Hry olympiád v dvojkových rokoch: v LOS ANGELES 1932 pridrahé hry pre Európanov
Roky hier olympiád s koncovým číslom dva priniesli histórie mnoho zmien vo vývoji samotného hnutia, olympijských športov a zanechali nám pre históriu množstvo silných osobných príbehov. Niektoré z OH 1912, 1932, 1952, 1972 a 1992 si postupne pripomenieme.
Účasť na Hrách X. olympiády 1932 v Los Angeles poznačila svetová hospodárska kríza, ale aj obmedzenie účasti športovcov na maximálne troch z jednej krajiny v každej individuálnej disciplíne. V porovnaní s Amsterdamom 1928 bola účasť športovcov ani nie polovičná. Do Los Angeles vyslalo 37 národných olympijských výborov spolu 1332 olympionikov, z toho 126 žien.
Pýchou hier bol monumentálny hlavný olympijský štadión pre 105 000 sediacich divákov s názvom Coliseum, ktorý hostil otvárací i záverečný ceremoniál a atletické súťaže olympijských hier ešte aj o 52 rokov neskôr...
Organizátori prvý raz použili stupne víťazov, na ktoré vystupovali prví traja v každej disciplíne. Prvý raz sa hrali hymny na počesť krajiny, z ktorej pochádzal víťaz.
Československá sedemčlenná olympijská výprava získala tri medaily. Vzpierači Jiří Skobla zlatú a Václav Pšenička striebornú, atlét František Douda bronzovú vo vrhu guľou. V bežeckých súťažiach začali dominovať predovšetkým atléti čiernej pleti. Jediný slovenský zástupca vo výprave, rodák z Banskej Štiavnice, Andrej Engel, skončil v rozbehoch na 100 m a 200 m.
Do programu hier organizátori nezaradili futbal (na OH chýbal len v rokoch 1896 a 1932) a zakázali aj účasť športovcov so štatútom profesionálov. Rozhodnutie postihlo aj fenomenálneho fínskeho bežca Paava Nurmiho, ktorému Medzinárodná atletická federácia (IAAF) nepovolila účasť, pretože v roku 1925 profesionálne účinkoval na pretekoch.
Nurmi aj tak do Los Angeles pricestoval, trénoval a veril, že k 9 olympijským triumfom z OH 1920 – 1928 pridá aj ďalšie víťazstvo v maratóne. Napriek podpore a intervenciám potencionálnych súperov však na štart nemohol nastúpiť a frustrovaný ukončil medzinárodnú kariéru.
Tri olympijské medaily – zlaté v hode oštepom i v behu na 80 m prekážok a striebornú v skoku do výšky – si vybojovala Američanka Mildred „Babe“ Didriksonová, známa ako prvá zlatá medailistka v olympijskej atletickej histórii s lesbickou orientáciou.
V skoku do výšky rovnako ako víťazná krajanka Jean Shileyová dosiahla svetový rekord výkonom 165 cm, lenže podľa rozhodcov pri ňom použila neschválenú techniku skoku, takže ju posunuli až na druhú priečku. Svoj multišportový talent neskôr využila nielen v atletike, ale aj v basketbale, bejzbale a najmä ako profesionálna hráčka golfu, keď sa ako prvá žena sa pokúsila kvalifikovať v roku 1948 na US Open. Jej žiadosť zamietli s zdôvodnením, že podujatie je určené len pre mužov.
Prvá olympijská dedina
Mužskí olympionici našli ubytovanie v 500 mobilných domoch špeciálne postavenej olympijskej dediny (vôbec prvej svojho druhu), ženy bývali v hoteli. Po olympijských hrách sa každý dom v dedine predával za 140 dolárov (za 215 dolárov, ak bol zariadený). Mnohé sa posielali po Spojených štátoch a niektoré dokonca doručili do vzdialených destinácií vrátane Nemecka, Japonska a Južnej Afriky.
