Letné športy 2022: Dve miestenky do Paríža 2024
Prvé poolympijské leto po tokijských hrách bolo netradičné. Už počas neho sa začal v niektorých športoch kvalifikačný proces na olympijské hry 2024 v Paríži. Pozrieme sa, ako dopadli slovenské letné športy v roku 2022.
Text vyšiel v časopiseckom magazíne Slovenského olympijského a športového výboru OLYMPIC.sk jeseň/zima 2022.
Po prvých mesiacoch kvalifikačného procesu má Slovensko zatiaľ dve miestenky, o ktoré sa postarali strelkyne Zuzana Rehák Štefečeková a Vanessa Hocková. Medailovými stálicami boli aj tento rok rýchlostní kanoisti a vodní slalomári, potešili aj niektorí ďalší jednotlivci.
Keď má 4. miesto príchuť zlata
Príbeh Jána Volka dostal na ME v Mníchove nový rozmer a motivoval všetkých, že môžu súperiť s najlepšími. K viacerým prírastkom prvý Slovák pridal Ján Volko v Mníchove ďalší. Stal sa premiérovým slovenským finalistom v šprinte na 100 m na majstrovstvách Európy.
Do Bavorska nešiel s veľkými očami, keďže jeho sezónu ovplyvňovali zranenia. Na 100 m hladko postúpil z rozbehu ako víťaz (10,22), v semifinále vyrovnal slovenský rekord (10,13) a vo finále atakoval medailu. Od bronzu ho delili len tri stotiny (10,19).
„Zemiaková medaila zo stovky má pre mňa chuť zlata. Je to jeden z mojich najcennejších výsledkov v kariére, ak nie vôbec najcennejší. Medaila síce nebola ďaleko, ale človek musí byť skromný. Keby mi niekto pred šampionátom povedal, že na stovke skončím štvrtý, asi by som sa len schuti zasmial a spýtal by som sa ho, aký mal deň a či si veľmi nevymýšľa. Keď sa pozriem, kto bol predo mnou a ešte viac, kto za mnou, tak nie je žiadny dôvod sa hnevať, smútiť a byť sklamaný,“ povedal Ján Volko, ktorý vynechal po zdravotných problémoch MS v Eugene a sústredil sa radšej na Mníchov.
Už postup do finále bol pre Jána Volka veľkým úspechom. Jeho dovtedajším maximom na ME boli 13. miesta na 100 i 200 m v Berlíne 2018.
Po úspechu na stovke na dvojnásobnej trati vyhral rozbeh a len o milimetre prišiel o finále. Napokon skončil na 9. pozícii.
Potešili aj ďalší atléti. Štyri umiestenia v prvej desiatke a päť účastí v semifinále na ME v Mníchove je omnoho viac, než sa čakalo. Výkonmi a výsledkami potešili chodci Miroslav Úradník (6.), Michal Morvay (7.), Ema Hačundová (14.), Hana Burzalová (18.) či Dominik Černý (14.) a prekážkari Viktória Forster (23.), Daniela Ledecká (19.) či Matej Baluch (23.).
K streleckým stáliciam pribudol mladý talent
Z pohľadu získania olympijských miesteniek do Paríža bolo Slovensko na majstrovstvách sveta v streľbe z brokových zbraní v Osijeku po USA druhá najúspešnejšia krajina. Američania získali tri, Slováci dve miesta.
Zuzana Rehák Štefečeková bola po augustovom európskom šampionáte v Larnake, kde nepostúpila do finále, zdravo nabudená. Európa ju dala „do pozoru“ a ešte viac sa vyburcovala po nevydarenom poslednom výstrele prvého dňa na MS, po ktorom klesla na 12. priečku. Opäť ukázala, že zdravo nabudená strieľa oveľa lepšie. Na strelnici v Osijeku, ktorá nepatrí medzi jej obľúbené, si potom pripomenula vlaňajšiu zlatú jazdu z Tokia. Strieľala suverénne, trafila 102 terčov za sebou a minula až vo finále. Keďže už mala istotu miestenky na OH, ani sa veľmi nezlostila. Z MS si napokon odniesla šiestu medailu.
