III. európske hry v Krakove-Malopoľsku vzbudili rozporuplné pocity
Okolo 7000 športovcov zo 48 krajín, 26 športov (v rámci troch z nich po dve odvetvia), 12 športov/odvetví s puncom európskych šampionátov, 247 medailových kompletov – tieto čísla dobre ilustrujú obrovský rozmer III. európskych hier, ktoré sa od 19. júna do 2. júla konali v Krakove-Malopoľsku.
Poľskí organizátori označovali EH 2023 za najväčšie multišportové podujatie v Európe od olympijských hier 2012 v Londýne. Pre úplnosť dodajme, že porovnať s ním možno dve edície svetových letných univerziád, ktoré sa za toto obdobie odohrali v Európe – v Kazani 2013 a v Neapole 2019. V Kazani štartovalo dokonca vyše 10-tisíc športovcov.
Aká bola tretia edícia Európskych hier po pompéznej premiére nového podujatia v azerbajdžanskom Baku 2015 a parádnej repríze v bieloruskom Minsku 2019? Ak má komentátor, ktorý bol ako tlačový atašé slovenských výprav priamym účastníkom všetkých troch edícií, vyjadriť svoje pocity, tak musí na ich označenie použiť slovo rozporuplné.
POZITÍVA EURÓPSKYCH HIER 2023
NAPRIEK KOMPLIKOVANÝM PRÍPRAVÁM VEĽKÝ ÚSPECH. Treba povedať, že v porovnaní s Baku 2015 aj s Minskom 2019 pôsobili krakovské prípravy ťažkopádnejším dojmom. Veľa vecí meškalo, nezvyčajne často sme na športovom či mediálnom oddelení SOŠV museli urgovať zasielanie pre nás dôležitých informácií. Odchádzali sme preto do Krakova s kusom skepsy a obáv. Ale objektívne treba priznať, že skutočnosť napokon bola výrazne lepšia, než sme predpokladali a organizácia v zásade „klapala“.
Vyjadril to aj prezident Európskych olympijských výborov (EOV) Spyros Capralos. Šéf organizácie, ktorá vlastní práva na Európske hry, tie krakovské označil ako mimoriadny úspech. „Prevýšili všetky naše očakávania. Od členov olympijskej rodiny som počul len samotné pozitívne komentáre smerom k pohostinnosti, kvalite športovísk, aj k samotnej organizácii a priebehu. Poľsko preukázalo kapacitu zvládnuť projekt svetovej triedy,“ vyhlásil na záverečnej tlačovej konferencii.
Generálny sekretár Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV) Jozef Liba, ktorý dlhší čas pôsobil ako člen koordinačnej komisie EOV pre EH 2023, sa v rozhlasovom rozhovore na margo organizácie podujatie tiež vyjadril pozitívne – najmä keď bral do úvahy, čo všetko im predchádzalo.
„Poliaci v týchto ťažkých časoch urobili, čo mohli. Hry sa skončili relatívne veľkým úspechom. Športové súťaže fungovali, výpravy boli spokojné. Ale priamo v dejisku podujatia sme videli už len špičku ľadovca. Prípravy hier boli veľmi náročné, pretože najprv ich ovplyvnila pandémia, potom inflácia a napokon vojna na Ukrajine, teda v susednej krajine, odkiaľ do Poľska prišlo množstvo utečencov,“ uviedol Jozef Liba.
Oceniť treba aj vysokú športovú úroveň súťaží. S výnimkou atletiky, kde časť elity chýbala, štartovali naozaj tí najlepší z najlepších Európanov.
„V dvanástich športoch boli súťaže Európskych hier zároveň majstrovstvami Európy. To zvyšovalo ich atraktivitu. Takisto aj možnosť bojovať o olympijské miestenky do Paríža, prípadne o body do dlhodobých rebríčkov, na základe ktorých sa bude postupovať na OH,“ vyzdvihol vedúci slovenskej výpravy Roman Buček.
VÝBORNÉ ŠPORTOVISKÁ, SKVELÁ STRAVA, SOLÍDNE UBYTOVANIE. Kvalita väčšiny športovísk bola špičková, či prinajmenšom veľmi dobrá. Jednou z mála výnimiek bol areál pre rýchlostnú kanoistiku v Krakove-Kryśpinówe. Tam sa súťažilo takpovediac na malom rybníku, kde fotografi stáli na pieskovej pláži. Hoci to boli zároveň majstrovstvá Európy, miestne podmienky umožnili len súťaže na 200 a 500 metrov – tradičný kilometer v programe chýbal...
