V Londýne 49., v Riu de Janeiro 48. a v Sappore 45. – taká je olympijská postupka chodkyne Márie Katerinka Czakovej. Prvú časť svojho cieľa, skončiť lepšie ako na predošlých hrách, splnila. Druhú, vybojovať si umiestenie začínajúce sa číslicou tri, už nie.

Piatok 6. august totiž nebol jej šťastný deň. Medzi 8. a 9. kilometrom schytala prekvapujúco dve červené karty a v tej chvíli sa jej šanca pokúsiť sa prípadne o nejaké zrýchlenie v druhej polovici trate rovnala nule. Aj preto jej cesta do cieľa dvadsiatky trvala až 1:41:29 h.

„Potom som už len celý čas tŕpla, či tam nenaskočí aj tretia červená,“ vravela smutná chodkyňa banskobystrickej Dukly. „Takéto niečo sa mi nestalo už veľmi dávno. Ak dostanem napomenutie za to, že nemám kontakt so zemou, v poriadku. Ale teraz prišla jedna červená za nedopínanie kolena, čo je pre mňa nepochopiteľné a nechápem, prečo som ju dostala. Nuž, rozhodcom sa nepáčil môj štýl, ja to akceptujem. Je to ich úloha posudzovať, či idem čisto.“

Marike sa takéto čosi prihodilo naposledy ešte v juniorskom veku v premiére vo Svetovom pohári. „Červenú za nedopínanie kolena dostala neoprávnene,“ skonštatoval aj jeden z jej koučov Matej Spišiak.

„Keď dostala druhú červenú, strašne sa zľakla a vyhodilo ju to z koncentrácie,“ tvrdil Czakovej druhý kouč Martin Pupiš. „Druhá polovica pretekov bola už len o tom, aby nedostala tretiu. Rozhodcovia boli dnes mimoriadne prísni. Na druhej strane vzhľadom na to, ako trpela, a že potom už iba kráčala, je pre mňa cenné, že došla do cieľa.“

Ženská chodecká dvadsiatka, takisto ako predošlé dve chodecké súťaže, boli veľmi náročné. Pre Mariku špeciálne. Teplo dalo zabrať všetkým  58 štartujúci, no dve červené ani nie v polovici pretekov, v kombinácii so sapporskou klímou, výrazne znásobili jej nepohodu.

„V Ázii som absolvovala veľa vrcholných podujatí, preto som verila, že zúročím tieto skúsenosti. Keď mi však Maťo Tóth po rannej päťdesiatke povedal, že po MS 2019 v Dauhe boli sapporské podmienky druhé najhoršie, vedela som, že to bude náročné a výsledky ma v tom len utvrdili,“ poznamenala 32-ročná chodkyňa banskobystrickej Dukly.

Čo ďalej? Ako vidí Marika svoju budúcnosť? Päťdesiatku, v ktorej sa prebila do širšej svetovej špičky a bola piata na ME 2018 v Berlíne, nahradila v programe veľkých šampionátov tridsaťpäťka.

„Na jeseň si ju zrejme vyskúšam, no päťdesiatka mi sedela najviac. Vynútený návrat k 20 km, keďže na olympiáde iná disciplína nebola, ukázal, že rýchlostne nie som už tam, kde v minulosti. S Mišom Morvayom sme sa bavili, že by sme si vyskúšali aj miešanú štafetu, ktorá by mala byť v programe olympijských hier, ale aký bude formát tejto súťaže, ešte nevieme. Parížska olympiáda je až o tri roky a pre mňa je to dosť ďaleko.“

Marika priznala, v hre je ešte aj iná priorita ako atletika – rodinný život. „Musíme všetko prebrať s manželom. Samozrejme, ťahá ma to aj týmto smerom. Keďže však nie som spokojná s tým, ako som dopadla na olympiáde, rada by som kariéru ukončila vnútorne spokojná a s nejakým dobrým výsledkom,“ priznala už trojnásobná olympionička.