Zomrel najlepší strelec strieborného olympijského tímu z Tokia 1964
Krátko pred 83. narodeninami zomrel v sobotu 18. mája v Kostarike strieborný olympijský medailista vo futbale z Tokia 1964 Ivan Mráz. Rodák z Levoče bol v Tokiu 1964 s piatimi gólmi najlepším strelcom strieborného tímu. Výraznú stopu zanechal počas pôsobenia v Slovane Bratislava, Sparte Praha, Dukle Praha i v Kostarike.
Ivan Mráz sa narodil v Levoči, ale od šiestich rokov vyrastal v Bratislave. Od dvanástich hrával v Slovane, kde sa postupne prepracoval do A-tímu. Vtedajšiemu trénerovi belasých, slávnemu Leopoldovi „Jimovi“ Šťastnému, sa však jeho spôsob hry nepáčil. A tak keď vtedy 22-ročný Mráz dostal v roku 1963 ponuku z pražskej Sparty, súhlasil, že prestúpi.
Pozoruhodná reprezentačná produktivita
Pre jeho futbalovú kariéru to bol dobrý krok. So Spartou získal tituly majstra ČSSR v rokoch 1965 a 1967, medzitým počas vojenčiny sa z titulu radoval aj ako hráč Dukly Praha. Na čo je obzvlášť hrdý, zisk jedného titulu pre Spartu „pečatil“ piatimi gólmi v poslednom zápase proti Jednote Trenčín. V najpopulárnejšom českom klube, v ktorom na ihrisku dlho „šéfoval“ košický rodák Andrej Kvašňák, bol kratší čas aj kapitánom.
Ivan Mráz odohral celkovo 161 ligových zápasov a strelil 55 gólov. V európskych pohárov nastrieľal za Spartu 16 gólov, čo bol dlhé roky klubový rekord.
Fyzicky zdatný levočský rodák nedostal veľa príležitostí obliecť si reprezentačný dres, ale jeho produktivita v ňom bola pozoruhodná – za olympijský výber ČSSR nastúpil Ivan Mráz dovedna šesťkrát a strelil šesť gólov. V A-tíme ČSSR dosiahol ešte lepší strelecký priemer – zo 4 zápasov 5 gólov.
K tokijskému striebru prispel Ivan Mráz piatimi gólmi v piatich zápasoch
Na OH v Tokiu, kde patril medzi najmladších členov tímu, Ivan Mráz v piatich zápasoch skóroval päťkrát a bol najlepším strelcom družstva ČSSR. Nasledovali Vojta so štyrmi gólmi, Brumovský s tromi, Masný a Lichtnégl s dvoma, Urban, Cvetler a Valošek zhodne s jedným.
V základnej skupine Mráz prispel k víťazstvu 6:1 nad Kórejskou republikou dvoma gólmi a k triumfu 5:1 nad Egyptom jedným. V poslednom zápase v skupine proti Brazílii (1:0) nenastúpil, ale potom sa strelecky presadil vo štvrťfinále proti Japonsku (4:0) aj v semifinále proti NDR (2:1), kde strelil víťazný gól. Docielil ho dorážkou po prudkej Urbanovej strele len pol minúty pred koncom riadneho času.
Naprázdno vyšiel akurát vo finále proti Maďarsku (1:2). „V Tokiu sa mi strelecky darilo až do finále, v ňom som však už nepresadil. Už ma asi mali prečítaného, takže ma viac strážili a k šanci som sa nedostal,“ prezradil Mráz počas bratislavského stretnutia členov strieborného tímu na jeseň 2019.
Ivan Mráz si vtedy zaspomínal aj na mimofutbalové zážitky zo sviatku v znamení piatich kruhov: „Bol som na olympiáde po prvý raz v živote, takže je jasné, že všetko v Tokiu ma prekvapovalo. Ohúrila ma obrovská čistota a fascinovala hygiena, ktorá tam vládla. Všade bolo tak čisto, že tam sa hádam mohlo dať jesť zo zeme. Veľmi zaujímavá bola olympijská dedina, po ktorej sme sa prepravovali na bicykloch. Tie tam boli voľne k dispozícii. Dedina bola jediné miesto v Tokiu, kde sme sa mohli voľne pohybovať. Škoda, že k dievčatám bolo strašne ďaleko, pretože vtedy boli ešte ženská a mužská časť dediny oddelené... Chodili sme povzbudzovať ostatných našich športovcov, ale, žiaľ, z mesta sme dohromady nič nevideli.“
Dlhé roky prežil v Latinskej Amerike
Futbalovú kariéru ukončil v roku 1971 po trojročnom pôsobení v holandskom Maastrichte. Po rokoch prezradil, že za peniaze, ktoré Sparta v roku 1968 dostala za jeho prestup, mohla na štadióne na Letnej vybudovať umelé osvetlenie...
Napriek tomu, že počas pôsobenia v Prahe bol Ivan Mráz dosť prominentným hráčom, uvedomoval si, že večne futbal hrať nebude. Ešte ako hráč sa dobre pripravoval na život po skončení kariéry. Popri futbale vyštudoval vysokú školu. Dlhé roky potom pracoval ako športový novinár, (najprv ako redaktor agentúry ČSTK a neskôr ako spravodajca ČSTK v Ríme) a predovšetkým futbalový tréner a funkcionár. Dohromady až takmer štvrťstoročie pôsobil v Latinskej Amerike.
Usadil sa v Kostarike, kde sa ako tréner sústredil na chlapcov z chudobnejších rodín. Založil tam Mraz Soccer Academy, z ktorej vzišli viacerí reprezentanti krajiny. A ako generálny riaditeľ družstva Deportivo Alajuelense radoval z dvoch ligových titulov. Príležitostne zavítal aj na rodné Slovensko. V roku 2008 si z rúk predsedu Slovenského olympijského výboru Františka Chmelára Ivan Mráz prevzal Strieborné kruhy SOV.
Na pôde SOV sa Ivan Mráz vtedy pochválil, že sa v tom čase venoval už nielen futbalu, ale aj zimným športom – len krátko pred tým sa stal prezidentom Kostarickej federácie zimných športov...