Všetci naši účastníci priamo v Krakove a v jeho blízkom okolí, kde sa odohrali súťaže v 12 športoch/odvetviach z celkového počtu 29, si veľmi pochvaľovali aj kvalitu stravy. Ich ubytovanie v internátnom dome DS17 Arkadia Študentského mestečka Banícko-hutníckej akadémie (AGH) bolo na slušnej úrovni, aj keď sa spalo na poschodových posteliach. Inak vybavenie izieb, z ktorých každá mala vlastné sociálne zariadenie a kuchynský kút, bolo dobré. Nefungovala však wifi a počas horúcich dní a nocí by každý ocenil klimatizáciu.
Práve z dôvodu absencie klimatizácie v internátnych izbách traja naši „najzaslúžilejší“ vodní slalomári Alexander Slafkovský, Matej Beňuš a Jakub Grigar uprednostnili bývanie v hoteli.
ATMOSFÉRA VEĽKÉHO OLYMPIJSKÉHO PODUJATIA – ALE LEN V KRAKOVE. Je zaujímavé, že aktuálne najväčšia hviezda tohto odvetvia Čech Jiří Prskavec sa rozhodol opačne ako naše esá. Pre portál olympijskytym.cz to vysvetlil: „Človek sa venuje športu aj preto, aby poznal aj nových ľudí z iných športov. A Európske hry presne toto ponúkajú. Je to vlastne hodne podobne olympiáde. Cítiť tímovú atmosféru.“
Doplnil ho „kolega“ z divokej vody a takisto olympijský medailista Lukáš Rohan: „Fakt som bol prekvapený, ako blízko to tu má k olympiáde a aké je to veľkolepé podujatie. Na preteky by bolo praktickejšie bývať stále pri trati, ale ja si užívam, že sme súčasťou českého tímu.“
Toto isté si pochvaľovali aj viacerí slovenskí športovci, s ktorými sme sa rozprávali. Predovšetkým tí, pre ktorých to bola prvá takáto skúsenosť v živote. V niektorých to zrejme aj posilnilo motiváciu usilovať sa o účasť na olympijských hrách.
Vedúci českej výpravy, dvojnásobný olympijský víťaz Martin Doktor vyzdvihol: „Športovci, ktorí sa napríklad chystajú na olympijské hry, môžu na Európskych hrách zažiť atmosféru, ale aj procedúry, bezpečnostné opatrenia, i fungovanie v olympijskej dedine. Je to pre nich obrovská skúsenosť a výhoda do budúcnosti.“
Aj vedúci slovenskej výpravy, športový riaditeľ SOŠV Roman Buček, vníma ako pozitívum, že naši športovci, bývajúci priamo v Krakove, mohli zažiť veľké multišportové podujatie olympijského charakteru. Pre tých, ktorí ešte neštartovali na OH, ale ani na OH mládeže či na EYOF, to bola prvá takáto životná skúsenosť – a pre niektorých zrejme bude aj jediná.
Žiaľ, športovci súťažiaci ďalej či naozaj ďaleko od Krakova – zo Slovákov sa to týkalo strelcov vo Vroclave, atlétov v Chorzówe, boxerov v Nowom Targu, horských cyklistov v Krynici-Zdróji, skokanov na lyžiach v Zakopanom, karatistky v Bielsko-Bialej a thajských boxerov i kickboxerov v Myśleniciach – tento benefit využívať nemohli. Na svoje súťaže prichádzali krátko pred ich začiatkom a museli odísť krátko po ich skončení, takže návšteva Krakova (nehovoriac už o ubytovaní v preplnenej dedine) bola pre nich v podstate nereálna. Pre nich to nebolo olympijské multišportové, ale „bežné“ podujatie v ich športe, aj keď trebárs s puncom majstrovstiev Európy.
To, že Poľsko ako štát aj Európske olympijské výbory ako vlastník práv na Európske odmietli účasť výprav agresorských štátov Ruska a Bieloruska, malo na atmosféru hier pozitívny dopad. „Bolo to správne rozhodnutie,“ konštatoval na záverečnej tlačovke prezident EOV Spyros Capralos. Zároveň vyzdvihol úspech športovcov Ukrajiny, ktorí napriek ťažkým podmienkam na prípravu v časoch vojny na území ich vlasti získali tretiu najhodnotnejšiu medailovú zbierku za Talianskom a Španielskom.
