Talentovaný slovenský reprezentant v karate Dominik Imrich stíha popri športových povinnostiach študovať na Ekonomickej univerzite v Bratislave i vykonávať povinnosti poslanca mestského zastupiteľstva v Liptovskom Hrádku. Tokio navštívil už dvakrát a ohúrilo ho natoľko, že by tam rád štartoval aj na budúcoročných olympijských hrách. V jeho športovej ceste mu pomáha aj štipendium Olympijskej solidarity Medzinárodného olympijského výboru (OS MOV).

Dominik Imrich sa narodil 17. 10. 1998 v Liptovskom Mikuláši. Aktuálne býva v Liptovskom Hrádku. V mieste bydliska dokonca pôsobí ako poslanec mestského zastupiteľstva. Ku karate ho priviedol otec a osobný tréner Ján Imrich. Talentovaný študent verejnej správy a regionálneho rozvoja na Ekonomickej univerzite v Bratislave na majstrovstvách Európy 2017 získal bronz v športovom zápase kumite do 60 kg. Okrem toho bral medaily rovnakého lesku dvakrát na majstrovstvách Európy juniorov a na európskom šampionáte univerzít 2019. Imrich súťaží za Karate Club Iglow Spišská Nová Ves, v ktorom ho trénuje reprezentačný tréner Jaroslav Javorský. Počas prezenčného štúdia v Bratislave navštevuje TJ Rapid Bratislava pod vedením Jána Longu.

Ku karate sa dostal prostredníctvom otca Jána, ktorý je zároveň jeho osobným trénerom. „Mal som to jednoduchšie. Už v škôlke som sa začal „motkať“ okolo neho, keď trénoval. V prvej triede na základnej škole som začal s prípravou v Karate klube TJ Slávia Liptovský Hrádok.“

Najväčší Imrichov úspech je tretie miesto na majstrovstvách Európy seniorov v roku 2017. „Po deviatich rokoch to bola konečne medaila v mužskej kategórií pre Slovensko. Súťažil som v  športovom zápase kumite do 60 kg. Dvakrát som skončil bronzový na juniorských majstrovstvách Európy. V roku 2019 som získal bronz na univerzitných majstrovstvách Európy.“

Za tri roky podpory zaznamenal výrazný výkonnostný raz

Vďaka štipendiu OS MOV si dokáže skvalitniť prípravu. „Hradím si cestovné náklady alebo môžem konzultovať tréningový proces so športovými odborníkmi.“ Dožičiť si môže aj tréning vo veľkej športovej telocvični. „Keď mi domáca telocvičňa nestačí a potrebujem ísť trénovať do väčších priestorov, prenajmem si telocvičňu vo Fitness centre ARNYCLUB v Liptovskom Mikuláši.“

Štipendium poberá od septembra 2017. „Hneď potom som bol piaty na majstrovstvách Európy. Nikto nečakal, že by som sa aj o rok mohol znova dostať tak vysoko a bojovať o bronzovú pozíciu. Keď sa pozerám spätne na zápasy, vidím progres.“ Darilo sa mu aj pred koronakrízou na turnajoch Svetového pohára, na ktorých som dvakrát obsadil siedme miesto. „Lepšie sa mi zápasí. Som uvoľnenejší a môžem venovať viac priestoru detailom. Poskytlo mi to veľký priestor na sebarealizáciu.“

Do minulého roka bol členom Národného športového centra. „Aktuálne som zaradený do Top Tímu, do ktorého sa dostanú najlepší športovci z jednotlivých športových zväzov. Mojím snom je sa dostať do Vojenského športového centra Dukla,“ hovorí. Okrem toho stále ešte len 21-ročného karatistu podporuje rodné mesto Liptovský Hrádok. „Zároveň som poslancom v mestskom zastupiteľstve. Mesto mi poskytuje dotáciu, aby som si mohol zabezpečiť napríklad materiálne vybavenie alebo doplnky výživy. Chcel som mestu a jeho obyvateľom prostredníctvom ideí, ktoré som videl v mnohých krajinách pri cestách na súťaže, a samozrejme aj prostredníctvom správnych rozhodnutí vrátiť podporu a dôveru, ktorú mi preukazujú dlhé roky.“

„Som vďačný aj Slovenskému zväzu karate a Slovenskému olympijskému a športovému výboru za podporu. V mnohých ohľadoch mi vychádzajú v ústrety. Snažia sa mi poskytnúť čo najlepšie podmienky, aby som mohol reprezentovať našu krajinu najlepšie, ako viem.“

Tokio ho uchvátilo, účasťou na olympijských hrách by si splnil sen

Hlavné mesto Japonska mal možnosť navštíviť dvakrát. „Vzbudilo to vo mne nádherné emócie. Je to krásne mesto, ktoré v človeku zanechá veľký dojem. Keď som tam prišiel prvý raz, bol som z Tokia „hotový“. Páčilo sa mi prostredie i to, akým spôsobom ľudia v tejto krajine fungujú. Veľmi mi chutí tamojšia gastronómia.“