„Najdôležitejšie pre mňa bolo dostať sa z osemčlenného semifinále do štvorčlenného finále. V ňom som chcela taktiež uspieť a byť majsterka sveta, podstatné však pre mňa bolo, aby som v ňom nevypadla ako prvá. Koniec koncov, oslavovali sme miestenku, nie bronz,“ uviedla Zuzana Rehák Štefečeková.
Ďalším reprezentačným stáliciam v trape sa nepodarilo postúpiť do veľkého finále, avšak Erik Varga, Marián Kovačócy či Jana Špotáková výsledkami naznačujú, že by si mohli pripísať aj ďalšie olympijské účasti.
V skeete na MS v Osijeku bolo výnimočné, že zo 61-člennej kvalifikácie sa medzi osmičku najlepších prebojovali dve Slovenky. V štvorčlennom súboji o medaily nečakane strieľala 22-ročná Vanessa Hocková. Aj keď jej prvá veľká seniorská medaila pri premiére na MS napokon ušla, získala olympijskú miestenku. Skeetarky zo SR v ére samostatnosti chýbali pod piatimi kruhmi iba v Atlante 1996.
„Chcela som hlavne bojovať. Po dvoch súťažných dňoch som si hovorila, že pokiaľ sa dostanem do finále, musím sa pokúsiť o miestenku. Napokon ju mám, ale mala som aj blízko k medaile. Škoda, že sa do finále nedostala i Danka Barteková, ktorá skončila ôsma. Miestenku do Paríža znamenalo aj 5. miesto, mohla z toho byť naša dvojnásobná radosť,“ povedala Vanessa Hocková.
Danka Barteková mala blízko k istote OH 2024 aj v Larnake na ME, kde získala bronz a miestenka jej ušla o jediný terč. Ak si zachová doterajšiu výkonnosť, piata olympijská účasť by jej minimálne na základe rebríčkového postavenia nemala ujsť.
V prípade skeetu by sa mali v najbližšom roku zlepšiť aj muži. V olympijskom programe totiž tímový trap nahradil skeet, čo je ďalšia možnosť na získanie miestenky na OH 2024. Ak by bol v programe skeet ženských družstiev, Slovensko by mohlo pomýšľať na boj o medailu. Veď trio Barteková, Kopčanová, Hocková získalo na ME v Larnake bronz a v zálohe sú aj ďalšie mladé skeetarky.
Ešte počas zimy sa darilo aj strelcom zo vzduchových zbraní. Patrik Jány vyhral ME v Hamare vo vzduchovej puške 60 i preteky SP v Káhire v ľubovoľnej malokalibrovke 3x20. Na svetovom šampionáte v Káhire však do finále neprebojoval a na olympijskú miestenku stále čaká.
Rovnaký priebeh mala sezóna aj u pištoliara Juraja Tužinského. Na ME v Hamare bral striebro a vyhral i preteky SP v Riu de Janeiro, ale najdôležitejšie preteky roka v Egypte mu nevyšli podľa predstáv.
Jány a Tužinský patria renkingovo k špičke a miestenka na OH by im nemala uniknúť.
Alexander Slafkovský zaháňa úvahy o konci
Vodní slalomári majú za sebou ďalšiu sezónu ovenčenú medailami z majstrovstiev sveta i Európy. „Sezónu vidím pozitívne. Získali sme viacero medailí, či už z mládežníckych alebo seniorských šampionátov, takže možno povedať, že slovenský vodný slalom je stále na dobrej ceste,“ hodnotil sezónu športový riaditeľ sekcie divokých vôd Slovenskej kanoistiky Róbert Orokocký.
Len pesimisti však očakávali, že doma to nebude medailový výlov. V Liptovskom Mikuláši na ME sa radovali kanoistky v hliadkach 3xC1 a kajakárka Eliška Mintálová, ktorá mala na stotinu sekundy rovnaký čas ako Talianka Hornová. „Mám prvú medailu z veľkého podujatia a hneď je zlatá,“ tešila sa Mintálová, ktorá sa v K1 stala neskôr v Ivrei aj majsterkou sveta do 23 rokov. Jej ďalší reprezentační kolegovia už na Liptove cenný kov nepridali. Naprázdno vyšli aj kanoisti, ktorým sa to stáva málokedy. Smutný bol aj olympijský medailista Jakub Grigar. V kajaku nepostúpil do finále, v extrémnom slalome skončil štvrtý.