NEGATÍVA EURÓPSKYCH HIER 2023
OBROVSKÁ ROZTRIEŠTENOSŤ DEJÍSK. Už dávno pred podujatím sa ako najväčšie negatívum Európskych hier vnímala roztrieštenosť dejísk hier na obrovskú plochu. Najväčšia vzdialenosť medzi športoviskami presahovala 400 kilometrov. Najďalej od Krakova – až 272 km – boli strelci vo Vroclave. Mimo Krakova bol až tucet dejísk. Práve v dôsledku tohto olympijský rozmer podujatia mnohí účastníci nepociťovali.
Na porovnanie: Baku a Minsk mali veľmi koncentrované projekty EH. V Minsku bolo všetko v blízkosti dediny (maximálne vo vzdialenosti 20 km), v Baku len rýchlostná kanoistika bola úplne mimo.
S veľkými vzdialenosťami súviseli aj dopravné komplikácie. Pritom keď výpravy chceli na prepravu využívať namiesto autobusov vlastné autá, museli poriadne „cálovať“. Za tzv. VAPP, čo je kartička oprávňujúca na vstup a parkovanie v priestoroch vyhradených pre EH, sa platilo na celé hry 1700 EUR za auto!
OLYMPIJSKÝ TMEL VERZUS UDRŽATELNOSŤ. Využitie existujúcich športovísk v mnohých mestách bolo spôsobené snahou organizátorov nebudovať nové. Toto je trend, ktorý môže predznačovať budúcnosť športových megapodujatí. „Pre výpravy to nebolo dobré, ale organizátorom to znižovalo náklady, pretože nemuseli stavať nové športoviská,“ poznamenal Jozef Liba.
Podobné, aj keď v oveľa menšom rozsahu, to bolo aj na tohtoročnom zimnom Európskom olympijskom festivale mládeže vo Friuli-Venezii Giulii. A ešte podstatne horšie to bude na zimných olympijských hrách 2026 v Miláne a Cortine d´Ampezzo.
Čím viac sa organizátori budú snažiť mať udržateľné podujatie na existujúcich športoviskách, tým menej bude mať v sebe olympijského „tmelu“. Čím viac sú športovci od seba oddelení vzdialenosťami, tým menej ich reálne spája. A práve to bolo to, čo dlhé desaťročia robilo olympijské hry (ale v menšej miere aj ich nepriame „deriváty“ v podobe kontinentálnych, či inak koncipovaných multišportových hier) jedinečnými a nenapodobiteľnými.
POMIEŠANÝ ŠPORTOVÝ PROGRAM. Z hľadiska športového programu boli všetky tri edície Európskych hier takpovediac „mačkopsom“. Olympijské športy sú premiešané s neolympijskými, viaceré tradičné športy sú okyptené o ich najatraktívnejšie súčasti, v niektorých sa skúšajú formáty bez väčšej logiky. Navyše už predtým trochu chaotický program EH sa ešte viac rozšíril. A v porovnaní s Baku aj s Minskom sa v ňom dosť veľa zmenilo.
„Počet športov bol veľmi veľký. Sú diskusie, či do budúcnosti nespraviť menší a pevný program. Úprava programu podujatia je veľkou úlohou do budúcnosti,“ hovorí Roman Buček.
Je naozaj otázne, prečo organizátori a najmä EOV chceli mať na EH až 29 športov, resp. odvetví. A prečo medzi nimi chceli mať aj také, v ktorých sa z dôvodu neexistencie vyhovujúcich športovísk nemohlo súťažiť priamo v Krakove alebo v jeho blízkosti. Najmarkantnejším príkladom bola streľba so skvelo obsadenými 30 súťažami, ale až 272 kilometrov od Krakova.
Z neolympijských športov sa do programu EH 2023 dostali karate, kickbox, thajský box, teqball, letné skoky na lyžiach a padel.
Zato veľké kolektívne olympijské športy futbal a hádzaná mali len plážové verzie a basketbal iba streetballovú. Z plávania chýbalo to „naj-naj“ bazénové plávanie – v programe bolo len umelecké plávanie a skoky do vody. V cyklistike sa zase súťažilo len v horskej a na BMX – cesta, lákajúca najväčší záujem, aj dráha absentovali. A z gymnastiky nebolo v programe vôbec nič.
Veľmi špecifická bola atletika. Formát súťaže so separátnymi tromi divíziami Európskej ligy miešaných družstiev síce pritiahol na štart veľa vynikajúcich atlétov, ale zďaleka nie celú európsku špičku. To však nebol ten hlavný problém.
