Kúsok Slovenska navždy v Sappore: Na monumente venovanom víťazom ZOH 1972 nechýba ani meno Ondreja Nepelu
Trojdňové odskočenie si z Tokia do Sappora na ostrove Hokkaidó, kde sa uskutočnili chodecké a maratónske súťaže Hier XXXII. olympiády, bola ideálna príležitosť pripomenúť si jeden výnimočný úspech slovenského športu.
Práve v Sappore pred 49 rokmi získal krasokorčuliar Ondrej Nepela prvé slovenské zlato na zimných olympijských hrách a až do triumfu biatlonistky Anastasie Kuzminovej vo Vancouvri 2010 bolo jediné.
Nepela, v tom čase už majster sveta a štvornásobný majster Európy, zvíťazil v sapporskej hale Makomanai jasne pred Četveruchinom z bývalého Sovietskeho zväzu, keď rozhodujúci náskok získal už v povinných cvikoch.
Nepelov triumf obyvateľom bezmála dvojmiliónového Sappora navždy pripomínam monument venovaný ZOH 1972 na námestíčku pred vchodom do konečnej stanice zelenej linky metra s názvom aký nesie miestny zimný štadión, kde bratislavský rodák triumfoval – Makomanai.
Na jeho obvode sú vytesané mená všetkých víťazov sapporských hier. Nepelovo meno svieti na jednej strane monumentu spoločne s legendárnym holandským rýchlokorčuliarom Ardom Schenkom či krasokorčuliarskou športovou dvojicou Irina Rodninová – Alexej Uľjanov z bývalého Sovietskeho zväzu.
Redaktor webu www.atletika.sk a spolupracovník www.olympic.sk a fotograf SOŠV sa boli pozrieť aj na zimný štadión Makomanai, miesto Nepelovho historického zlatého vystúpenia pred takmer polstoročím. Stojí v parku s rovnakým názvom, kde pred chodeckými súťažami OH 2020 v Tokiu trénovali i slovenskí chodci na čele s olympijským víťazom z Ria 2016 Matejom Tóthom.
Zvonku vyzerá, že sa doňho pomaly zahrýza zub času, ale stále je k dispozícii na korčuľovanie pre verejnosť. V aréne sa konajú aj koncerty a rôzne spoločenské podujatia. V roku 1998 sa v nej hrali zápasy volejbalových MS.
Ondreja Nepelu zvolili v decembri 2000 v prestížnej ankete Slovenského olympijského výboru a Klubu športových redaktorov SSN in memoriam za Slovenského športovca 20. storočia.
