Legenda hokejového Slovana a dvojnásobný majster sveta Marián Šťastný má 70 rokov
Bývalý hokejový kanonier Slovana Bratislava, niekdajšej československej reprezentácie či kanadského Quebecu Nordiques, ale aj iniciátor myšlienky bratislavskej Sviečkovej manifestácie Marián Šťastný bude mať v nedeľu 8. januára 70 rokov. Je najstarším zo slávneho bratského tria, ktoré okrem neho tvorili Peter Šťastný a Anton Šťastný.
Dvojnásobný majster sveta z rokov 1976 a 1977 Marián Šťastný patril ako hráč Slovana Bratislava k excelentným strelcom. V bývalej československej lige v 369 zápasoch strelil 236 gólov. S mladšími bratmi Petrom a Antonom zažil najväčšiu slávu v Slovane v roku 1979, keď sa všetci traja výraznou mierou zaslúžili o jediný federálny titul pre "belasých", ktorý korunovali domácou výhrou 6:2 nad vtedajšou Teslou Pardubice. Legendárny útok bratov Šťastných nastrieľal v sezóne 1978/1979 rekordných 109 gólov.
Pod strechou bratislavského Zimného štadióna Ondreja Nepelu, domovského stánku HC Slovana Bratislava visí pamätná zástava s podobizňou Mariána Šťastného.
Svoje strelecké kvality potvrdzoval aj v československej reprezentácii, v ktorej s číslom 18 na drese odohral 122 zápasov a dal 54 gólov. Okrem dvoch zlatých medailí z majstrovstiev sveta (MS) získal v rokoch 1975, 1978 a 1979 aj tri striebra. Bývalé Československo reprezentoval aj na zimných olympijských hrách 1980 v americkom Lake Placid a na Kanadskom pohári 1976, z ktorého si odniesol striebro.
Marián Šťastný sa narodil 8. januára 1953 v Bratislave. Jeho športovú kariéru možno rozdeliť na dve obdobia. Na obdobie pred a po emigrácii z Československej socialistickej republiky (ČSSR). Pred emigráciou patril spolu s bratmi k nenahraditeľným hráčom nielen Slovana, ale aj reprezentácie ČSSR.
Po turnaji o Pohár európskych majstrov v auguste roku 1980, na ktorom sa zúčastnil aj Slovan, jeho mladší bratia Peter a Anton emigrovali do Kanady. Pre Mariána Šťastného, ktorý ostal v ČSSR, nastali vo vtedajšom totalitnom režime ťažké časy. Zo dňa na deň sa z popredného hokejistu stala nežiaduca osobnosť, ktorú prenasledovala Štátna bezpečnosť (ŠtB).
Začiatkom roka 1981 bola situácia Mariána Šťastného a jeho rodiny natoľko neznesiteľná, že sa rozhodol emigrovať aj on. Po strastiplnom úteku cez Rakúsko a bývalú Juhosláviu sa v kanadskom Quebecu s bratmi stretol 6. júna 1981. Spolu s nimi sa úspešne etabloval v tíme NHL Quebec Nordiques. Vo svojej prvej sezóne v NHL dosiahol 89 bodov za 35 gólov a 54 asistencií, čím sa stal tretím najlepším nováčikom.
Za Quebec odohral štyri sezóny. Poslednú v NHL strávil v tíme Toronto Maple Leafs. V zámorskej NHL odohral celkovo 322 stretnutí, v ktorých strelil 121 gólov a zaznamenal 173 asistencií. Aktívnu hráčsku kariéru ukončil v sezóne 1987/1988 vo Švajčiarsku v klube HC Sierre.
Marián Šťastný nebol len skvelý hokejista, ale aj hrdý Slovák, ktorý na svoju domovinu nezabudol ani v emigrácii. V roku 1986 ho zvolili za podpredsedu Svetového kongresu Slovákov (SKS). Z tejto pozície sa stal ideovým otcom a jedným z organizátorov bratislavskej Sviečkovej manifestácie z 25. marca 1988, ktorá sa stala symbolom občianskeho vzdoru proti totalitnému režimu vo vtedajšej ČSSR. Jeho zásluhy v boji proti totalitnému režimu ocenil 13. novembra 2016 Ústav pamäti národa (ÚPN), ktorý Mariánovi Šťastnému udelil Cenu Statočný v našej pamäti a našom srdci – mimoriadne ocenenie za odpor voči jednému z totalitných režimov v 20. storočí na Slovensku.
