Legendárny basketbalista Boris Lukášik oslavuje 90
Boris Lukášik figuruje medzi najslávnejšími osobnosťami v histórii slovenského basketbalu. V pondelok 24. februára oslavuje rodák z Ružomberka 90. narodeniny.
Boris Lukášik patrí ku generácii, ktorá dosiahla najlepšie umiestenie česko-slovenského basketbalu pod piatimi kruhmi. Na OH 1960 v Ríme skončilo družstvo ČSR piate. Boli v ňom dvaja Slováci, aj jeho o tri roky starší brat Dušan Lukášik (28. 5. 1932 – 3. 9. 2010). Na hry sa družstvo prebojovalo z kvalifikačného turnaja v Bologni, ktorý vyhralo.
Mladší z Lukášikovcov nastúpil v Ríme na všetkých osem zápasov a nazbieral v nich 89 bodov. V tom období vojenčil v Dukle Dejvice. „Mohli sme mať i medailu. Žiaľ, prehrali sme dosť tesne 70:77 s Talianskom a potom 78:85 s Brazíliou, ktorá získala bronz,“ zaspomínal si predčasom v rozhovore pre denník Šport.
Ďalší olympijský štart mu nebol súdený – v dôsledku vyššej moci. Hoci basketbalisti ČSR, ktorí získali striebro na ME 1955 v Budapešti, mali právo štartovať na OH 1956 v Melbourne, vedenie čs. telovýchovnej organizácie rozhodlo, že nepôjdu nikam.
„Basketbalová skupina aspoň s 15 ľuďmi by mala šancu iba na jednu medailu, ale iných 15 jednotlivcov možnosť na oveľa viac vavrínov. A tak nám už doma zrušili cestu do Austrálie,“ prezradil Boris Lukášik vo vyššie spomínanom rozhovore, ktorý s ním viedol Tomáš Grosmann. V tom roku 1956 bol členom bronzového družstva ČSR na svetovej univerziáde v Turíne.
Boris Lukášik sa mohol pochváliť aj medailou z majstrovstiev Európy. Zrodila sa na ME 1959 v Istanble a bola strieborná. V základnej A-skupine tam družstvo ČSR zdolalo Poľsko 82:51, Španielsko 85:62 a Fínsko 93:47. V nadstavbovej vyhralo nad Belgickom 76:49 a nad Rumunskom 66:59, prvú prehru utrpelo s Francúzskom (49:52). Vo finálovej skupine zverenci Gustáva Hermanna zdolali 71:61 Maďarsko a v súboji o zlato podľahli ZSSR 72:83.
„Bol to posledný šampionát pod holým nebom. Na futbalovom štadióne Besiktasu Istanbul, pod hlavnou tribúnou, rozložili palubovku a hralo sa. Vonku bolo vyše 35 stupňov, preto nás neopísateľne pálili nohy. Inak, moje výkony boli priemerné. Veľmi dobrý turnaj odohral starší brat Dušan a ďalší hráči, čo nám prinieslo veľký úspech,“ zaspomínal si Boris Lukášik pred tromi rokmi v rozhovore pre Sportnet.
Druhým miestom na ME si basketbalisti ČSR vybojovali postup na MS v Čile. Napokon tam však chýbali. Funkcionári uprednostnili zájazd do Číny na oslavy 10. výročia Čínskej ľudovej republiky...
Cenný kov u MS mohol Boris mať už v Sofii 1957, kde družstvo ČSR skončilo tretie. Bratislavský tréner tímu Gustáv Hermann, ktorý Borisa viedol aj v Slávii UK, mal však napokon v družstve len staršieho z Lukášikovcov Dušana.
„Bolo skúšobné obdobie, tak som jednoducho dal prednosť škole. Nikoho nezaujímalo, že som reprezentant. To som neraz aj tajil, aby som nemal zbytočné problémy,“ vysvetlil Boris Lukášik v rozhovore pre Šport svoju absenciu. V tom čase študoval na Strojníckej fakulte SVŠT v Bratislave.
Na ME 1961 v Belehrade pre zdravotné problémy nehral. Na majstrovstvách Európy si znovu zahral ešte v Poľsku v roku 1963, ale sila tímu vtedy stačila už len na 10. miesto. Krátko nato ukončil reprezentačnú kariéru, počas ktorej v rokoch 1956 – 1964 odohral 92 zápasov za ČSR/ČSSR. Na palubovke však ako hráč pôsobil až do veku 37 rokov.
Boris bol v detstve a počas dospievania všestranný športovec. Súťažne sa v rodnom meste až do 15 rokov venoval futbalu (hrával spolu napríklad s Jozefom Venglošom), ale výdatne praktizoval mnohé ďalšie športy. Na basketbal v oddieli Iskry Ružomberok presedlal pod vplyvom príkladu staršieho brata.
Na klubovej úrovni sa Lukášikovci veľmi výrazne presadili o niečo ďalej od svojho rodiska – vo Svite. Vrchovatou mierou sa pričinili o najslávnejšiu éru v histórii basketbalu v tomto podtatranskom meste. Ešte predtým však Boris hrával za Sláviu UK Bratislava (pôsobil tam v rokoch 1954 – 1959), pretože v hlavnom meste študoval. Na jeho basketbalovom raste tam mal obrovský podiel tréner Gustáv Hermann, ako hráč člen tímu majstrov Európy z roku 1946.
Boris Lukášik hral za Iskru Svit v rokoch 1960 – 1966. Vedno s bratom v roku 1961 priviedli klub z malého mesta k zisku čs. majstrovského titulu. V ďalšej sezóny si zahrali v Európskom pohári majstrov, v ktorom Iskru Svit vo štvrťfinále vyradil CSKA Moskva.
Iskra Svit získala československý titul ako prvý tím zo Slovenska – dosť veľa rokov pred slávnou érou Interu Bratislava a potom Baníka Prievidza. O rok neskôr skončila partia okolo Lukášikovcov v lige na druhom mieste a potom ešte dvakrát na treťom.
Hráčsku kariéru skončil Boris Lukášik v Baníku Handlová, kde pôsobil v rokoch 1966 – 1971. Do Handlovej odišiel aj s bratom. Za dve sezóny vytiahli Baník z krajskej súťaže do I. ligy. Potom sa tam mladší z Lukášikovcov stal trénerom a neskôr aj predsedom klubu. V jeho šľapajach išiel syn Dušan Lukášik, ktorý získal federálne basketbalové tituly - s VŠ Praha (1982) i s Baníkom Prievidza (1993).
Keď Slovenská basketbalová asociácia v roku premiérovo uvádzala členov Siene slávy slovenského basketbalu, Boris Lukášik bol medzi prvými tromi osobnosťami s touto poctou. Slovenský olympijský výbor ocenil jeho zásluhy v športe udelením Medaily SOV v roku 2011 a Strieborným odznakom SOV v roku 2015.
Slovenský olympijský a športový výbor jubilantovi srdečne blahoželá!