Podľa Imricha sú olympijské hry najväčšia športová udalosť. „Mal by to byť sen každého športovca dostať sa tam. Bolo by skvelé to zažiť na vlastnej koži a vidieť, ako to vyzerá.“ Ide o obrovský zážitok, ktorý sa nedá popísať. „Označil by som to za vyvrcholenie obrovského úsilia, ktoré musí športovec vynaložiť. Nazval by som to odmenou za štvorročné snaženie.“

Na OH v metropole Krajiny vychádzajúceho slnka sa môže kvalifikovať v Paríži

Kvalifikačné kritéria na olympijské hry sa mnohokrát menili. „Ešte na začiatku koronakrízy zrušili tri súťaže, na ktorých sa zbierali body do olympijského rebríčku. Uzavreli ho a z našich zlúčených kategórii do 60 kg a 67 kg sa kvalifikovali piati športovci. Napokon po preložení OH sa piatim športovcom kvalifikácia zrušila.“

V rebríčku v tejto chvíli nie je dostatočne vysoko na to, aby sa prostredníctvom neho dostal na OH v Tokiu. „Ostala mi ešte jedna možnosť. Ide o kvalifikačný turnaj v Paríži, ktorý sa bude konať v júni 2021. Pôvodne sa mal konať tento rok v máji.“

Aktuálne trénuje v domácich podmienkach, koncom roka sa má súťažiť na turnaji Svetového pohára

Počas koronakrízy si dal jemný oddych. „Trénoval som len zľahka, aby mi karate nezačalo „liezť krkom“. Zrušili nám majstrovstvá Európy v Azerbajdžane, na ktoré som bol nominovaný. Nemohli sa uskutočniť ani ďalšie súťaže. Nikdy mi nepasovalo, keď som veľa trénoval. Najlepšie mi to ide po oddychu pred súťažným vystúpením. Nakoľko do váhovej kategórie zvyknem chudnúť 7 až 10 kg, netlačím „na pílu“ tesne pred súťažami, aby nedošlo ku zbytočnému zraneniu.“

Momentálne sa pripravuje doma. „Trénujem s otcom v domácej telocvični, ktorú mám v pivnici. Popri tom rád behám a bicyklujem. V lete som chodil na turistiku, keďže bývam na Liptove.“

V dôsledku ochoreniu Covid-19 zrušili všetky súťaže okrem Svetového pohára Karate1 Premier League, ktorý sa má konať koncom roka v Moskve. „Dúfam, že toto podujatie sa uskutoční, pretože súťaženie mi veľmi chýba. Verím, že od budúceho roka sa rozbehnú aj Svetové poháre.“

Olympijská solidarita Medzinárodného olympijského výboru (OS MOV) je inštitúcia, prostredníctvom ktorej MOV podporuje množstvo olympijských projektov na celom svete, aj jednotlivé národné olympijské výbory a ich vlastné projekty. Celý chod OS MOV, aj ňou prideľované granty, sa financuje z podielov predaja vysielacích práv z olympijských hier.

Jeden z hlavných grantových programov OS MOV je olympijské štipendium pre športovcov – kandidátov štartu na OH, resp. na ZOH. Neustály nárast cien vysielacích práv z OH/ZOH sa prejavuje v raste výšky štipendií v každom štvorročnom období olympijského cyklu. V porovnaní so štipendijným programom OS MOV pred OH 2016 v Riu de Janeiro došlo smerom k OH 2020 v Tokiu k výraznému navýšeniu celkovej výšky podpory – z predchádzajúcej úhrnnej sumy 177 037 USD na 257 400 USD.

Na Slovensku poberá štipendium k OH v Tokiu 13 športovcov

Smerom k OH v Tokiu toto štipendium poberá 13 slovenských športovcov. V porovnaní s minulosťou sa štipendijný program OS MOV rozšíril o celý jeden rok, takže všetci 13 naši športovci na hradenie nákladov spojených s ich športovou prípravou počas 36 mesiacov každý mesiac poberajú v priemere 650 dolárov (USD). Zo štipendia si môžu hradiť náklady na prenájom športoviska, mzdu trénera, lekárske prehliadky a vyšetrenia, cestovné a úrazové poistenie, ubytovacie a stravovacie náklady, aj vreckové. Pochopiteľne, náklady musia vydokladovať a za štyri mesiace predložiť ich vyúčtovanie. Nad uvedený rámec môžu športovci čerpať ešte grant až do výšky 4.545 USD na hlavu na hradenie účasti na kvalifikačných súťažiach na OH. Držiteľ štipendijného grantu OS MOV o štipendium príde vo chvíli, keď bude jasné, že už nemá ani teoretickú šancu kvalifikovať sa na OH 2020.