Jediná slovenská volejbalistka s dvoma olympijskými účasťami Hilda Mazúrová oslavuje osemdesiatku
Zo Slovenska si doteraz pod piatimi kruhmi zahralo iba päť volejbalistiek. Len jedna z nich bola členkou česko-slovenského olympijského tímu až dva razy – Hilda Mazúrová. Rodáčka zo Spišských Tomášoviec – Hadušoviec, ktorú v roku 2019 uviedli do Siene slávy slovenského volejbalu a ktorej meno od tohto roku nesie pohár pre víťazný tím ženskej Niké extraligy, oslavuje vo štvrtok 17. augusta osemdesiatku.
Hilda Mazúrová, rodená Pisarčíková, vyrastala v Harmónii pri Modre. Tam aj začala s volejbalom, ale popri ňom sa venovala aj atletike, plávaniu a behu na lyžiach. Všestranný pohybový základ potom vo volejbale výborne zužitkovala. Na palubovke síce nevynikala vysokou postavou, ale bola veľmi pohyblivá a mala výborný výskok. Predstavovala univerzálnu hráčku, ktorá vynikala pri smečoch, nahrávkach i blokoch. Neskôr hovorila, že ak by v tých časoch existoval post libera, tak by jej hráčska kariéra trvala oveľa dlhšie...
Veľké volejbalové meno si získala v Slávii UK Bratislava, ktorej členkou sa stala v roku 1960 pred začiatkom štúdia na Fakulte telesnej výchovy a športu UK. Dlhšie jej však trvalo, kým sa stala stabilnou hráčkou základnej zostavy. Počnúc sezónou 1963/64, počas ktorej mala dvadsať rokov, sa však na dlhé roky stala neodmysliteľnou oporou najlepšieho slovenského ženského družstva. Hrávala zaň až do roku 1974.
So Sláviou UK Bratislava Hilda Mazúrová v roku 1965 vyhrala Spartakiádny pohár a následne získala tri tituly majsterky ČSSR v sérii – v rokoch 1966, 1967 a 1968. Vďaka týmto úspechom odohrala viacero zápasov v Európskom pohári majstrov.
Od roku 1965 bola aj stabilnou členkou reprezentačného družstva ČSSR. V čs. reprezentácii odohrala v rokoch 1963 – 1972 spolu 214 medzištátnych zápasov. V roku 1967 bola Hilda Mazúrová spolu s ďalšími slávistkami Júliou Bendeovou a Pavlínou Kohútovou-Štefkovou členkou družstva ČSSR, ktoré na európskom šampionáte v Turecku získalo bronzové medaily.
O rok neskôr si táto trojica zahrala aj na olympijských hrách v Mexico City, kde družstvo ČSSR obsadilo šieste miesto. Mazúrová si ako jediná zo slovenského tria na OH 1968 olympijský štart zopakovala v Mníchove 1972. Tam sa s ňou na siedmom mieste tímu podieľali aj jej ďalšie klubové spoluhráčky Mária Mališová a Darina Kodajová.
Jej vrcholná hráčska kariéra sa skončila v roku 1974, keď zo Slávie UK odišla na sedem sezón do Tatrana Devín. V Slovenskej národnej lige s ním získala v troch ročníkoch súťaže celkové víťazstvo. Kariéru zakončila už po dovŕšení štyridsiatky v ročníku 1983/1984 v Slávii SVŠT Bratislava.
Neskôr pracovala ako učiteľka na Katedre telesnej výchovy na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave. Zároveň sa venovala trénerskej práci napríklad v STU Bratislava, Slávii UK Bratislava, VK Komárno, či v Doprastave Bratislava.
Slovenský olympijský výbor (SOV) v roku 2003 ocenil zásluhy Hildy Mazúrovej udelením Bronzových kruhov SOV. V roku 2008 jej Medzinárodný olympijský výbor udelil výročný diplom Ženy a šport.
Slovenský olympijský a športový výbor jubilantke Hilde Mazúrovej srdečne blahoželá!