Na MS v Augsburgu zahnal smútok z domácej vody Alexander Slafkovský. V C1 mužov skončil druhý za domácim Tasiadisom, s kolegami Matejom Beňušom a Markom Mirgorodským pridal aj striebro v hliadkach. Zo svetových šampionátov má Slafkovský už šestnásť medailí.
Tridsaťdeväťročný Lipták po neľahkom období zatiaľ zaháňa úvahy o konci kariéry. „Musím byť realista. Moje telo mi povie, keď mám prestať. Veď už dva roky mi hovorí, aby som si dával pozor,“ poznamenal skúsený kanoista.
Len 63 stotín sekundy delilo od medaily v K1 mužov na MS v Augsburgu napokon štvrtého Jakuba Grigara. V C1 mužov unikol cenný kov piatemu Matejovi Beňušovi o 64 stotín.
Najväčším pozitívom poslednej sezóny bol výkonnostný rast Zuzany Paňkovej, ktorej sa venujeme na stránkach tohto časopisu v samostatnom texte. Vo veku 17 rokov sa suverénne predrala medzi najlepších nielen medzi juniormi, ale výsledkovo sa dobre ukazuje aj v seniorskej kategórii a v pretekoch SP v Pau skončila druhá. „Je veľmi šikovná a talentovaná. S trénerom Petrom Murckom odviedla v tomto roku veľmi dobrú prácu,“ poznamenal Róbert Orokocký.
V Paríži 2024 bude mať premiéru aj extrémny slalom. Slováci sa s touto disciplínou ešte stále zoznamujú a na medaily nedosahujú. Nádejou však boli niektoré výsledky Jakuba Grigara, Elišky Mintálovej či Sone Stanovskej na medzinárodných podujatiach.
Po mužoch vysiela pozitívne signály aj ženský štvorkajak
Z dvoch augustových vrcholných podujatí rýchlostnej kanoistiky v priebehu dvoch týždňov sa Slováci vrátili s jednou medailou. Na MS v Dartmouthe na cenný kov nedosiahli. Najbližšie k nej bol štvorkajak Samuel Baláž, Denis Myšák, Csaba Zalka a Adam Botek, ktorý na 500 m finišoval štvrtý. V Mníchove na ME si „káštvorka“ vybojovala striebro. Slováci prehrali s Nemcami iba o 0,595 s, čo je najmenší rozdiel medzi týmito loďami od zavedenia päťstovky ako olympijskej disciplíny.
Porovnanie s vlaňajškom, keď Slovensko získalo bronz na OH, striebro a bronz na MS v Kodani a dve striebra a bronz na ME v Poznani, môže naznačovať ústup z pozícií, ale nevystihuje úplne reálne situáciu. Viaceré postupy do A-finále na ME i MS mužov i žien naznačili, ako by to mohlo byť s olympijskými vyhliadkami slovenských lodí.
Na ME v Mníchove debutoval ženský štvorkajak na 500 m a hneď skončil piaty. Ak štvorica Ivana Kmeťová, Dagmar Čulenová, Mariana Petrušová a Lisa Maria Gamsjägerová udrží či ešte trochu vystupňuje tempo, môže Slovensku zabezpečiť historickú olympijskú miestenku.
„Od našich kajakárok sme dostali veľmi pozitívne signály. Priam z nuly sa nový ženský štvorkajak dostal na piate miesto v Európe, čo nám ukazuje reálne olympijské ambície. Mužský štvorkajak dobre zvládol kombináciu štartu na MS a ME v krátkom časovom odstupe, čo sa viacerým iným krajinám nepodarilo,“ vyjadril sa športový riaditeľ sekcie hladkých vôd Slovenskej kanoistiky Filip Petrla.