Okrem súťaže družstiev sa vyhodnocovalo aj poradie jednotlivcov v individuálnych disciplínach – ale len na základe zoradenia výkonov dosiahnutých v rámci troch divízií v rôznych dňoch, teda aj v rôznych klimatických podmienkach. Takto sa niekoľko dní po svojich súťažiach na 200 m, resp. na 800 m Ján Volko aj Gabriela Gajanová dozvedeli, že získali bronzové medaily. Bez priameho súboja s ostatnými medailastami. Absurdné!
Na objasnenie: Vyššie zmieňované veľké olympijské športy majú viac či menej silné európske federácie, ktoré majú svoje lukratívne kontinentálne šampionáty. Je jasné, že o svoje zisky z nich sa nechcú deliť s EOV, preto do programu EH „púšťajú“ len svoje menej atraktívne odvetvia. Naopak, pre federácie menších športov je toto podujatie zaujímavé a cenné, pretože im ponúka aspoň nejaké zviditeľnenie.
PISKOT NA OTVÁRACOM CEREMONIÁLI. Komentátor zažil už naozaj veľa otváracích ceremoniálov na OH, ZOH, OH či ZOH mládeže, na letných aj zimných EYOF, aj na EH, ale ešte nikdy nezažil taký piskot na adresu jedného z hlavných rečníkov, ako na slávnostnom otvorení na Štadióne Henryka Reymana, na ktorom hráva svoje zápasy futbalová Wisla Krakov.
Adresátom mohutného piskotu a hanlivých pokrikov bol podpredseda vlády a minister pre správu štátneho majetku Jacek Sasin z vládnej strany Právo a spravodlivosť (PiS). Práve on bol iniciátorom myšlienky konania Európskych hier 2023 v Krakove-Malopoľsku. Oficiálne to odôvodňoval cieľom podnietiť rozvoj cestovného ruchu v regióne. Podľa jeho kritikov boli hry súčasťou predvolebnej kampane PiS (Poliaci majú parlamentné voľby približne v rovnakom čase ako my na Slovensku) s využitím štátnych peňazí aj na veci, ktoré s EH nijako nesúvisia.
PRÁZDNO V MNOHÝCH HĽADISKÁCH. Na 55-tisícovom Štadióne Henryka Reymana bolo na otváracom ceremoniáli len zhruba 33-tisíc divákov. Hlavne miesta na spodných častiach tribún, teda v blízkosti nastúpených členov výprav, boli riedko obsadené. Už to bolo nezvyčajné, pretože na ceremoniáloch bývajú zvyčajne plné hľadiská.
Úvod akoby predznačil celkove nízky divácky záujem o podujatie. Na mnohých športoviskách bolo okrem členov výprav žalostne málo divákov. To platilo aj pre atletiku na krásnom štadióne v Chorzówe s mnohotisícovým hľadiskom, kde to priam bilo do očí.
Priamo v Krakove boli výnimkami boli padel a teqball. A tie hlavne vďaka tomu, že sa v nich súťažilo na najväčšom krakovskom námestí, kde sa premelú každodenne masy ľudí. Mnohí sa na zápasy prišli pozrieť už len zo zvedavosti, keď videli, že sa tam niečo deje.
Veľa divákov bolo ešte na mužských skokoch na lyžiach z veľkého mostíka na umelej hmote v Zakopanom. Skoky sú v Poľsku najmä vďaka Adamovi Malyszovi, Kamilovi Stochovi a Dawidovi Kubackému extrémne populárne, navyše táto súťaž bola v sobotu.
Na viacerých športoviskách však boli hľadiská viac prázdne ako plné. A pokiaľ nebol k dispozícii výborný moderátor - ako na triatlone (tam búrlivú kulisu umocňovala hudba) či na vodnom slalome, bola tam dosť mŕtva atmosféra.
Bolo to také viditeľné, že aj inak pozitívne naladený šéf EOV Spyros Capralos na tlačovke päť dní pred koncom EH zmienil slabú návštevnosť na viacerých športoviskách ako negatívum. Podľa neho išla na vrub malej propagácie a nedostatočného marketingu podujatia. Skutočnosť je taká, že nielen v Krakove (s výnimkou hlavného námestia), ale aj v iných mestách bola „viditeľnosť“ podujatia v podobe pútačov či plagátov malá.
