli 18-ročná maďarská plavkyňa Kristina Egerszegiová, sovietsky gymnasta Vitalij Ščerbo, ktorý získal šesť zlatých medailí, z toho štyri v jeden deň, Brit Linford Christie, ktorý sa vo veku 32 rokov stal najstarším olympijským víťazom v behu na 100 m, Američan Carl Lewis, ktorý tretí raz v sérii vyhral v skoku do diaľky (štvrtý raz sa mu to podarilo v Atlante 1996) a predovšetkým americký basketbalový „Dream team“, nabitý hviezdami profesionálnej NBA.
Pre športovcov z Českej a Slovenskej federatívnej republiky to boli posledné hry vo výprave spoločného štátu. V tom čase sa už schyľovalo k jeho rozpadu.
Výprava ČSFR mala 199 členov, z toho 71 olympionikov malo slovenskú príslušnosť. Najpočetnejšie zastúpenie mali v turnaji vo vodnom póle, keď v mužstve figurovalo až 13 slovenských hráčov. Slovenky mali číselnú prevahu aj v družstve basketbalistiek.
Športovci ČSFR získali sedem medailí (4-2-1), pričom najväčšiu pozornosť vzbudili dva triumfy v atletike – Jana Železného v hode oštepom (strieborný z OH 1988 vyhral potom aj na OH 1996 a 2000) a desaťbojára Roberta Změlíka. Obaja mali tesnú rodinnú väzbu na Slovensku, navyše Železný sa niekoľko rokov pripravoval v Banskej Bystrici. Ďalšie zlaté kovy pridali vodný slalomár Lukáš Pollert v C1 a strelec Petr Hrdlička v trape.
Slovákom sa medailu v Barcelone neporadilo vybojovať. Najbližšie k nej mal štvorkajak na 1000 m v čisto slovenskom zložení Erban, Kadnár, Szabó, Turza, ktorý skončil štvrtý len 9 stotín od bronzu, pričom na tabuli najskôr figuroval na bronzovej pozícii.
Slováci však zabojovali o medaily ako príslušníci iných výprav. Rodák z Bratislavy Boris Boor bol člen strieborného jazdeckého družstva Rakúska v skokoch, plavec a takisto emigrant z čias komunistického režimu Marcel Géry získal bronz ako člen kanadskej štafety na 4x100 m polohové preteky.
Bývalý legendárny futbalista Ladislav Kubala, ktorý v rokoch 1946 – 1948 hral ŠK Bratislava a potom sa stal na dlhé roky najväčšou hviezdou FC Barcelona, sa zase ako tréner podieľal na víťazstve futbalistov Španielska.
Dream Team ako najväčšie lákadlo
Obrovskou udalosťou na OH v Barcelone bol štart najväčších basketbalových hviezd zámorskej profesionálnej NBA. Kým štart zlomku najlepších tenistov sveta v Soule 1988 bol len závanom novej éry, účasť basketbalových dolárových multimilionárov z USA jasne dokázala, že reforma práva olympijskej účasti je dokonaná.
Podkošové hviezdy ako Michael „Air“ Jordan, Larry Bird, či Earvin „Magic“ Johnson (o jeho účasti sa vzhľadom na fakt, že už vtedy bol nositeľom vírusu HIV, na medzinárodnej scéne dlho diskutovalo, ale napokon štartovať mohol), zažiarili na olympiáde v maximálnej veľkosti. Pravda, štart takýchto boháčov mal aj svoje negatíva. Hviezdy NBA odmietli bývanie v Olympijskej dedine. Uprednostnili luxusný hotel...
