Jediná slovenská medailistka v dvojhre na stolnotenisových MS Alica Chladeková-Grofová oslavuje 2. apríla sedemdesiatku
V roku 1973 si Alica Grofová na majstrovstvách sveta v Sarajeve zahrala vo finále stolnotenisovej dvojhry. V tom roku ju neoficiálne vyhlásili za najúspešnejšiu športovkyňu Slovenska. Hoci od MS 1973 prešlo bezmála polstoročie, podobný úspech sa už nikomu nepodarilo zopakovať. Historicky jediná slovenská medailistka v dvojhre na stolnotenisových MS a najúspešnejšia hráčka v histórii tohto športu u nás Alica Chladeková-Grofová oslavuje 2. apríla sedemdesiatku.
Rodáčka z bratislavských Vajnor sa ako dieťa venovala viacerým športom. K stolnému tenisu sa dostala v podstate náhodou, počas rodinnej dovolenky na chate v Orlických horách. S hraním začala vo Vajnoroch, ale vrchol svojej kariéry prežila počas pôsobenia v stolnotenisovom oddieli Lokomotívy Rača Bratislava, kde hrala v rokoch 1962 – 1978. Trénersky ju viedli najprv Milan Mach a potom Viliam Polakovič. Neskôr prestúpila do TSMB Trnávka Bratislava a hráčsku kariéru ukončila ako štyridsaťročná v klube Globus Viedeň.
Alica Grofová už ako 13-ročná hrala I. celoštátnu ligu za ženy. S družstvom Lokomotívy Rača získala v roku 1967 Veľtržný pohár. V roku 1965 štartovala na juniorských ME, ale prakticky hneď sa dostala aj do seniorskej reprezentácie ČSSR – ako jediná Slovenka. V nej bola až do roku 1978.
Ešte kým dovŕšila plnoletosť, mohla sa pochváliť medailou zo svetového šampionátu. Na MS 1969 v Mníchove bola členkou bronzového družstva ČSSR, ktorého hlavnou hviezdou bola ešte o dva roky úradujúca majsterka Európy Češka Ilona Voštová. Nasledovalo päť rokov, počas ktorých sa Grofová z každého vrcholného podujatia vrátila aspoň s jednou medailou.
Na ME 1970 v Moskve bola členkou strieborného družstva. Na MS 1971 v Nagoji získala s družstvom striebro a vo dvojhre sa prebojovala do štvrťfinále. Na európskom elitnom turnaji Top 12 skončila vo dvojhre tretia. Na ME 1972 v Rotterdame si s družstvom vybojovala bronz a vo dvojhre sa znovu dostala do najlepšej osmičky.
Na vrchole kariéry bola Grofová v roku 1973. A to aj napriek tomu, že od decembra 1972 mala štvormesačnú zdravotnú prestávku. Na svetovom šampionáte v Sarajeve sa prebojovala až do finále dvojhry, v ktorom podľahla Číňanke Chu Ju-lan. Účasť Európanky vo finále MS v stolnom tenise bola vtedy a dodnes zostala mimoriadne raritnou záležitosťou. V miešanej štvorhre s Josefom Dvořáčkom pridala bronz. Okrem toho sa v Hannoveri stala akademickou majsterkou sveta vo dvojhre. Vo svetovom rebríčku bola v tom roku tretia.
Medaily získavala Alica Grofová aj v ďalších rokoch, aj keď už len európske. Z ME 1974 v Novom Sade sa vrátila až s tromi cennými kovmi – vo štvorhre spolu s Rumunkou Alexandruovou si vybojovala striebro, takisto aj v miešanej štvorhre s Milanom Orlowským. Zo súťaže družstiev pridala bronz. Poslednú európsku medailu získala v Prahe 1976, kde vo štvorhre s Danou Dubinovou prehrali až vo finále. V rokoch 1971 – 1975 si päťkrát zahrala na turnaji najlepších Európaniek Top 12. Neskôr jej výkonnosť už nedosahovala najvyššiu úroveň. Hraniu sa však venovala aj ako dvojnásobná mama popri zamestnaní.
V rozhovore pro projekt Post Bellum na margo svojho športového pôsobenia Alica Chladeková-Grofová povedala: „Bola som rebelka. Pre moje názory, kritiku a snahu pracovať na vyššej odbornej úrovni ma vyradili z reprezentácie, neskôr zo strediska vrcholového športu, zbavili ma tiež funkcie metodika Slovenského stolnotenisového zväzu. Jednoducho, vo vrcholovom stolnom tenise na Slovensku, ale v športe vôbec, pre mňa miesto nebolo. Aj napriek vzdelaniu, skúsenostiam a veľkému záujmu. Ponuky na prácu som mala zo zahraničia, ja som však nikdy emigrovať nechcela.
Ako dieťa som nemala v stolnom tenise žiadne ciele, nepoznala som svetových vrcholových hráčov, svoj vzor som mala v klube v úspešnej reprezentantke Irene Bosej-Mikócziovej. Nebola som veľký talent ako moja reprezentačná kolegyňa Ilona Voštová. Úspechy som dosiahla vďaka húževnatosti, taktickému mysleniu a agresívnemu forhendovému úderu. Politicky som sa nikdy neangažovala, nevstúpila som do KSS, nebola som ani členkou SZM.
Veľmi ma mrzí, že som sa nemohla zúčastniť na olympijských hrách. Stolný tenis bol do programu olympijských hier zaradený až v roku 1988.“
Absolventka štúdia trénerstva a metodiky stolného tenisu na FTVŠ UK v Bratislave pôsobila ako trénerka postupne v STO Plastika Nitra, Spojoch Bratislava, v športovom stredisku pri TSMB Trnávka Bratislava, v Rakúsku vo Viedni aj v Burgenlande. Bola členka predsedníctva Výboru zväzu stolného tenisu SÚV ČSZTV a predsedníčka trénersko-metodickej komisie zväzu. Neskôr viedla stolnotenisové krúžky na bratislavských základných školách.
V posledných rokoch sa výrazne angažuje v rámci projektu Medzinárodnej stolnotenisovej federácie k Svetovému dňu stolného tenisu s názvom „...ideme hrať ping-poooong“. V roku 2018 práve Alica Chladeková-Grofová iniciovala, že Slovensko sa pridalo k tejto aktivite.
Slovenský olympijský a športový výbor jubilantke srdečne blahoželá!
