Tvorba krasokorčuliarskej jazdy je podľa olympionikov veľká alchýmia
Príprava elitného krasokorčuliarskeho programu trvá mesiace. Je to veľmi zložitý proces. Len zasvätení tušia, koľko je za jedným programom času, úsilia a predovšetkým tvrdej práce.
Zákulisie príprav krasokorčuliarskych programov poodhalili poprední elitní svetoví pretekári pre portál Medzinárodného olympijského výboru olympics.com.
Keď sa na budúci týždeň (20. – 24. marca) počas majstrovstiev sveta v Montreale najlepší krasokorčuliari postavia na ľad a začnú svoje programy, fanúšikovia budú svedkami toho, čo sa pripravovalo celý rok.
Už krátko po skončení svetového šampionátu začnú všetci krasokorčuliari myslieť na novú sezónu a plánovať nové programy. „Proces tvorby súťažného krasokorčuliarskeho programu je mimoriadne hlboký,“ hovorí tanečník na ľade Benjamin Agosto, strieborný olympijský medailista z roku 2006, ktorý je teraz sám trénerom a choreografom.
„Myslím, že veľa ľudí nevie, koľko hodín strávime na ľade a tvorbou programov,“ dodáva dvojnásobná medailistka z MS a äradujúca majsterka Európy Loena Hendrickxová. „Vyzerá to tak jednoducho, ale tá tvrdá práca, ktorá je za tým... Je za tým skutočne veľa tvrdej práce.“
Nad programom neuvažujú len samotní krasokorčuliari, ale aj celé tímy okolo neho vrátane trénerov, choreografov, expertov na hudbu. Prvé stretnutia realizačných tímov sa uskutočnia zväčša v apríli. Sú zdĺhavé a hľadajú sa na nich najlepšie možnosti, aby samotné vystúpenia išli potom hladko a krasokorčuliari boli pri nich sebavedomí.
„Je to niečo podobné, ako keď píšete knihu,“ vysvetľuje olympionička z roku 2022 Mariah Bellová. „Kniha pred vstupom na trh prechádza niekoľkými úpravami. Povedala by som, že to isté sa deje aj s programom. Na konci sezóny môže vyzerať úplne inak ako na jej začiatku.“
A začína sa proces...
Výber hudby je kľúčovým začiatkom
Predtým, ako sa vôbec napíše prvý návrh programu, musia realizačné tímy vytvoriť samotný príbeh. Je to náročný a komplikovaný proces. Jeho súčasťou je aj výber hudby.
„Keď si vyberáte program, predovšetkým si musíte byť istí hudbou, pretože na jej tóny budete korčuľovať celý rok,“ hovorí Francúz Kevin Aymoz a chytí sa za hlavu: „Túto hudbu počúvate počas celého roka minimálne desaťkrát denne. Najlepšie je vybrať si hudbu, ktorá sa vám bude páčiť celý rok.“
Výber hudby - pre krátke programy i voľné jazdy - slúži ako prostriedok pre vyrozprávanie príbehu. Po výbere hudby prichádza na rad hľadanie odpovedí na ďalšie otázky. Čo chce korčuliar na ľade zobraziť alebo vyjadriť? Ako chce nadviazať kontakt s publikom (a rozhodcovským zborom)? Ako to vyjadriť spôsobom, ktorý je mu vlastný a zároveň ho odlišuje od ostatných?
„Hudbou musíme vytvoriť aj atmosféru. Následne je dôležitý príbeh, postava, alebo špecifická pohybová kvalita,“ hovorí Stephane Lambiel, strieborný olympijský medailista z roku 2006 a teraz tréner Šoma Una. „Musíme vytvoriť postavu a zladiť pohyby, ktoré táto postava bude hrať. Je to naozaj o využití spojenia choreografa s korčuliarmi, aby sa vytvorila správna atmosféra hudby.“
Počas júna a júla nastupuje intenzívna tréningová fáza, keďže korčuliarske federácie počas augusta alebo na začiatku septembra organizujú kempy, na ktorých krasokorčuliari dostávajú spätnú väzbu na svoje jazdy od funkcionárov a akreditovaných rozhodcov.
„Je dôležité dodržať časový harmonogram, aby sme mohli v septembri začať súťažiť na svetovej scéne,“ uviedol Agosto. Prvé súťaže série ISU Challenger sa začínajú v septembri, preteky Grand Prix v októbri.
Sezóna Grand Prix: Spojenie s divákmi
Na predošlých riadkoch zostali nedopovedané viaceré veci a chýbali odpovede na niektoré otázky, napríklad aká bude choreografia k uvedenej hudbe, ktoré skoky sú dostatočne vybrúsené na to, aby sa mohli zaradiť do programov - špeciálne do voľnej jazdy, ako sa tvorí kostým.
„Celý proces môže trvať mesiace,“ hovorí Agosto, ktorý spolupracuje so skupinou krasokorčuliarov v Colorado Springs. „Musíte premýšľať aj o pohľade rozhodcov na jednotlivé prvky. Ak má korčuliar slabinu, je potrebné taktizovať, kde prvok v rámci programu zaradíte, aby nepatril medzi výrazné.“
Aj keď program je nacvičený, nikdy nie je stopercentne hotový. Krasokorčuliar ju síce predvádza niekoľkokrát za sezónu, vždy je to o improvizácii a na žiadnych pretekoch nie je jazda rovnaká.
„Aspekt vystúpenia a prepojenie s divákmi robí krasokorčuľovanie takým krásnym a podľa mňa aj populárnym,“ vysvetľuje Eric Radford, trojnásobný olympionik a bronzový medailista v športových dvojiciach z roku 2018.
Krasokorčuliari sa v prípravách na sezónu a súťaže pohybujú popri choreografoch, chodia na tréningy tanca na suchu.
„Je toľko komponentov, ktoré sa podieľajú na vytvorení naozaj skvelého programu,“ dodáva Bellová, ktorá bola známa svojím umením na ľade. „Nie sú to však len prvky, ale aj snaha vytvoriť príbeh. A o tom krasokorčuľovanie naozaj je. Chcete mať nejaký charakter alebo príbeh, ktorý vás tak trochu sprevádza celým programom.“
Záverečné úpravy: Vždy je na čom pracovať
Ako sa vyvíja sezóna, vyvíja sa aj program. To, čo môžete vidieť od pretekára ako dvojnásobný šampión Uno počas pretekov Grand Prix v októbri alebo novembri, sa bude výrazne líšiť od toho, ako sa ukáže na marcovom svetovom šampionáte.
Zriedkavo sa stáva, že sa korčuliar alebo jeho tím sa rozhodnú zmeniť jeden zo svojich programov v polovici sezóny. Deje sa to z rôznych dôvodov. Môže sa stať, že program nemá taký účinok, v aký dúfali, buď na publikum, alebo na rozhodcov... alebo aj na oboje.
Bez ohľadu na to sa práca nikdy nekončí. Až do posledných oficiálnych tréningov na majstrovstvách sveta korčuliari dolaďujú svoje programy. Nevynechajú žiadny detail.
„To je v krasokorčuľovaní krásne. Vždy máme na čom pracovať a vždy sa musíme zlepšovať,“ hovorí Aymoz. „Nemôžeme byť dokonalí, takže vždy musíme nájsť niečo nové, na čom môžeme pracovať. Takže je to naozaj skvelé.“