MALÝ MEDIÁLNY ZÁUJEM. S týmto problémom sa Európske hry borili aj v Baku a v Minsku. V Krakove sa na tom nič nezmenilo. Nové podujatie si zrejme práve v dôsledku svojho nejednoznačného a nevyhraneného charakteru „mačkopsa“, ako aj vďaka absencii najatraktívnejších súťaží vo „veľkých“ športoch zatiaľ nezískalo silné mediálne meno.
Európske hry navyše čelia konkurentovi v podobe tzv. spoločných európskych šampionátov. Ich prvá edícia sa konala v roku 2018 v Glasgowe a v Berlíne, druhá vlani v Mníchove. Toto podujatie zahŕňa len olympijské športy, pritom atletiku, cyklistiku, veslovanie, triatlon, športové lezenie, stolný tenis a rýchlostnú kanoistiku ponúka v plnej sile a z gymnastiky obsahuje jej najatraktívnejšie odvetvie – športovú, k tomu ešte plážový volejbal. V roku 2018 boli súčasťou spoločných ME aj všetky plavecké odvetvia.
Súťaže spoločných ME 2022 s centrom v Mníchove navštívilo 1,47 milióna divákov. Najmä prostredníctvom verejnoprávnych televízií združených v EBU (Eurovízia) ich na obrazovkách videlo 750 miliónov ľudí. Cez online kanály ich sledovalo 1,46 miliardy ľudí, cez sociálne médiá 1,04 miliardy ľudí.
Či sa to niekomu páči, alebo nie, ide o divácky aj marketingovo atraktívnejší koncept. Navyše vzhľadom na výrazne menší počet športov je koncentrovaný a organizačne ľahšie zvládnuteľný. Európske hry nemôžu komerčne využívať olympijské kruhy, ktorých výhradným vlastníkom je Medzinárodný olympijský výbor. Keby mohli, EOV ako vlastník práv by získali mimoriadne silný tromf.
Športový riaditeľ EOV, Slovák Peter Brüll, síce nevidí spoločné ME ako rivala Európskych hier („Určite vieme koexistovať. EBU je zaangažovaná do oboch projektov, nevníma ich ako súperov,“ povedal v rozhovore pre Inside the Games), ale od reality je to zrejme trochu vzdialené. Počkajme si na čísla sledovanosti.
Na Slovensku bol mediálny záujem o Európske hry malý. Zástupcov slovenských médií v Krakove by ste spočítali na prstoch dvoch rúk – pritom boli medzi nimi aj mediálni pracovníci zväzov. A RTVS, hoci je súčasťou EBU, vyslala na Európske hry len jedného človeka z rozhlasu. Pritom EH boli len rok pred olympijskými hrami, konali sa v susednej krajine a v jednotlivých športoch na nich štartovala (s výnimkou atletiky) celá európska špička...
Na druhej strane je otázne, či Poliaci s nejakým veľkým mediálnym záujmom vôbec počítali. Na niektorých športoviskách totiž pre nich nepripravili práve dobré pracovné podmienky. Vyhradili pre nich malé tribúny s nedostatočnou kapacitou na pracovanie, špinavé stoly, niekde len malé sklápacie stolíky. A doprava pre médiá občas výrazne meškala... Ešteže im na rozdiel od členov výprav umožnili MHD využívať bezplatne.
NEPOZNÁME ĎALŠIE DEJISKO HIER
Zatiaľ nie je známe dejisko Európskych hier v roku 2027. Spyros Capralos na tlačovke 22. júna povedal, že počet možných hostiteľov sa zredukoval na dve mestá, s ktorými predstavitelia EOV diskutujú. Nemenoval ich, ale v nedávnej minulosti sa ako jeden z potenciálnych kandidátov uvádzal chorvátsky Split. Faktom však zostáva, že na záverečnom ceremoniáli nebolo komu odovzdať vlajku EOV ako budúcemu hostiteľovi hier. Šéf EOV uviedol, že pokiaľ ide o športový program EH 2027, sú pripravení byť flexibilní.
Je vysoko pravdepodobné, že tradícia Európskych hier bude mať pokračovanie. Ale ak tento projekt má byť dlhodobo životaschopný, bude musieť koncept podujatia podstúpiť výrazné zmeny. A jeho atraktivitu by určite zvýšilo, ak by mu príslušné medzinárodné športové federácie dali podstatne väčšiu vážnosť v kvalifikačnom procese na OH 2028 v Los Angeles. Čiže ak by na EH pri gigantickom počte účastníkov išlo o podstatne viac, než len o stovku olympijských miesteniek, vybojovaných v Krakove-Malopoľsku.