V poslednej sezóne pokračoval v kariére 40-ročný najúspešnejší rýchlostný kanoista slovenskej histórie Erik Vlček. Výkonnostne na kontrolných testoch za bývalými kolegami zo štvorkajaka vôbec nezaostával, ale rozhodol sa pre K2 na 500 m s Adamom Botekom. V Kanade skončili na 9. pozícii, v Nemecku finišovali na 7. priečke.
Zápasnícka veľmoc
Zo Slovenska sa stala podľa výsledkov na MS v Belehrade svetová zápasnícka veľmoc. Strieborní Tajmuraz Salkazanov, Batyrbek Cakulov a bronzový Boris Makojev získali na šampionáte toľko medailí, ako ešte nikdy predtým. Chýbalo už len vyrovnať titul majstra sveta Jozefa Lohyňu z roku 1990.
Zápasnícke hnutie už vyše 25 rokov naturalizuje športovcov zo zahraničia. Súčasná silná generácia postupne prichádzala na Slovensko medzi rokmi 2016 - 2021. Okrem medailového tria je v nej majster Európy 2021 Achsarbek Gulajev. Všetci traja medailisti z MS 2022 sa stotožnili so Slovenskom, trávia tu veľa času. Popri nich pomaly rastú dvaja originálni Slováci Daniel Chomanič a Denis Horváth, medzi ženami sa dobre ukazuje talentovaná Zsuzsanna Molnárová.
Radosť stolných tenistov i plavcov
Príslušnosť k európskej špičke potvrdila na ME v Mníchove dvojica stolných tenistov Ľubomír Pištej, Barbora Balážová. Síce neobhájili v mixe striebro z vlaňajška, keďže prehrali v semifinále s najlepším európskym párom Ťia-nan Jüan, Emmanuel Lebesson z Francúzska, ale aj bronz je úspechom.
Na majstrovstvách sveta družstiev v stolnom tenise v Čcheng-tu nečakane prekvapili ženy. Trio Barbora Balážová, Tatiana Kukuľková a Ema Labošová sa prebilo do štvrťfinále. V ňom sa zázrak nekonal a Japonky už boli nad ich sily. Jeden z najmladších tímov na turnaji v Číne písal históriu výrazným spôsobom, veď v osmičke boli len tri európske tímy. „Štvrťfinále je obrovský a historický úspech pre nás všetkých,“ skonštatoval tréner Jaromír Truksa.
Z medailového úspechu sa tešilo v lete aj slovenské plávanie. Súrodenci Jozef a Silvia Solymosyovci vylovili dva bronzy z bazéna v Ríme na ME v umeleckom plávaní. Radovali sa po finále voľných mixov i po technických zostavách mixov. To sú však neolympijské disciplíny.
V dobrom svetle sa ukazujú aj talenty
Viacerí mladí športovci počas roka naznačili, že v olympijských disciplínach nám ešte rastú talenty. O budúcnosť kanoistického športu na Slovensku sa netreba obávať, čo naznačovala nielen vodná slalomárka Zuzana Paňaková, ale aj rýchlostná kanoistka Bianka Sidová. Na MSJ v Szegede triumfovala v K1 na 1000 m, na polovičnej trati i v K2 na 500 m s Rékou Bugárovou brala striebro. Takúto bilanciu nemala doteraz žiadna slovenská rýchlostná kanoistka. Poskytla dostatok dôkazov, že je mimoriadny talent.
Vzpierač Vladimír Macura kde štartoval, tam bral medailu. V kategórii do 17 rokov ovládol MS v mexickom Leóne i ME v poľskom Raszyne, medzi juniormi do 20 rokov bral jedno striebro a dve bronzy. Ďalší silný mladík Sebastián Cabala dominoval vo váhe do 73 kg na kontinentálnom šampionáte do 20 rokov v Drači. V kategórii do 23 rokov bola v hmotnosti do 81 kg raz zlatá a dvakrát strieborná Nikola Seničová.
Historické bronzové medaily na MSJ i na ME do 23 rokov získal pre slovenské veslovanie skifár Peter Strečanský.
Talent ukazuje plavkyňa Lillian Slušná. Na MSJ v Lime získala bronz na 50 m motýlik a neskôr v Šamoríne prekonala aj bradatý rekord Martiny Moravcovej na 50 m voľný spôsob.
